Expedícia Perzia 2005

Ako sme už písali dávnejšie, Zoltán Bujna, študent z Komárna, toto leto absolvuje 8000km dlhú túru do orientálnej Perzie. Vyrazil 30.6 a tu vám budeme exkluzívne každý deň prinášať jeho reporty a fotografie z cesty... OBNOVENÉ 24.9.2005

Poznámka: napíšte do diskusie pod článkom pár pekných slov Zoltánovi, priebežne si to tu číta a určite ho to poteší a povzbudí. Vďaka

Deň č.1 - 30.6.2005
Ráno o desiatej uspešne sme vyrazili z Dunajskej Stredy, kde som na Vámbéryho námestí dal interview pre novinárov. Odtiaľ ma odprevadil Kamil Kovács, majiteľ cykloobchodu Piko až do Komárna, kde na mňa zase čakala reportáž s novinármi. Lúčil som sa s kamarátmi, a pokračoval cestou do Štúrova. Tu ma ubytoval Attila Kóréh, predseda cykloturistického klubu CTK BURDA. Po 109,6 (5 h 31 min) kilometroch sme deň ukončili v meste pri pive.

Deň č.2 - 1.7.2005
Dneska sme vyrazili s malou skupinkou CTK Burda na hranicu Sturovo-Ostrihom. Este sme sa fotili pod Bazilikou a po reportazi pred hlavnym namestim sme pokracovali v nasej ceste do Visehradu. Od Visehradu sme si zvolili kopcovitejsiu trasu cez Pilisszentlaszlo, co lezi v nadmorskej vyske okolo 400 m.n.m. Tu nam dostal do ruk dedinsky casopis, kde sme si nasli jednu stranu napisanu po slovensky. Ako sme dozvedeli, tu ziju aj slovaci. Odtial sme pokracovali do Szentendre, kde som sa lucil s kamaratmi, a sam som pokracoval cestou do Budapesti, kde mi postkytovalo ubytovanie Zdruzenie Madarskej Mladeze. Dnes som zdolal 75,1 Km za 5 h 11 min s prevysenim 775m.

{photo}Fotogaléria z prvého a druhého dňa

{photo}Fotogaléria z ďalších 3 dní

Kilometre:
3.den jul.2 -93,7km-5h15min-prev.110m
4.den jul.3 -135,1km-7h21min-prev.50m
5.den jul.4 -99,7km-5h21min-prev.65m
6.den jul.5 -126,8km-7h18min-prev.215m
7.den jul.6 -82,9km-5h18min-prev.660m
8.den jul.7 -115km-6h45min-prev.560m

5.den - pondelok - jul.4
Szeged-Biled
99.7Km-5h21min-65m vyska.

Nasa mala skupinka z Madarska vyrazila do Temesvar-u,
Mali sme dobre pocasie. Ani teplo nebolo.
Vecer dostali sme sa do dedinky Biled.

6.den utorok jul.5
Biled-Gradinari {Kakofalva}
126.8Km-7:18-215m

Dostali sme sa do Temesvaru. Pozreli sme si ortodoxny kostol, potom sme vyrazili
na postu. Pracovnik posty velmi nam chcel dat nieco najavo a neustale
ukazoval na Zoliho penazenku. Zrazu do budovy posty
dosli traja cierni Rumuni. Za par sekund ukradli Zoliho
penazenku. Nastastie Zoli to zbadal a podarilo sa
mu rychlo vytrhnut ju Rumunovi z ruky. Vecer sme uz boli zase
na ceste. Podla Zoliho ho zachranil kamienok
stastia, ktory dostal od priatelky.

7. deň - 6.7
7.den sme sa dostali k Dunaju. Rieka tu vyzera ako jazero. Zrazu sa dostane medzi skaly, a niekde je siroky 200 metrov. Prechadzame cez Narodny Park. Cesta na druhej strane vedie uz v Srbsku, cez tunely. Je tu nadherna sceneria. Aj robime niekolko fotiek. Vecer prespime v jednom opustenom, nedostavanom rodinnom dome.

