Vrch má naklonený, opäť tá Kráľova hoľa... plus, malý bonus

Vrch má naklonený, opäť tá Kráľova hoľa... plus, malý bonus

Teploty smerujúce k štyridsiatkam vrcholili a zalarmovali všetkých ľudí, ktorí hľadali akékoľvek riešenia na schladenie. Skočiť si na výlet do jaskyne, schladiť sa v klimatizovanom nákupnom centre, alebo sa aspoň ovlažiť na niektorom z kúpalísk či jazier - aj to bola možnosť, ja som však zvolil návštevu hôr, a verte či neverte, bol som asi jeden z mála ľudí, ktorým bola v tento rekordne teplý deň poriadna zima Takže pekne po poriadku, štvrtok 8.8.,som sa presne po 37 dňoch opäť vrátil na Kráľovu hoľu, lepšie pripravený, s vedomím, čo na mňa čaká. Na Vás to čaká práve teraz



Zvolen opúšťam v skorých ranných hodinách, približne o štvrtej ráno, stopercentne šliapem v pozostatkoch tropickej noci, je dosť teplo. Na dnešný výlet som sa vybavil po neblahej predošlej skúsenosti bratovým horským bicyklom. Tento rok je to moja prvá trasa na horskom, a tak je to pre mňa nezvyk, navyše nesiem so sebou aj batoh. Ak nemal 5kg, nemal ani jedno Dve jeden a pol litrovky vody, všelijaké cyklistické aj necyklistické saky paky vrátane cyklomáp, turistických máp, svetiel od výmyslu sveta, jedla asi aj na tri dni, ale hlavne, prvý krát aj fotoaparát na zachytenie spomienok. Veď keď už nesiem ten ruksak, tak nech ho aj poriadne využijem! - ...pomyslel som si ešte deň predtým doma. Len čo som mal v nohách pár desiatok kilometrov, začal ma z tej ťarchy pekne bolieť chrbát a kríže, v hlave som kul plány, čoho sa zbavím najskôr Nevymýšľal som žiadne okľuky (veľmi netypické , priamočiaro som si to namieril pod môj dnešný cieľ.

Klasická, pomaly už stereotypná cesta Zvolen, Bystrica a smer Brezno ubiehala na tom horskom akosi... pomalšie. V Nemeckej som spacifikoval prvý dotlačený banán, ešte ma v batohu čakal jeden, tiež už pekne čierny. Za Breznom padol za obeť banán číslo dva, to už však za odbočkou na obec Bacúch vidím za jasného rána na Kráľovu hoľu.





V Závadke nad Hronom to už aj zvečním a pokračujem malebným Horehroním - Heľpa, Pohorelá, Vaľkovňa až prichádzam na začiatok stúpania, Červená skala.



Zo Zvolena je to presne 106 kilometrov pod kopec a už som nedočkavý, už chcem byť čo najskôr hore. Chvíľu predtým, ako som prišiel, dorazil aj vlak, z ktorého vystúpilo niekoľko borcov na horských bicykloch s podobným cieľom. Bol som len rád, že hore to nebude pusté, ako tomu bolo naposledy (to som ešte netušil, že dnes tam bude minimálne 100 ľudí len počas mojej prítomnosti). O deviatej ráno si po zhruba troch kilometroch stúpania dám raňajky nad Šumiacom. Podáva sa to, čo som vylovil najskôr, konkrétne vianočka



Štrkovú, neskôr asfaltovú cestu a celkové dojmy ako aj približný profil stúpania som bližšie popísal už v minulom článku, len aby sa nezabudlo. Počas stúpania začína aj avizované teplo, a tak sa musím niekoľko krát zastaviť a oddýchnuť si, vôbec to nesilím nejakým tempom, teším sa z výletu Počas mojich prestávok ma predbehne aj pätica chalanov z Gelnice. V Prednom sedle ich pri prechode na asfaltovú cestu dobieham, prehodíme nejaké tie slová, hneď to ubehne rýchlejšie. Chvíľu pred jedenástou sa dostávam na otvorený úsek, kde teda poriadne fičí, zahliadnem už aj Vysoké Tatry, k vysielaču to mám už čo by kameňom dohodil, aj keď žltý nápis na asfalte mi hlási ešte 2km.



11:00 aj nejaké drobné som už tam... tam, kde to aj Chalupka aj Botto opisovali - na tej Holi.



PRI, a radšej aj NA bicykli



Ľudí sa tu hemží poriadne množstvo, väčšina peších turistov z rôznych smerov (z hrebeňovky zo smeru od Čertovice, zo Šumiacu, z Telgártu aj Vernáru, ale o tých, ktorí by prišli po zelenej z Liptovskej Tepličky som nezačul, možno tam však boli aj takí. Cyklistov tu mohlo byť na moje prekvapenie a potešenie tak do tridsať. Rôznorodosť bola aj čo sa týka národností, okrem našich nechýbali Česi ani Poliaci.

