Pirát - rozhovor s víťazom Craft 1000 Miles Adventure 2013

Za plachým úsmevom odlomený zub a za všetkým mimoriadna skromnosť - Honza Tyxa, zoznámte sa. Je rovnako jedinečný a plný prekvapení ako samotný pretek. S časom 8 dní a 2 hodiny vytvoril nový rekord ultramaratónu Craft 1000 Miles Adventure. Spôsobom, akým to zvládol, posunul hranice tohto extrému poriadne ďaleko.

Príbeh ako z veľkej knihy. Na začiatku je cestný pirát Honza za volantom dodávky v pražských uliciach pri rozvoze liekov. Aby všetko včas stihol, s rýchlosťou sa nebabre. Prehliada namontované kamery na križovatkách a keďže niektoré z nich denne prejde aj 4-krát, policajti jeho fotky už nemajú kde dávať. Vodičák ide na rok do čistiarne a nezamestnaný Honza má zrazu na bike veľa voľného času.

Nezdá sa vám, že piráti sú si podobní?


       il Pirate Marco Pantani                                il Pirate Honzo Tyxa(ni)

Honza, naozaj si na 1000 míľ prišiel len fotiť, alebo si chcel od začiatku vyhrať?
Myslel som, že tam budú rýchlejší, že mi druhý deň ujdú a ja si potom pôjdem svojim tempom a riadne si celú trasu prehliadnem, na pekných miestach zastanem a pofotím.

Mal si predstavu do ktorého miesta by si chcel skončiť?
Nie, mne skôr šlo o to si to prejsť. Jasné, že som premýšľal, že by bolo krásne to vyhrať. Ale proste som o tom moc neuvažoval. Nevedel som si to ani predstaviť. Maratóny čo jazdím, tam napríklad z 300 ľudí prídem asi sedemdesiaty.

Koľko si mal najazdené?
Neviem presne, lebo nemám tacháč. Od januára do štartu okolo 5000 kilákov.


Popíš svoju výbavu.
Povinná bola predpísaná výbava -GPS-ka, čelovka, spacák, alumatka, obranný sprej, nôž, píšťalka, ďalšie drobnosti. Okrem toho som mal náhradnú dušu, lepenie, pumpu. Z oblečenia len to čo som mal na sebe (dres, kraťasy, vysoké ponožky, návleky na ruky, rukavice bez prstov a šatku) a k tomu v kapse vetrovku.

Chýbalo Ti niečo vo výbave?
Druhé ponožky, na výmenu. Iné veci by bola asi zbytočnosť. Ako sa vraví, čo si nevezmeš, nepotrebuješ. To vieš, že je kopec vecí, čo ti to na ceste uľahčia. Ale to je váha naviac. Musíš si to odrieknuť, aby si mohol ísť naľahko.


Čo keby pršalo?
Do dažďa som nemal vlastne nič. Bol som pripravený na to, že to budem musieť vydržať.

Čo si mal na prezlečenie na noc do spacáku, keby pršalo?
Na prezlečenie som nemal nič. Nechcel som si brať žiadny batoh ani nosič na bicykel, pretože pred Novým rokom som mal 100 kíl, na štarte 80 a vravel som si, že takto sa jazdiť nedá. 20 kíl som zhodil a teraz si ich znova na bike naložiť ako batožinu, to by ma proste nebavilo.
Preto som to chcel ísť naľahko.

Čo budeš meniť vo výbave budúci rok? Takto sucho už asi nebude.
Mám pripravené nepremokavé ponožky a možno i návleky. Nič iného si brať nebudem. Skôr by som si chcel vziať toho ešte menej než som mal. Ale neviem čo by som vyhodil.


Čo máš za bicykel?
Česká značka RB. Celé som si to skladal. Kúpil som si rám a na to som nahádzal, čo som chcel. Rám hliník za desiatku, spolu možno za 50 tisíc. Nemám tam odpruženú vidlicu, len klasickú, karbónovú. Kvôli váhe, bike má asi 9 kíl.

