Zdroj: Zuzana Triebusnikova

Reportáž z natáčania a tvorby videa zo zjazdu dvojtisícovky v Západných Tatrách

Video "Ako sa jazdí dvojtisícovka v Západných Tatrách?", ktoré sme uverejnili v polovici januára, vyvolalo veľkú diskusiu. Preto vám prinášame aj reportáž priamo od jeho tvorcov.

Get High s Petrom Lengyelom
(Autor: Zuzana Triebušníková)

Asi pred rokom a pol som ešte o freeride mountain bikingu nevedela skoro vôbec nič. Teraz môžem s istotou povedať, že viem o tomto športe viac ako priemerný jazdec. Nechcem znieť prehnane a otrepane, no Peter Lengyel ma nakazil jeho vášňou a ukázal mi, že je možné robiť to, čo má človek rád (Ďalej len Petrík, lebo tak ho volám ja a aj väčšina známych)
O videu už rozmýšľal veľmi dlhú dobu. Preto, keď sa ho rozhodol spraviť, chcela som sa zúčastniť. Aj keď je to krátke video, zabralo nám veľa práce, úsilia a plánovania. Video malo skoro nulový rozpočet. Mali sme len podporu rodiny (výbava do hôr a autá) a požičaný bicykel na 2 týždne. Je dôležité spomenúť, že na tomto bicykli Petrík nikdy pred tým nejazdil. Taktiež musím spomenúť neoceniteľnú pomoc našich priateľov a známych, bez ktorých by toto video neuzrelo svetlo sveta. Najväčšia vďaka patrí Jurajovi Lovásovi a Michalovi (Saksovi) Stiksovi, ktorí celé video natočili.


Na natočenie videa sme mali 2 týždne a ako vidno z fotografií, počasie nebolo vždy na našej strane. Dážď, sneh, hmla, mrholenie, vietor, slnko, zastihli nás asi všetky druhy počasia.

Slnko
Dvaja kameramani - Juraj Lovás a Michal Stiksa, Petrík, bicykel, hrable a ja sme tvorili jadro skupiny našich výstupov do hôr. Ako som už spomínala, počasie k nám nebolo príliš priaznivé, ale ako náhle sa zjavil kúsok slnka, akcia začala. Potrebovali sme požičať auto, ktoré bolo k dispozícii, vyzdvihnúť celú partiu a rozhodnúť sa, kde nám bude počasie najviac priať. Často sa nám stávalo, že sme v horách strávili celý deň iba s trochou jedla. Koniec koncov, ak sa chalanom poradilo niečo natočiť, všetci boli šťastní a spokojní. Aj keď natočené zábery neboli úplný “top”, popri točení sme zažili obrovské množstvo zábavy, strávili sme v horách krásne chvíle a získali sme nezabudnuteľné spomienky.

Slnko
Video bolo natočené na začiatku septembra, preto nikto z nás neočakával také nízke teploty, ako boli počas natáčania. V niektoré večeri sme sa z hôr vracali veľmi naľahko oblečení, buď za šera alebo už po tme. Jeden večer sa chlapci pozabudli a zostupovali v úplnej tme. Petrík na bicykli a Juraj, s jeho rýchlymi nohami bežal za ním v závese. Saksovi sa moc bežať asi nechcelo, tak išiel pár stoviek metrov za nimi, úplne sám, iba so svetlom z telefónu. Chalani nechodili naprázdno a tak minimálne 10 kíl, či už fotografickej alebo bikovej výbavy, nosili na pleciach.
V lese je určite bezpečnejšie ako v meste, no klobúk dole, lebo zo všadiaľ k vám prichádzajú neidentifikovateľné zvuky.

Noc
Noc strávená na zrube začala nezvyčajne. Znovu sa zopakoval celý kolobeh príprav. Boli potrebné aj spacáky a dačo hojnešie pod zub. Odviezla som ich do doliny, odkiaľ začali za tmy stúpať k zrubu. Vedeli, že pri rannom točení bude zima. Napriek tomu, v septembri neočakávali sneh a mráz.
Peter Zelinka, ktorý sa v tento deň pridal k nám, Sakso a Petrík sa do zrubu vošli akurát. Kedže predpoveď na ďalší deň vyzerala dobre, šup ho o pol 4 ráno zo zrubu na hrebeň.

Noc
Aj keď niektoré zábery sa podarilo natočiť na prvýkrát, pár z nich si Petrík s bikom vyšlapal viackrát po sebe. Nebolo jednoduché zosynchronizovať jazdca, kameramana, slnečné svetlo a zamrznuté neposlušné ruky. Napriek tomu, Petrík hovorí, že on sa pri výstupoch s bikom riadne zohrial. Horšie na tom už bol zvyšok štábu. Pokiaľ ale natočili to, čo mali v pláne a čo potrebovali, nikoho zima nejak extra netrápila.