Vysoké Tatry boli vďaka neznesiteľným teplotám v našich kotlinách v akomsi opare, no voľným okom boli pekne rozpoznateľné všetky siluety najznámejších štítov sprava doľava od Lomnického, Slavkovského, Gerlachu, Končistej ...atď. až po Kriváň.



Samozrejmosťou aj kruhový výhľad, kde len si len pomyslíte, Horehronie, Spiš, Liptov, či Gemer ako na dlani.







Nehostinné poveternostné podmienky padli veru v tie teplé dni vhod, netušil som, že mi bude na vrchole taká zima. Vyriešil som to ľahnutím si na zem, tak na mňa fúkalo minimálne a slnko sa opieralo viac, čo si neskôr odniesla moja slnkom ošľahaná tvár s klaunovským nosom Postupne som vyprázdňoval ruksak, prezrel si mapu, aby som mal v malíčku okolie, zjedol obed a poriadne si oddýchol. Nasledovalo spraviť zopár záberov, keď už som sem niesol ten aparát. Na kolegu som si to pekne zazoomoval.









Výborne som sa porozprával aj so starším pánom, ktorého som odfotil: ževraj aby mu doma verili, že to ešte vyšiel Ja si však myslím, že napriek jeho veku tam mal z tých všetkých ľudí poprednú kondičku, jednoducho ľudia z podhorských dedín majú k horám lásku a sú to kamzíci v pravom slova zmysle. Pri pohľade na tie vyššie Tatry sme si vymenili skúsenosti (moje takmer nulové, ale veď som ešte mladý a ujo si zaspomínal na všelijaké túry, dal mi veľa tipov na krásne výlety a turistiky. Po dlhej debate sme sa s úsmevom na perách a so slovami "Športu zdar!" rozlúčili. Po takmer 4 hodinách okolo tretej poobede kývam Holi, teším sa do zjazdu. Dúfam, že video zo zjazdu aspoň niekoho poteší, v žiadnom prípade tam nejdem kamikaze štýlom strmhlav osudu so smrťou v očiach, skôr pomalšie - je vidieť, že horský bicykel veľmi v krvi nemám. Exponovaný úsek je 21:03, kde míňam popri ceste kravu



Naposledy som mal naponáhlo, nevystačil mi čas na okolie a tak až teraz pokračujem malou exkurziou Šumiaca, poprezerám si detailnejšie tie nádherné drevené domčeky - z rozprávky vystrihnuté.



Zastavím sa pravdepodobne v gréckokatolíckom kostole (súdiac podľa ikonostasu).



...Aj tak nechápem tejto značke, nejak mi to nevychádza





Krátko po štvrtej sa posledný krát obzriem na ten kraj krásny pod tou hoľou a v poriadnom teple smerujem na ďalšiu exkurziu, do Heľpy.



Cestou ma však zastihne kríza, kilometre idú pomaly, a keďže nerád bojujem s veternými mlynmi, radšej Heľpu zas-raz vynechám a mierim priamočiaro do Zvolena.


kaplnka sv. Anny v Polomke, časť Hámor, počas občerstvovacej a telefonickej zastávky

Náskok do tmy mám síce komfortný, ale predsa ...keby niečo. Po šiestej sú už v permanencii mušky, mám ich úplne všade. Z Brezna mi to ide pomaličky, nezvažujem však cestu vlakom, pokým vládzem, idem. Domov prichádzam chvíľu po ôsmej večer, poriadne unavený, s boľavými krížami, chrbtom, chodidlami a samozrejme zadkom.

Do štatistík som si tak pridal tento rok ôsmu "etapu" s dvesto a vyšším počtom kilometrov. 245 kilometrov som však nikdy predtým na horskom bicykli nešiel, takže je to pre mňa taký minirekord.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up25thumb_down comments 14 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

S bicyklom po Hornom Zemplíne - objavujte skutočné unikáty

S bicyklom po Hornom Zemplíne - objavujte skutočné unikáty

Boli ste už na Hornom Zemplíne? Nie? Tak to je potom najvyšší čas napraviť. Malebný rázovitý región vás uchváti už na prvý pohľad!
Tip na výlet: Cez Čičmany na Fačkovské sedlo alebo takmer cez tri sedlá

Tip na výlet: Cez Čičmany na Fačkovské sedlo alebo takmer cez tri sedlá

V lete sa pre povinnosti moje bicyklovanie zúžilo hlavne na dochádzanie do práce. Konečne sa však podarilo dosiahnuť to, aby do seba zapadli všetky ozubené kolesá a naskytol sa priestor na dlhší výjazd v doteraz neprebádanom prostredí.
Tip na výlet: Štyri mlyny na Malom Dunaji

Tip na výlet: Štyri mlyny na Malom Dunaji

Na Malom Dunaji sa nachádza niekoľko historických vodných mlynov, niektoré sú zapísané ako pamiatky UNESCO. Je možné ich spojiť trasou, ktorá zaujme nielen po cyklistickej stránke.
keyboard_arrow_up