Deň č.8 - 7.7
Cely den slapeme vedla Dunaja. Pred tyzdnom som startoval z Vamberyho namestia, z Dunajskej Stredy, nedaleko od Dunaja, a teraz som este stale vedla neho. Dneska sme sa stretli s cyklistickou skupinkou z Ciech. Prisli s Kudrnou. Je to cestovka specializovana na taketo bikevandrovanie. Patricia sa moc tesila ze sa stretla s domacimi. Vecer sme sa dostali k Zeleznej Brane. Sem prisli s nami aj miestni bikeri. Presli sme cez hranicu, a nastastie, tu uz na nas cakali lepsie podmienky ako v Rumunsku. Prenocovali sme zase v opustenom, nedostavanom rodinnom dome.

9. deň - 8.7
Uz mam 900 kilometrov, a pisem z Negotinu. Internet tu vyjde na hod. menej nez 15 Sk. Casu pisat vsak mam malo, lebo uz na mna cakaju priatelia. Nasledujuce spravy dostanete odo mna uz zo Sofie.

{photo}Fotogaléria z ďalších 4 dní

9.deň piatok 8.júl.
118,75 km 6h28min prevys.950 m
Kladovo - Zajecar
Dneska sme sa stretli s 2 putnikmi, ktori cetovali mikrobusom az z vychodneho Turecka. Povedali mi dolezite informavie. Ukludnili ma, ze vsetko je tam v poriadku aj s kurdmi, a ze v Turecku budem mat dobry zivot. Vecer sme zase nasli noclah nedostavanom rodinnom dome. Je tu v Srbsku totiz moc vela takych budov.

10. deň sobota 9.júl
102 km 6h00min prev.700m
Zajecar-Pirot
Rano nas budil majitel domu. Bol trochu nachnevany, ze sme sa spali na jeho verande. Museli sme rychlo vypadnut, ale aspon sme mohli den prvykrat zacat nacas. Od desiatej je tu poriadne teplo, a potom aj tie kilometre idu prilis tazko. V srbsku je uplne inak ako v Rumunsku. Bolo to pre mna velke prekvapenie. Ceny su nizsie ako v Rumunsku, kde su skoro take iste ako u nas. Kvalita a mnozstvo produktov je ovela lepsia ako u nas. Dobre sa zije v Srbsku, a aj priroda je nadherna. Slapali sme vedla srbsko-bulharskej hranici, a ta cesticka bola parada. Cely den ani jedno auto. Pod nami tiekol potok a nad nami vysoke vrchy. Vecer sme museli stanovat v Pirote, lebo celu noc prsalo.

11. deň nedeľa 10. júl
94km 5h35min prev 515m
Pirot-Sofia
Dneska rano sme uz vsetci styria vedeli, že budeme spat zvlast. Moji partneri sa so mnou lúčili a pokracovali svoju cestu az domov, cez srbske vrchy. Este sme si dali spolu jeden Burek - je to mietne jedlo - a potom sme sa definitívne rozlucili. Dohodli sme sa, ze sa este raz stretneme, a porozpravame si nase zazitky. Bola to dobra partia, Patricia z Brna, Zoltan s Komarna a Agnes zo Segedina. Sam som pokracoval cestou do Sofie. Na hranici bol poriadny bordel, Ale s bicyklom som to zvladol za pol hodinku. V Sofii mi ponukali izbu za 35 euro, co bolo moc, tak som to skusil na ulici, a mal som stastie; stretol som sa s Grishom, ktory sem prisiel z Kanady a ponukal mi noclah zadarmo.