Nechýbala Ti odpružená vidlica?
Neviem to posúdiť, lebo ja takto jazdím asi 4 roky. Som zvyknutý. Ale čakal som to horšie. Tak rozbité cesty tam zase neboli.

Takže to je Tvoj recept: ľahký bike a minimum vecí.
Ja som si hovoril, že tú jazdu si inak ani neužiješ. Párkrát som skúsil niekam ísť s batohom, alebo som si tam dal nosič, ale to hneď poznáš, aký je ten bicykel neobratný a vôbec sa mi to nepáčilo. Nechcel som si to kaziť.

Honza, čo si Ty vlastne pil, keď si nemal nič so sebou?
Deň pred odjazdom na štart som práve riešil ako tam natlačiť všetko čo som si nachystal. Mal som pripravené, že v ráme budem mať fľašku, ale proste sa mi tam nevošla. Vzadu nad brzdou mám také véčko v kostre. Ako dieru. Práve sa mi tam vojde PET fľaška.

Aká veľká?
Malá i veľká, čokoľvek tam strčíš. Kupoval som si sýtené vody. Strčím do diery štopeľ, zamrdám bikom a ono sa to napení, napuchne a drží tak, že som to mal koľkokrát problémy vytiahnuť, keď som sa chcel napiť.

Nemal si situáciu, že sa Ti minulo? Lebo jedna fľaška na tomto preteku je málo.
Niekde v Hrádku nad Nisou som od obedu nemal vodu. Mal som vyschnuté ústa, ale kríza neprišla. Potom, bolo už možno desať večer, zháňal som nejakú benzínku. Chcel som ísť cez noc, potreboval som sa napiť i najesť, mal som hlad. Nič som nenašiel. Točil som ďalej a prespal som v lese pri nejakých chatkách na vyhodených starých madracoch. Napil som sa až na druhý deň, keď som v samoške nakúpil.


Koľko nocí si nespal?
Tri, ale to sa nedá tak presne povedať. Pretože prvú noc sme šli skupina spolu, snáď o štvrtej ráno sme došli do hôr nad Košice, na Hrešnú. Tam sme chvíľu spali. Po prvej noci som spal možno 2-3 hodinky. Ani neviem o ktorej som vstal. Už tam skoro nikto nebol. Ušli mi.

Druhú noc čo si nespal bolo kde?
Pred CP jedničkou, pred Trenčínom. Chcel som tam prespať, ale dostal som sa tam až ráno. Pretože som pichol a snáď 13 kilákov som ešte šiel pešo. Vravel som si, že aspoň že som pichol tu. Lebo tam sa ani moc jazdiť nedalo. K ránu som sa tam dostal. Keď prví dvaja odtiaľ odchádzali, tak ma prebudili, naraňajkoval som sa, išiel som do mesta kúpiť pumpičku a potom som ich začal stíhať.

Tretia noc čo si vynechal, bola pred cieľom?
Áno.

To skutočne si šiel do cieľa 426 kilometrov v kuse?
Ja som sa celkom dobre cítil. Ako prvý som prišiel na CP-3, s chlapmi som vypil víno, šiel som si ľahnúť, vôbec som necítil nejakú únavu, neviem čo to bolo. Potom som sa ráno prebudil okolo pol piatej, od tej zimy. Keby bolo teplo, spím do desiatej. Tak som sa vychystal a šiel. Na noc sa mi nechcelo niečo hľadať a chcel som to už mať za sebou.

To z CP-3 si šiel do cieľa úplne bez spánku?
No chcelo sa mi strašne spať. Niekde pred Cínovcom som sa tak motal, že som musel zliesť z biku a ísť chvíľu pešo.

Ale z Cínovca bolo ešte 200 kilometrov.
Áno, ale ako začalo svitať, tak to zo mňa spadlo a potom to už išlo. Vlastne tú noc som si spravil náskok, lebo u CP-3 sme spali od seba len pár kilákov.
Ku Dečínu som šiel už potme. To ma mrzí, že som nevidel tie krásne miesta, kde sa každý fotil. Aj ďalej cez Děčínsky Sněžník. Tam som použil ten môj zlepšovák so spacákom, bola strašná kosa.


