Rozhovor s predsedom Slovenského cykloklubu Jurajom Hlatkým

S činnosťou Slovenského cykloklubu sa stretávame takmer pri každom výjazde. Málo kto však pozná pozadie a fungovanie organizácie, ktorá sa najvýznamnejšou mierou stará o značenie cyklotrás na Slovensku. Činnosť SCK a jeho aktivity nám v rozhovore priblížil predseda občianskeho združenia Juraj Hlatký.

Skratka SCK je na Slovensku pomerne známa, názov Slovenský cykloklub už troška pomenej. Skúste v skratke čitateľom MTBikera priblížiť Slovenský cykloklub a jeho činnosť.
Slovenský cykloklub (SCK) vznikol registráciou na Ministerstve vnútra SR v roku 1994. Ak dobre počítate, v tomto roku oslávime 20 rokov od svojho vzniku. Hlavnými cieľmi SCK od začiatku bola podpora pohybu na bicykli a budovanie siete legálne značených cykloturistických trás. V roku 1997 sme sa stali za Slovensko riadnym členom ECF, v roku 1998 sme získali na Ministerstve školstva SR akreditáciu pre kvalifikáciu „Značkár cykloturistických trás“. V roku 2012 sme sa stali Národným koordinátorom EuroVelo na Slovensku.

Od začiatku vedieme centrálny register cykloturistických trás a prideľujeme im evidenčné čísla. Archivujeme i kópie dokumentácií a rozhodnutí, pokiaľ nám ich subjekty, na ktoré boli vydané v kópii zašlú.

Vďaka eurofondom sme v roku 2000 vydali STN 01 8028 Cykloturistcké značenie. A nastali tisícky jednaní... Ich výsledkom je dnešná sieť legálne povolených (na rozdiel od mnohých peších turistických trás) a vyznačených cykloturistických trás.


V roku 1997 sme inicializovali vo VKÚ Harmenec vydanie 1. Edície cykloturistických máp

Slovenska, novelizované boli v roku 2003.
Počas našej existencie sme zorganizovali 15 ročníkov Národného zrazu cykloturistov a 3 ročníky celoslovenského podujatia Cyklocesty. Vydali sme stovky propagačných materiálov – tlačených i v elektronickej forme, učebné skriptá, vzdelávacie i metodické materiály. Zúčastnili sme sa stoviek konferencií a seminárov.

Riešili sme, alebo spolurealizovali stovky cykloprojektov. K najvýznamnejším v posledných rokoch patrili Generálna obnova a modernizácia cykloturistických a peších turistických trás na území Žilinského samosprávneho kraja v rokoch 2009-2011, pre spoločnosť KIA Motors Slovakia Generálna obnova a modernizácia cykloturistických trás na území Žilinského kraja v roku 2012, dve etapy legalizácie, obnovy a značenia MTB cykloturistických trás v oblasti Donovál v roku 2011-2012, vyznačenie súboru nových cykloturistických trás v oblasti Terchovej v roku 2012. V rokoch 2012-2013 rekognoskácia a vyznačenie nových cykloturistických trás pre Mikroregión Termál, prvá etapa rekognoskácie, legalizácie, obnovy a vyznačenia cykloturistických trás v Nitrianskom samosprávnom kraji, generálna obnova a modernizácia cykloturistických trás v rámci MTB Bike Parku Malé Karpaty pre Bratislavský samosprávny kraj v roku 2013. V rámci týchto projektov sa jednalo o tisícky kilometrov cykloturistických trás. Dva roky sa podieľame na tvorbe MTB Bike Parku Považský Inovec. Treba ešte spomenúť viac ako 9 ročnú podporu Západoslovenskej energetiky prostredníctvom nadačného fondu Nadácie Pontis a skoro 10 ročnú spoluprácu na cykloprojektoch v rámci Euroregiónu Biele Karpaty.

V roku 2012 sme založili webovskú aplikáciu http://www.cykloportal.sk, kde sme umiestnili prvých 1000 km legálne značených cykloturistických trás na území Trenčianskeho kraja, vrátene ich popisov a voľne sťahovateľných GPS trackov. Vydávame elektronický spravodaj Cykloturistické novinky.

Ono zhrnúť 20 rokov našej činnosti na pár riadkoch je veľmi obtiažne...