{photo}Fotogaléria z 10. a 11. dňa

12.den - pondelok - 11.jul.
76,45Km - 5 h 29 min - prevys. 570 m
Sofia - Kostenec

V Sofii som bol az do popoludnia, poslal som material cez internet a pohladnice pre kamaratov. Zo Sofie viedla celkom kvalitna cesta okrem tej jednej, kde som musel slapat az do vysky 830 metrov. Tam bola cesta uplne rozbita, aj auta isli pomaly a prechadzali z jednej strany cesty na druhu. Vecer som sa dostal do dedinky Kostenec. Hned pri prvom dome som opytal, ci vo dvore mozem prenocovat. Ako majitel domu vysiel na svetlo, vidim ze je cigan. Dom bol v zlom stave a vnutri bola len jeden zaclona na okne a nic ine. Povedal ze za 25 euro. Den pred tym mi ponukali noclah za 35 euro v Sofii vedla Grand Hotela, a teraz 25. Ked som sa na ten dom lepsie pozrel, aj keby on za to platil, tak by som do vnutra nesiel. Takze som pokracoval v ceste po tme a dostal som do stredu dediny. Tato dedinka je turisticke centrum, maju tu aj ubytovnu pre turistov, a ja som prespal v tur.dome Javorica za 9 Leva (180Sk). S Dimitrovom som vypil par piv a pozreli sme fotky, co urobili miestni turisti v pohorie Rila.

13.den - utorok - 12.jul.
128,75Km - 7 h 08 min - prevys. 130 m
Kostenec - Popovica

Rano som vyrazil z Javorice a nasmeroval som svoj bike na Plovdiv. Je to nadherne mestecko s bohatym historickym centrom. Oplati sa navstivit stare mesto, co je nad centrom, da sa tam dostat aj s bicyklom. Je tam aj stary amfiteater, z ktoreho vam poslem aj fotku. Cely den bolo fajnove pocasie, na slnku az 40 stupnov.
Z domu dostavam stale spravy, ze na Slovensku stale prsi. Treba vycestovat do Rumunska, tu aspon cez den je dobre pocasie. Vecer som spal v jednom vinohrade. Uz 2 hodiny okolo mna hrmelo, a potom zacalo prsat. Chvala bohu stan vydrzal, ale nebolo to moc dobry pocit, na poli v tme, sam a okolo mna blesky.


14.den - streda - 13.jul.
102,9Km - 6 h 00 min - prevys. 420 m
Popovica - Svilengrad

Vystartovat som mohol az o 13 hod., lebo na poli bolo take blato, ze sa mi netocili kolesa. Musel som vysusit stan a ocistit bike. Hocijako som chcel dostat do Turecka, nevyslo mi to. No nevadi, zajtra sa to uz iste podari, a potom viem zavolat aj mojich rodicov a moju priatelku Hanku Blahovu, s ktorou dnes slavime vyrocie; uz sme 18 mesiacov spolu.
Vecer som prespal pri jednom jazere pred Svilengradom.

15.den - stvrtok - 14.jul

Presne pred dvoma tyzdnami som sa startoval z Dunajskej Stredy. Uz je to minulost. Za 15 dni som uz 6.state a presiel som vyse 1500 kilometrov. Bulharsko bolo pre mna velke prekvapenie. Citil som sa velmi dobre a bulhari su velmi mily narod. Maju pekne zeny a nadherne mesta, v obchodoch vela tovarov za dobre ceny. Co este bolo zaujimave, opytali sa ma, co je cielom mojej expedicie, a potom aj to, ze kto to vlastne bol Armin Vambery.
V Turecku som za viza platil 10euro a este 3eura za dezinfikaciu biku. Bola to uplna blbost. Opytal som ci aj ja mam ist s bicyklom do tej vane, kde je ta spinava dezinfikacna voda. Povedali ze nie. Napriek tomu 3 euro som platil aj ja. Inac hned na hranici mlady colnik prisiel ku mne na konci radu, a povedal ze nemam cakat, ani do pasu nepozrel, tak som dostal do Turecka. Pred chvilkou zacalo prsat. Ja som isiel do cerpacej stanice, kde som hned dostal obed a cajicek zadarmo. Takze na prvy pohlad Turecko je super. Pisal som z Edirne. Nasled. reporty z Istanbulu.