Cesta hore
Kvôli počasiu, ktoré nám nedovoľovalo točiť, sme sa na niektoré miesta museli vrátiť viackrát. Prirodzene, členovia nášho štábu sa menili. Väčšinu času som trávila s chalanmi, no ani dievky" title=", ktoré mimochodom tiež veľmi pomohli, sa nedali zahanbiť. Veľká vďaka preto ide fotografke - Zuzičke Stromkovej, ktorú určite skôr poznáte ako špičkovú lyžiarku freestylového lyžovania a mojej dlhoročnej kamoške Daške Devečkovej.

V lese
Nasledujúca fotografia zachytáva jediný zásah, ktorý sme v prírode spravili. Chalani na kopu poukladali pár skál a vyhrabličkovali pod nimi dopad tak, aby bol zjazditeľný.

Práca v lese
Mali sme tri dni na dokončenie celého videa a stále sme nemali dostatok materiálu. Preto, keď sa ráno na horách objavil kúsok slnka, pobalili sme stan, spacáky, karimatky, jedlo, fotografickú výbavu a všetko ostatné, čo sme potrebovali. Petríkov tato nás odviezol na miesto kde začal výstup, ktorý nám trval okolo 5 hodín. Bolo slnečno, no čím ďalej sme šli, tým nás počasie viac prekvapovalo. Začalo pršať a hmla nám zastrela výhľad. Každým metrom nám postupne dochádzali sily. Kedže bola jeseň, kde tu sa našli plávky. Asi v polovici výstupu sme si každý ešte naložili na chrbát pár polien. Ako sme vystupovali, predstavovali sme si, ako sedíme okolo ohníka, grilujúc hlavičky plávok, naplnené slaninkou od našich starých mám.

Zlé počasie - Západné Tatry
Ako môžte vidieť z fotky, naša predstava sa nenaplnila. Keď sme už boli neďaleko nášho cieľa, končatiny sme mali úplne premrznuté a vďaka naloženým ruksakom sme si necítili ani plecia. Kvôli hustej hmle nám nájdenie cieľa trvalo ďalšiu pol hodinu. Juraj a Petrík položili bike a ruksaky okolo mňa. Išli hľadať miesto, kde vietor tak silno nefúkal a kde by sme si mohli postaviť stan. Z nepríjemného vetra a hmly mi začali tiecť slzy. A aj keď musím uznať, že som už bola veľmi blízko, neplakala som" title=".
Po chvíli sa vynorili z hmly a ja som bola rada, že ich znovu vidím. Našli vhodné miesto a tak sme tam presunuli všetky veci a začali stavať stan. Vietor nám v tom veľmi nepomáhal a vzhľadom na to, že som mala zmrznuté ruky, ani ja som moc nepomohla. Asi tak o ďalšiu pol hodinu sme už sedeli v stane. Vietor bol tak silný, že vrch stanu sa nám ponad hlavy kymácal z jednej strany na druhú. Ani ten jednovrstvový stan nebol žiadna výhra. Vo vnútri stanu sa zrážal vzduch a stekal po stenách. Mňa sa to moc netýkalo, lebo som ležala v strede, no odniesli si to chalani ktorí ležali po stranách. Nohy sme mali ešte stále omrznuté a tak sme sa rozhodli zohriať si ich spoločne v jednom spacáku. Pomohlo.

Zatiaľ čo my sme sa spamätávali z cesty, druhá časť skupiny ešte len začala výstup. Nemali sme signál a tak sme sa nemohli mobilmi spojiť a povedať im, aké boli hore podmienky. Nevedeli sme, či za nami prídu, alebo sa už niekde na pol ceste otočili a šli domov. Ani jeden z nás už nedúfal, že ich v ten večer ešte uvidíme. Počas jednej hodiny sme si dali dva chody jedla a následne sme zaspali. Okolo pol deviatej večer Petrík a Juraj počuli nejaké hlasy a vybehli von zo stanu. Na naše obrovské prekvapenie dorazili Johny Smitka, Sakso a Peter Zelinka. Na chrbtoch niesli obrovské ruksaky a spoza hláv im vytŕčali kláty dreva, čo niesli hore celou cestou. Drevo sa kvôli podmienkam vôbec nepoužilo. Na naše prekvapenie, ani prskavky sa nám nepodarilo zapáliť. Tie sme si zobrali, aby sme si ich víťazoslávne zapálili, ak zvládneme výstup. Zistili sme však, že Petrík ich zobral z garáže a neboli to prskavky, ale zváračské elektródy.
Stále sme neverili, že to druhá časť skupiny dala a že v noci nikde nezablúdili. Kedže som si už za ten čas aspoň ako tak vyhriala spacák, len som im večer zakývala zo stanu a Juraj s Petríkom im pomohli postaviť stan neďaleko od nás.

Z natáčania
Ráno sme sa zobudili okolo 7:30. Síce vietor prestal fúkať, no hmla sa počas noci nerozplynula. Boli sme sklamaní, že celé naše úsilie bolo zbytočné, lebo v tom počasí sa natočiť nič nedalo. Do druhého stanu som išla navštíviť zvyšok posádky. Hrali sa tam karty a popíjalo z ploskačky, aby sa trochu zahriali. Ako sme tam sedeli a rozprávali sa, začalo nám zohrievať od stanu chrbty. Vybehli sme von a zbadali jasno modrú oblohu.