Aké ciele si SCK stanovuje do najbližšieho roku?
K aktuálnym cieľom a prioritám SCK patrí pokračovanie v trende presunu cykloturistických trás do horského prostredia, zriaďovanie plošných MTB Bike Parkov (súboru stoviek kilometrov MTB cykloturistických trás) v horskom prostredí – v roku 2014 pokračovanie v projektoch MTB Bike Park Považský Inovec, MTB Bike Park Tríbeč, MTB Bike Park Malé Karpaty a nový MTB priestor v oblasti Myjavských Kopaníc. V oblasti legislatívy je to hlavne obnova akreditácie v kvalifikácii „Značkár cykloturistických trás“ na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR. Ďalej je to v rámci Národnej cyklostratégie plánovaná novelizácia STN 01 8028 „Cykloturistické značenie“. Samozrejmosťou je pokračovanie v legalizácii a značení nových cykloturistických trás, obnova a modernizácia existujúcej siete cykloturistických trás a ďalšia digitalizácia cykloturistických trás.

K SCK patria aj početné pobočky. Koľko pobočiek a členov má SCK?
SCK má 22 svojich vlastných pobočiek a niekoľko asociovaných členov – spolupracujúcich klubov. Počet členov je asi 2000. K najznámejším spolupracujúcim organizáciám patria TBS JUS Martin, PBS Kostitras Prešov a OZ Združenie pre rozvoj horskej cyklistiky.


Jedna z hlavných činností SCK je značenie cyklotrás. Čo všetko teda SCK od svojho vzniku v oblasti značenia cyklotrás dokázal?
Treba si uvedomiť, že SCK vznikol v roku 1994, teda v čase, keď už na Slovensku nebol výlučne iba jeden vlastník všetkého (myslíme pod tým pozemky, všetky druhy ciest, hrádze, lesy...) – štát. Ale vzniklo množstvo vlastníkov a subjektov. Preto dnešná viac ako 13 000 km sieť značených cykloturistických trás je výsledkom neskutočného dlhodobého legalizačného procesu, ktorého sa zúčastnili tisícky vlastníkov, majiteľov, užívateľov siete ciest a zariadení po ktorých vedú značené cykloturistické trasy a tisícky vyjadrení štátnych a iných zo zákonov dotknutých inštitúcií a organizácií.

Na štarte v roku 1994 sme boli na zelenej lúke – v problematike neexistovala legislatíva, normy, skúsenosti a ani väčšie precedensy. V tej dobe mladý a ambiciózny kolektív SCK začal riešiť túto problematiku. Vďaka domácim a zahraničným grantom sme spracovali a vydali učebné skriptá s metodické materiály, ktoré boli základom pre získanie akreditácie na Ministerstve školstva SR. Od tej doby sme vyškolili viac ako 400 značkárov cykloturistických trás. Vďaka eurofondom sme v roku 2001 vydali STN 01 8028 Cykloturistcké značenie, zlegalizovalo a vyznačilo sa prvých 3000 km cykloturistických trás.

A nastali tisícky ďalších jednaní, získavania výnimiek zo zákonov, dohody podmienok pre vyznačenie cykloturistických trás... Výsledkom týchto jednaní boli stovky rôznych konaní, vyjadrenia tisícok subjektov, stanovenie vzájomných podmienok. A následné vyznačenie k dnešnému dňu siete viac ako 13 000 km cykloturistických trás.

Dnes častokrát počúvame, že prečo ide napr. značená cykloturistická trasa po frekventovanej ceste. Treba si uvedomiť, že existujúca sieť je výsledkom, po vydaní normy, 14 ročného snaženia. Pri mnohých trasách, ktoré sa zlegalizovali a vznikli v rokoch 2000 – 2001, vtedy tie cesty neboli vôbec frekventované, k vyznačeniu cykloturistických trás sa vtedy vyjadrili súhlasne i dopravní policajti... Doba sa vyvinula značne iným smerom a nevieme, čo nás čaká odo dnes o ďalších 10 rokov. Preto je sieť cykloturistických trás živá a zmenami sa prispôsobuje aktuálnej dobe. V súčasnosti je našou prioritou presun cykloturistických trás mimo zón frekventovanej dopravy, najmä na hrádze riek a do lesov a hôr.