Aký zlepšovák?
Obalil som si spacák okolo krku, ďalej na chrbát, hodil som si cez to vetrovku a bol som zabalený. To ma zachránilo, pretože tam mi mrzli i ruky.

Keď si krútil v noci, aké to bolo?
Mal som len čelovku a stačilo to. Veľakrát som spadol, niekedy sa to nedá odhadnúť. Prvú noc som spadol asi trikrát. Strašne som sa v noci bál. Išiel som sám a z medveďov som mal hrozný strach. Hoci som sa na to dosť pripravoval. Hľadal som informácie na internete, púšťal som si videá. Napríklad ako vypadá napadnutie medveďom, tak som to mal v noci stále pred očami, ako ma driape nejaký medveď. To sú hrozné videá. Mal som len sprej, ale som si hovoril, že mu ujdem. Kde sa pásli srny, alebo jelene, tam som strach nemal, lebo som si hovoril, že by pred medveďom zdrhli. Ale potom som napríklad šiel, na ceste predo mnou svietili v diaľke oči. Mal som takú bodovú čelovku do diaľky. Tak som zastavil a pozerám. Stálo to tam, asi pol hodiny sme na seba takto kukali. Ja som to nevydržal a otočil som späť do civilizácie, že pôjdem tadiaľto až ráno. Nakoniec som sa znovu otočil a už to tam nebolo.


Mal si na trati nejaké problémy?
Asi v polke preteku som si všimol, že som si z boku rozrezal plášť, asi cenťák. Nechal som to tak, ale časom sa duša predrala. Vymenil som dušu, podlepil som to záplatou a vydržalo.
Hovorím, že som mal šťastie ako prasa. Keď som došiel, tak sa mi celý bike začal rozsypávať.
Pred týždňom som zlomil stredovú os, to by som asi ťažko opravil na trati. A včera mi odišiel v kazete cvrček. Točí sa mi naprázdno na obidve strany. To by som asi tiež neopravil. Všetko je to niekoľko rokov staré.

Čo zdravie?
Mal som strach, že prechladnem, tak som si viezol prášky. To sa mi nejak vyhlo. Pri tréningu ma boleli bedrá, ale pri závode vôbec nič. Po príchode do cieľa mi opuchli členky. Dostal som veľkú injekciu antibiotík do zadku a za tri dni som jazdil. Doktor behá maratóny a povedal mi, že je to normálne a že sa na to nedá úplne pripraviť. Jemu zase opúchajú kolená. Keď zmokneš, jazdíš v zime, namočíš sa v brode, telo trpí.
Zadok som mazal mastičkou na odreniny a od večera do rána sa to vždy zahojilo.

Kedy Ti bolo najťažšie? Nechcel si sa niekedy na to vykašľať?
Áno, mal som krízu, keď som schádzal z Božieho daru. To som si myslel, že to nedôjdem a že zavolám otcovi, nech po mňa príde.


Prečo?
Mal som rozmočené chodidlá. Začalo mi to vysychať a práve mi to začalo praskať. Špina do toho, a ukrutná bolesť. Zliezol som z biku, skúšal som na to dávať nejaké záplaty, ale nepomáhalo to. Nemohol som točiť ďalej. Neveril som, že to dojdem. Potom som si dal dole sedlo a šľapal som pätami. Bolelo to menej, tak som posledných 90 kilákov došiel takto. Keby to bolo o 50 kilákov dlhšie, tak by som to nedošiel. S chodidlami to bolo nadoraz.


Mal si prehľad o súperoch?
Volali mi asi 150 km pred cieľom, kvôli televízii. Povedali mi, že mám náskok, inak som moc nevedel. Ale ja som skôr bojoval s tými nohami, ako so súpermi. Neviem ako by som mohol s niekým závodiť.