Príprava
Príroda nás odmenila za naše nočné trápenie. Keďže sa tu počasie mení veľmi rýchlo, stany sme nechali postavené a vybrali sme sa hore, aby sme niečo stihli natočiť.

Zjazd
V ten deň šli na úplný vrchol iba Juraj a Petrík. Zvyšok posádky ostal na mieste odkiaľ je odfotená táto fotka. Poloha oblakov sa neustále menila, preto sa museli riadne ponáhľať.

Kamzík Západné Tatry
Kým sme čakali na signál z vysielačky, mali sme skutočne úžasnú spoločnosť. Ako môžete vidieť z nasledujúcich fotiek, mali sme možnosť sledovať kamzíky pri ich každodenných činnostiach: obžúvaní trávy, oddychu a kochaní sa z nádherných výhľadov.

Johny Smitka a Peter Zelinka si užívajú horské prostredie.
Johny Smitka a Peter Zelinka si užívajú horské prostredie
Sakso sa fotí s pohľadom na Liptovskú kotlinu.
Sakso
Juraj a Peter na vrchole hory.
Juraj a Peter na vrchole
Asi nie je potrebné hovoriť o tom, že jazdenie vo videu mohlo byť oveľa lepšie. No na to, že bol Petrík na požičanom biku a jazdil trail, ktorý nikdy pred tým nešiel, to zvládol veľmi dobre.

Počasie
Lúčime sa s našimi velikánmi.
Pri plese
Cesta
Keď sme sa vracali domov, všetci sme už boli úplne vyčerpaní. Aj napriek tomu Juraj so Saksom ešte raz vytiahli foťáky a urobili posledné zábery. Po nich už Petrík nebol schopný odjazdiť zvyšok cesty a tak len tlačil bike popri nás.

Spoločne
Toto bol posledný deň točenia. Martin Vyskočáni a Adam Žiaran jazdia spoločne s Petríkom v poslednej časti videa.Všetci traja jazdci sú veľkými milovníkmi prírody a nadovšetko si ju vážia. Kedže Sakso sa v ten deň nemohol k nám pridať od rána. Na chvíľu som ho vystriedala a vyskúšala som si jeho remeslo. Sasko aj s kamošom Oliverom Dvorským sa k nám v ten deň pridali neskôr.A takto sme si už na záver užívali ohník v chatovej oblasti. Boli sme príjemne unavení a vôbec nám nerobilo problém čumieť do ohňa 2 hodiny.

Oheň
Na záver by som ešte chcela dodať, že Petrík video nikdy pred tým nestrihal, ale bol pevne odhodlaný spraviť ho najlepšie, ako bude vedieť. Hneď, ako sme sa vrátili do nášho “základného tábora”, pustil sa do toho. Rýchlo však zistil, že to nebude také jednoduché, ako si na začiatku predstavoval. Rozhodli sa preto so Saksom natočiť ešte dve krátke videá “Misty Morning” a “Fall”, ktoré nájdete na jeho webe. Prostredníctvom tých sa naučil potrebné základy k strihaniu videa. S pracovnými prestávkami a tréningom pomedzi strihanie mu to trvalo približne 3 mesiace. Myslím, že sa mu to celkom podarilo, ale posúďte radšej sami.
Ak sa Vám Petríkova práca páči a radi by ste mali prístup aj k jeho budúcim projektom, nájdete ich na jeho webe a facebooku.

riding, concept & edit: Peter lengyel
http://www.peterlengyel.com
facebook.com/peter.lengyel.kis


MTBiker.sk svojím návštevníkom neodporúča jazdu mimo vyznačených trás a najmä v národných parkoch bez príslušného povolenia. Vždy rešpektujme prírodu.

[Foto na úvode: Zuzana Triebusnikova]

report_problem Našiel si v texte chybu?
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rozhovor: Ján Frátrik – keď bicykle viac opravuješ, ako na nich jazdíš

Rozhovor: Ján Frátrik – keď bicykle viac opravuješ, ako na nich jazdíš

Rozbehol svoj vlastný servis a predajňu. Nakoniec sa ale rozhodol ísť inou cestou a skončil v našom tíme, konkrétne v žilinskej predajni.
Sezóna 2023 – opäť v niečom iná

Sezóna 2023 – opäť v niečom iná

Rekordný nájazd kilometrov, spoznávanie nových miest, zoznámenie sa s cesťákom, ale aj nepríjemný pád. Aj taká bola moja uplynulá sezóna.
Čo sa dá zažiť pri zimnom jazdení v Tatrách?

Čo sa dá zažiť pri zimnom jazdení v Tatrách?

Glevo, zima a bike – to je kombinácia, ktorá ide k sebe. Kde momentálne najčastejšie jazdím, čo ma zima naučila a ako sa pripraviť na zimné jazdenie?
keyboard_arrow_up