S otázkou značenia je spojená aj otázka financovania. Ako SCK financuje svoje aktivity? Je podpora dostatočná?
Otázka financovania je asi najpálčivejšia v celom rozhovore. Všeobecne možno konštatovať, že za 20 rokov činnosti SCK sa nepodarilo v slovenských štátnych inštitúciách vybudovať trvalý finančný nástroj pre podporu SCK ako organizácie, resp. tvorbu a obnovu cykloturistických trás celoplošne. Táto aktivita roky spadá pod Ministerstvo školstva SR a z neho bolo na tvorbu slovenskej cykloturistickej siete odhadom poskytnutých cca. 7% nákladov. Počas celého obdobia SCK na réžiu nedostal ani cent. Hoci na posudzovanie prerozdelenia dotácií na tomto Ministerstve je zriadená Komisia, pomer prerozdelenia dotácií na rovnakú sieť cyklotrás a peších turistických trás sa pohyboval v náš neprospech v pomere 1:3, až 1:4 (v roku 2014 1:2, napriek existencii Cyklostratégie). Kritériá hodnotenia projektov, ako aj kontrola ich plnenia zo strany Ministerstva je veľmi otázna.

Preto väčšina finančných zdrojov, ktoré získal SCK na rekognoskáciu, legalizáciu, značenie a obnovu tejto siete sú grantové a komerčné zdroje. Domáci i zahraniční donori, európske projekty, súkromní donori predstavovali hlavné finančné zdroje na vybudovanie tejto siete. V posledných 3 rokoch na modernizáciu a obnovu siete výraznejšie prispeli samosprávne kraje, jednalo sa však väčšinou o komerčné zákazky. Napriek tomu, že cykloturistické trasy slúžia miliónom domácich a zahraničných návštevníkov a majú verejnoprospešný charakter, SCK sa kvôli týmto zákazkám stal mesačným platcom DPH a prispieva tak značnou mierou spätne do štátneho rozpočtu.

V roku 2013 prispeli na tvorbu siete cykloturistických trás slovenské časti Euroregiónov z prostriedkov Ministerstva dopravy a niektoré oblastné organizácie cestovného ruchu zložením vlastných prostriedkov a príspevkom od štátu.


SCK ako jediná na Slovensku disponuje štátnou akreditáciou pre školenie značkárov cykloturistických trás. Aké podmienky musí záujemca o funkciu značkára splniť?
Štátnu akreditáciu Ministerstva školstva SR pre kvalifikáciu „Značkár cykloturistických trás“ získal SCK v roku 1998. Vzhľadom na zmenu zákona v roku 2013 musia všetky organizácie, ktoré mali platnú akreditáciu podať nové žiadosti na jej obnovenie. My sme žiadosť podali a čakáme na rozhodnutie Akreditačnej komisie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Vzhľadom na tieto zmeny museli pri starej akreditácii značkári cykloturistických trás absolvovať kurz značenia, ktorý pozostával z teoretickej a praktickej časti. Potom musel zložiť záverečné skúšky. Dostali certifikát o absolvovaní kurzu a značkársky preukaz. Ten má platnosť 5 rokov, po jej uplynutí alebo počas tejto doby, musí značkár absolvovať nový kurz. Ďalej je to už o značkárskej praxi v teréne. Prezradíme, že v novom návrhu odbornosti značkár cykloturistických trás je už rozdelenie značkárov do 4 kategórií - podľa absolvovaných kurzov a značkárskej praxe v teréne. Ak bude táto forma schválená akreditačnou komisiou, budeme o nej informovať.


Aký je záujem o školenie a koľko značkárov už na Slovensku máme?
Počas platnosti akreditácie v rokoch 1998 – 2013 vyškolil SCK okolo 400 značkárov cykloturistických trás. Niektorí sú aktívni viac, niektorí menej, niektorí vôbec. Možno povedať, že v súčasnosti je na Slovensku aktívnych asi 50 – 60 značkárov cykloturistických trás. Záujem o školenia je a bol vždy značný. V poslednom roku, kedy sme dostali štátnu dotáciu na obnovu cykloturistických trás (rok 2012), sme úspešne vyškolili v októbri v stredisku Piatrová Martin 46 značkárov cykloturistických trás. V roku 2013 si u nás objednal školenie značkárov cykloturistických trás Košický samosprávny kraj. Uskutočnilo sa v apríli 2013 v Gemerskej Hôrke a úspešne ho absolvovalo 22 značkárov cykloturistických trás.