Povedz nejakú príhodu.
Niekde v Šluknovskom výbežku, neviem presne, bola horáreň v lese, otvorené vráta a počujem štekať vlčiaka. Otočím sa a beží za mnou. Asi 100 metrov potom bežal vedľa mňa, pozerám naň a len sa smejem a vravím si, že to dlho nevydrží. Potom pozrem pred seba na cestu a zrazu cítim, ako mi jeho zuby schádzajú po elasťákoch po stehne. Zrýchlil som tak, až som sa čudoval, koľko zo seba dokážem vymáčknuť.


S akým rozpočtom si to prešiel? Koľko si prejedol cez deň?
To som sa divil. Ja som čakal, že miniem veľa a minul som strašne málo. Ani som to nepočítal, ale napríklad na Slovensko som mal 70 eur a 30 mi ostalo. Takže 40 euro som utratil. A to som si prasol cez kapsu zrovna po prvej noci pod tou zjazdovkou, ako to mal drahé, ak vieš. Tam som snáď nechal dokopy 23 euro, ty vole.
V Čechách som bol len raz v reštaurácii. Vždy som si došiel do samošky, kúpil som si nejaké rožky, jogurt alebo niečo. Bolo to rýchlejšie. Najedol som sa, do zadných dvoch káps na drese som si zobral nejaké sušienky a išiel som ďalej.

Bateriek do GPS-ky si mal dosť? Akú mašinku si mal?
Bateriek som mal veľa, lebo som si myslel, že to pôjdem oveľa dlhšie. Počítal som tak 12 dní. Na toľko dní som mal baterky. Asi desať z nich som si nechal poslať na CP3. Vravel som si, že odtiaľ do cieľa to pôjdem unavený dlho. Nemal som baterky vyskúšané a rátal som dve baterky na deň, ale v skutočnosti mi vydržali dva dni. Mal som Garmin Dakotu 10. Ale cez slnko som nevidel dobre na displeji. Veľakrát som sa musel vracať. Slovensko som išiel bez mapy, nechcel som si ju zbytočne kupovať.

Čo športová výživa? Počul som, že niekomu každé dve hodiny hlásil mobil: teraz zjedz aminokyseliny, teraz sežer tyčinku, teraz gel, teraz tohle. Čo hlásilo Tebe?
(Honza vyvalil oči.) Ja to nejem. Pri závodoch mi to vlastne nechutí. Prvú noc som zjedol všetko čo som mal so sebou. Okrem iného i dva gély, to bolo všetko.


Chodíš na preteky?
Áno, teraz som bol tuto, kúsok od Kladna. Trasa mala asi 60 kilometrov. Došiel som v prvej tretine. Tak jazdím stále, nič sa nezmenilo.

Čo to znamená? Že pre Teba je skôr takýto extrém?
(Honza zase skromne) Ja si myslím, že to bolo veľké šťastie, že sa mi to takto podarilo. Vyšlo mi všetko čo mohlo.


Honza, podľa mňa na budúci rok pôjdeš na nejakom sponzorskom biku. Máš už nejaké ponuky?
Vôbec, (smiech) podľa mňa to takto nefunguje. To sa musíš asi ty niekam oháňať a prehovárať.

Keby sa rozhodol niekto a oslovil Ťa, bral by si?
(Cítim len Honzov nesmelý úsmev " title=". Možno ho niekto s takou ponukou prekvapí a Honza na novom biku zabojuje o ďalšie víťazstvo)

                                                                                                             ***

Honza víťazstvom prekvapil všetkých, najviac asi sám seba. S veľmi skromnou výbavou odľahčil tak, ako sa to doteraz na tomto preteku nikto neodvážil. Ale zároveň si tým na seba uplietol bič a zažil galeje. Vyštartovať jeden deň z CP3 a na druhý deň po 426 kopcovitých kilometroch byť v cieli dokázal zo všetkých jedine on.

Ak sa chystáte na nový ročník, buďte rozvážni a nesnažte sa Honzu napodobniť. Lebo len málokto toľko vydrží.