{photo}Fotogaléria z ďalších troch dní

15.den - štvrtok - 14.júla
66 Km – 4h 33min – prevys. 275m
Edirne

16.den– piatok – jul.15
134,4 Km – 8h 01min – prevys. 995m
Havsa - Marmarske More

17.den– sobota – 16.jul
85,5 Km – 5h 29mýn – prevys. 780m
Marmarske More (Silivri) - Istanbul
Inac cesta z Edirne bola velmi nudna. Je tu velky polnohospodarsky priemysel, a kvoli tomu je na cestach husta premavka. Kazdy turek cestuje autom napriek tomu ze liter benzinu tu stoji 55-60 Sk. Cesta ide 1-2 km hore, potom zas 1-2km dole. A to sa opakuje tolkokrat, ze sa to ani neda spocitat. Moc ma to unavilo. Nevedel som zavolat ani domov, ani kamaratku, a mal som kvoli tomu taku mensiu krizu. Nakoniec vsetko som vyriesil. Zavolal som aj do Istanbulu a cez Cemil Ozturk-a, ktory rozprava po madarsky som sa dostal k Halilovi Ozturkovi, ktory mi pomohol najst v Istanbule Hotel. Ubytoval som v Hoteli Canan za 12 USD, co je velmi lacne ubytovanie v Turecku. Zato som dostal izbu bez okna, s jednou postelou, skrinou a sprchou.

18.den – nedela 17.jula
V meste 240 m prevys.
Najprv som isiel na stanicu, aby som zistil, ci sa da prepravit bicykel na vlaku z Istanbulu do vychodneho Turecka do mesta Kars. Vacsie zaujimavosti ako napr. Aya Sofya alebo Topkapi Palac som vynechal. Bolo tam neuveritelne mnozstvo turistov a vela policajtov a vojakov. Zevraj kurdi zase robili nejake atentaty v Turecku, a preto aj turisti museli pri vchode prejst cez detektor. Ja som savstretol s jednou Koreikou, ktora uz mesiac cestuje po Turecku a s nou som presiel tie ostatne Camii(kostoly), za ktore nevyberali vstupne. Vecer som este lodou skocil cez Bosporus do druhej casti mesta, Haydarpasa, kde som za 36+11 Lir za bicykel (1Lira = 22 Sk) kupil listok do Karsu. Vlak mi odchadza zajtra (pondelok) rano o 8:35 a v Karsi budem utorok vecer o 22:00, za 37 hod. cestovani a po 1900 km Odtial poslem nasl. clanky.

DUNAJSKA STREDA - ISTANBUL 1750 KM

{photo}Fotogaléria z ďalších troch dní

19.den - pondelok - 18.jul
5,15 Km - 24 min
Skoro mi odisiel vlak. 5 minut pred odchodom som vlozil bicykel do vagonu a potom som utekal na koniec Dogu Expressu (po slovensky vychodny alebo Orient Express), kde som mal rezervovane kupe s postelou. Myslel som, ze budem mat maximalne 3 spolucestujucich, ale mylil som sa. Cestoval som s rodinkou a boli sme osmi. Oni cestovali do Sivasu a na konci dna sme sa uz celkom dobre poznali. Ali, najstarsi zo vsetkych nam aj zaspieval. Chceli, aby som spieval aj ja, ale na ich stastie som to uspesne odkladal. V Ankare sme uz mali 1,5 hodinove meskanie. Tam som este prekontroloval bicykel a isli sme sa spat.