Úzko súvisiacou oblasťou je mapovanie a digitalizácia cyklotrás. V akom stave je na Slovensku mapovanie a digitalizícia cyklotrás? V poslednom období badať viacero aktivít, ktoré mapujú trasy na Slovensku, avšak obsahovo sa nikto nepribližuje k celoštátnemu pokrytiu. Narážam pri tomto aj na pripravovaný projekt MTBikera, v ktorom by sme radi cyklomapy dostali pod jednu strechu.
Ako som písal vyššie, sieť legálnych a vyznačených cykloturistických trás na Slovensku vznikala viac ako 10 rokov a bola z väčšej časti hradená z mimo štátnych zdrojov. S tým súvisí aj stupeň a kvalita digitalizácie. S raketovým rozvojom digitálnych zariadení a najmä prístrojov GPS sa zvyšuje aj požiadavka na kvalitu merania GPS. Preto mnohé cykloturistické trasy neboli v minulosti zdigitalizované a viaceré tzv. zamerania boli vykonané iba v kanceláriách z máp, alebo v teréne nepresne. V súčasnosti v SCK vykonávame presné GPS zamerania cykloturistickej siete v reálnom teréne s vysokou presnosťou a najmodernejšími prístrojmi GPS, ktoré nám ročne upgraduje spoločnosť Garmin. Zameranie má presnosť cca 1-2 metre a metodikou snímania sú dáta aplikovateľné v systémoch GIS. Pre turistické potreby sa tieto zamerania redukujú a umiestňujeme ich na nekomerčné použitie ako voľne sťahovateľné na web http://www.cykloportal.sk. V roku 2012 sme umiestnili prvých 1000 km z Trenčianskeho kraja, v súčasnosti umiestňujeme ďalších 1000 km zo Žilinského kraja a zvyšných 450 km z Trenčianskeho kraja.

Otázka umiestnenia ďalších je závislá od finančných zdrojov. Hoci v Národnej stratégii cyklodopravy a cykloturistiky SR sa uvažuje s Národným cykloportálom (vrátane cykloturistiky), dnes nie je ujasnený zber dát a ani samotná tvorba portálu. Takisto na turistickom portáli slovakiatravel (visit slovakia), hoci stál nemalé prostriedky, nefigurujú značené cykloturistické trasy.


Aktuálne sa ľady pohýnajú aj na úrovni vlády, prijal sa Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v SR. V nadväznosti na dokument bola zriadená funkcia Národného cyklokoordinátora a čerstvo aj trvalý finančný mechanizmus. Otázka, ktorá sa objavuje v poslednej dobe v každom našom rozhovore- ako hodnotíte činnosť vlády a ministerstva v oblasti podpory cyklistiky?
Väčšina cyklistov, resp. jedincov finálnu Národnú stratégiu rozvoja cyklodopravy a cykloturistiky na Slovensku pozná iba vo forme niekoľkostranového dokumentu, ktorý v máji 2013 schválila Vláda SR, Málokto vie, že za ňou stojí úloha Výskumného ústavu dopravy v Žiline – obsiahla niekoľkostostranová štúdia. Táto pozostáva z dvoch kapitol – cyklodopravy a cykloturistiky. Ďalej pozostáva z Analytickej časti – popisu súčasného stavu a návrhovej časti - ako by to malo vyzerať v budúcnosti. Dodávateľom kompletných kapitol v cykloturistike – analytickej i návrhovej časti bol Slovenský cykloklub. Teda celú pasáž o cykloturistike sme pre dodávateľa spracovali my, profesná organizácia, vtedy s 18 ročnými skúsenosťami.
Preto pozitívne hodnotíme tento prístup vlády SR, ako aj Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Zriadenie funkcie Národného koordinátora a krajských koordinátorov by malo prispieť k napĺňaniu spomínanej stratégie. Aby sa však naplnila, je potrebné ju implementovať – teda napĺňať vecne i finančne. Čas ukáže, ako sa to podarí. No spomeniem jednu drobnosť, pri ustanovení pracovnej skupiny zástupca SCK nebol viac ako pol roka jej členom, teraz sme sa ním už stali...


