Na záver sezóny kapurkový ŠPRINTPOLOM

Peknú jesennú sobotu 12.10.2013 sa konal 9. ročník ŠPRINTPOLOM. Aj tento rok sa mohli cyklisti zo sezónou rozlúčiť na jednom z posledných amatérskych MTB pretekov na Slovensku a to pekne pod hradom Strečno. Okrem pretekov tu na tomto podujatí prebiehalo aj vyhodnotenie Valašskopovažskej MTB série. Krátky report síce trochu s oneskorením, ale to hádam nevadí.

Ja som v podstate ani nemal v pláne ísť, celé dni sa učím na štátnicu a nemal som vôbec na to náladu. Rozhodol som sa v podstate len v piatok, že tam predsa len na otočku pôjdem. Hádam ma to nezabije a tak aspoň rýchlo nachystám bike. Sobotu ráno si vravím, že z Martina stačí vyraziť aj neskôr. Šiel som cez Stráne, Vrútky a smerom na Polom do sedla, kde mal byť cieľ. Minulý rok som šiel do Strečna po asfaltke (ceste smrti), ktorá nie je pre cyklistu najlepšie riešenie, ale vtedy bolo na tejto zvážnici po ťažbe dreva toľko blata, že som tadiaľ nemal vôbec chuť ísť. No, ale teraz som sa pre zmenu tiež trochu prepočítal, keďže táto cesta na Polom bola a trvala dlhšie ako som predpokladal. Takže som prišiel dosť neskoro a tak sa mi ušlo veľké štartovné číslo. Čiže do štartu som mal ešte viac ako hodinu a na slnku (ktoré ráno vyhľadávam ako stuhnutá jašterica) som zatiaľ chytal posledný jesenný bronz.


Podujatia sa zúčastnilo 166 cyklistov, aj s okolitých štátov, napríklad z Česka a Poľska. Ako to už na šprintoch býva, tak sa od 11:00 postupne štartovalo v 30 sekundových intervaloch podľa štartového čísla. Štart bol pod hradom Strečno a cieľ v sedle Javorina. Pre pravidelných účastníkov nič nové, aj keď prvé ročníky ŠPRINTPOLOM išli zo Stráňav po asfaltke. Teraz to je už viac MTB terén so šotolinou. Trať mala mať 6200 metrov a prevýšenie 570 metrov. Čo bolo oproti minulému roku aj o kilometer kratšie. Totižto tento rok sa neštartovalo z dediny, ale pod hradom. Preto som aj očakával lepší čas ako minulý rok, žiaľ, neskončilo to podľa mojich predstáv.


Pretekári sa medzičasom po jednom začali driapať na Polom. Ja ešte čakám, kým príde rad na moje štartové číslo. Všimnem si, že prešmyk je otočený v nejakom čudnom uhle a tak ho ešte rýchlo na narovnávam a poriadne doťahujem. Neviem prečo sa po roku povolil práve teraz. Takže, keď už bola viac ako stovka cyklistov na trati, tak sa aj ja pomaly poberám na štart. Pekné počasie a celková pohoda sa podpísali na mojej celkom dobrej nálade, cesta hore svižne odvaľovala a ja si vychutnávam po dlhej dobe niečo iné, ako vozenie sa po poliach okolo intráku. Oproti napríklad Jarnému šprintu je na Strečne minimum asfaltu a žiadne klesanie. Takže vkuse hore zvážnicami, žiadne miesto na oddych a žiadna rovinka do cieľa. Začiatok sa mi pozdával a šlo to pekne rýchlo. Normálne som mal asi v polke trati veľmi dobrý pocit. Už som aj dúfal v pekný čas. Druhá polka trate bola už trochu strmšia a snažil som sa aspoň držať svoje tempo. Podľa konečného času usudzujem, že sa asi dalo ísť aj rýchlejšie. Čo už, ako mi začala škola, tak už vlastne ani nebicyklujem (zato toto leto som najazdil aj tak dosť) a keď už aj hej, tak som skôr na dlhé trate. Nemám tú výbušnosť do kopca a síce popravde ani na maratónoch nehviezdim, ale radšej sa ničím rovnomerne dlhé hodiny ako intenzívne pár desiatok minút. Zas ma napadla jedna pekná pesnička od kapely Prawda: Nie jesteś mądry, nie jesteś piękny, jestes całkiem przeciętny (Nie si múdry, nie si pekný, si úplne priemerný), celý ja, hehe.


S časom 0:36:20 sa môžem len zakopať pod zem, aj minulý rok na dlhšej trati som mal skoro identický čas. Ja asi nikdy nepretekám s ostatnými, pretekám vždy sám so sebou a poviem vám, to je niekedy oveľa ťažšie a že som od niekoho lepší aj o jednu sekundu, tak to je potom skvelý pocit. U mužov si najlepšie počínal Rastislav Balko s pekným časom 0:27:50. U žien zas hviezdila Češka Natálka Mynařová s časom 0:40:22. Že žien, mladé 12 ročné dievča to v podstate natrelo viacerým, skoro aj mne.

V cieli som sa len občerstvil, vybehol na lom pozrieť Žilinu a šiel späť do Martina, tak ako som sem prišiel. Bol som síce len na otočku, ale v podstate to bol pekný 60 km výlet. Dolu na štart som sa už nevrátil, na intráku ma ešte čakali knihy. Ale aj tak neľutujem, že som sa aspoň na chvíľku ukázal. Tento šprint patrí medzi moje stálice v kalendári MTB pretekov. Celý kolektív Cyklopozitívu robí vždy poriadny kus roboty a je to na celej trilógii vidieť (Fatranský maratón, 24 hodinovka a ŠPRINTPOLOM). Takže aj ochudobnený o zvyšok programu nemôžem povedať krivého slova.

A moja tohtoročná MTB sezóna? Tá skončila viac než úspešne, tak skoro rok 2013 určite nezopakujem. Sám som zvedavý čo ďalší rok prinesie, čo po škole a čo na biku, ale hádam to nebude tak zlé, ako si to teraz predstavujem.

Foto: Peter Bugáň