Čo aktuálne považujete za najväčšiu brzdu rozvoja cykloturistiky na Slovensku?
Za 20 rokov praxe považujem za najväčšiu brzdu cykloturistiky najmä prístup viacerých štátnych úradov a úradníkov. Hoci tu máme platné zákony a normy štátu, viacerí úradníci si ich vysvetľujú po svojom, častokrát máme rozdielny výklad toho istého zákona na úrovni kraja alebo okresu. Alebo medzi Ministerstvom a štátnym podnikom v jeho kompetencii. Hoci máme skoro rok schválenú Vládou SR Národnú cyklostratégiu a v nej konkrétne opatrenia a určenie zodpovednosti, asi nebudete veriť, že na viacerých ministerstvách, štátnych úradoch a podnikoch o tejto stratégii vôbec nevedia. A keď aj vedia, tvária sa, akoby sa ich uložené úlohy a zodpovednosť netýkali.

Ak by som mal ešte raz zhrnúť prístup týchto úradov – mnohí namiesto toho hľadať cestu ako sa to dá, volia prístup ako sa to nedá.

Ak by som mal konkretizovať najpálčivejšie problémy cykloturistiky dneška, tak je to problematika vodných hrádzí, vodných diel a účelových komunikácií, neznalosť dopravných policajtov v problematike dopravné cykloznačenie a cykloturistické značenie, spájanie problematiky lesov s poľovnými záujmami a pod.

Určite aj značným problémom Slovenska a teda aj cykloturistiky je slabá schopnosť vzájomne spolupracovať a koordinovať svoje aktivity.


SCK je členom Európskej cyklistickej federácie. Ak sa pozrieme do zahraničia, kde približne možno zaradiť Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami Európy?
Slovenský cykloklub je riadnym členom Európskej cyklistickej federácie od roku 1997. Od roku 2012 sme Národným koordinátorom EuroVelo za Slovensko. Táto organizácia združuje vyše 40 organizácií rôzneho zamerania z Európy i zámoria a venuje sa viacerým problematikám. Preto je ťažké porovnávať sa so zahraničím. Ak to zhrniem krátko z pohľadu cykloturistiky – je ťažké porovnávať sa s cykloveľmocami ako Holandsko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko, severské krajiny. V týchto krajinách je tradícia bicykla a jeho podpora vecou vlád, samosprávy a podnikateľov desiatky rokov a stala sa súčasťou životného štýlu. V týchto krajinách nepoznali pojem všeľudové vlastníctvo a nevysporiadané pozemky a tak nepoznajú naše hlavné problémy pri legalizácii cyklotrás. Ak porovnám krajiny V4, tak isto v cyklodoprave a jej podpore sú ostatní ďaleko pred nami, v cykloturistike isto patríme zasa do popredia my.

Ale musím podotknúť, v čom sme na chvoste. SCK ako člen ECF a Národný koordinátor nedostávame od štátu žiadne prostriedky na réžiu a tobôž na reprezentáciu krajiny. Za tie roky sa nám nikde nepodarilo získať financie ani len na cestovanie za výkonom týchto našich povinností.


Musím priznať, že SCK som poznal až do debaty s Mišom Hlatkým ozaj iba povrchne. Po bližšom zoznámení sa s činnosťou organizácie mi je aj troška ľúto, že „marketingovo“ táto značka nemá silu, ktorú by si zaslúžila. Podobne ako na konci rozhovoru s Cyklokoalíciou by som teda takto verejne rád ponúkol SCK bližšiu spoluprácu pri prezentovaní svojich aktivít. Čo vy nato?
Isto s Vami súhlasím. Sme organizácia, po ktorej sú viditeľné evidentné výsledky a asi nestíhame týmto výsledkom dať adekvátnu publicitu. Nedokážeme na seba upútať masívnou kampaňou, skôr sme sa sústreďovali na to, aby výsledky našej práce prevyšovali teoretizovanie o tejto práci a nadmerne prehnanú publicitu. Isto je tu priestor na aktívnejšiu prezentáciu, vašu ponuku vítame a budeme sa ju snažiť naplniť.

Juraj Hlatký, predseda SCK


Foto: Soňa Kiovská, Michal Hlatký