20.den - utorok - 19.jul
Rano v Sivase som sa rozlucil s mojimi spolucestujucimi. Po ranajkach som urobil statistiku predoslych 20 dni : 1753 km - 103h 14min - 7885 m prevys. Okolo Erzincana som videl vela zrucanin domov, co ostalo po zemetraseni. Miestni su aj tak velmi chudobni a zemetrasenie ich zivot este zhorsil. Ked vlak zastavil, deti chodili pod okna zobrat. Miestni susili exkrementy zvierat, co potom pouzivaju pri ohni namiesto uhlia. Tu nastupili aj vojaci so samopalmi, aby strazili vlak pred kurdskymi extremistami. Cestu som dokoncil v Karsi na vychode Turecka a nakoniec z 37 hodinovej cesty bola viac ako 40 hodinova. Skoro 250 metrova vlakova suprava za 2 dni zdolala viac ako 6000 metrove prevysenie a najvyssi bod cesty bol nad 2250 metrov.

21.den - streda - 20. jul
123 Km - 7h 42min - 965 m prevys.
Kars - Igdir
Do rana som cakal na stanici. Uz na vlaku som si nastavil hodinky o hodinu dopredu - na iransku casovu zonu. Takze uz mam o 2.5 hodin viac ako doma. O siedmej som vyrazil z Karsu smerom na Ani. Ani je nadherne staroveke seldzucke mestecko na turecko - armenskej hranici. Hranicu tvori kanon, druha strana je len niekolko sto metrov vzdialena. Vstupne do Ani bolo 5 Lir. Odtial som sa nevratil do Karsu, ale pokracoval som cestou paralelne s Armenskou hranicou. Bola to kamenista cesta, dlha 35 kilometrov. Miestni tu zili v nomadskych podmienkach a v kazdej dedine ma chceli pozvat na caj a nieco pod zub. S jednym pastierom som si aj dal chleba, ktory bolo vyrobeny na (uz spominanom zvieracom produkte), syr, co vybral zo spinavej tasky a cierny caj, co uvaril z vody z vedlajsieho potoka. Povedal som si, ze ked toto prezijem, tak uz budem mat sancu na prezitie aj v Irane. Cely den som mal problem s vodou. Predavaju jej tu velmi malo a za vysoku ve cenu.
Vecer zastavil predomnou muz s pick-upom, a zacal mi nieco rozpravat o teroristoch. Nerozumel som mu. Zavolal kamarata, a potom mi dal svoj telefon, kde som sa po anglicky dozvedel, ze som v bezprostrednom nebezpeci, a chlapik (Kaukazskeho povodu s cerkezskou narodnsotou" title=" s pick-upom ma chce zobrat do najblizsieho mesta. Tak som dal bike do auta a presunuli sme do Igdiru. Pocas 50 kilometrovej cesty sme si stretli mnohymi vojakmi so samopalmi a s pancierovanymi vojenskymi vozidlami. V Igdire som ukoncil den a aj treti tyzden po 1876 kilometroch. Nasledujuci report z Teheranu...

{photo}Fotogaléria z ďalších troch dní

Nastastie uz nie som vo vychodnom Turecku.
Bolo tam strasne. Male deti - pastieri po mne hadzali
kamene a konare. Ti kurdi mi vobec neboli
sympaticki. V Turecku som este pozrel Ishak Pasa Saray
a potom som presiel do Iranu. Na hranici som cakal iba
pol hodinu a bez problemov som
dostal dalej. Terez som tu uz 2.5 dna a este stale som
nemenil dollar na Rial. Miestni su Turci a su velmi
priatelski, laskavi, pozvu ma na ranajky, obed aj na
veceru. Dneska vecer sa dostanem do Tabrizu. Je tu velmi
teplo; cez den na slnku 48-49 C a v noci 30 C. Jazdim
od 6 hodiny, co je doma 3:30 do 11 potom siesta do
vecer 6.

22.den stvrtok jul.21
58,65km 4h51min 1140m prevys

23.den piatok jul.22
71,75km 4h51min 170m prevys

24.den sobota jul 23
113,75 6h23min 535m prevys

{photo}Fotogaléria z ďalších štyroch dní

Irán

Islamic Republic Iran

Zial moc malo vieme o tej uzavretej krajine. Mnohym pri prvom pocuti napadne len vojna v susednom Iraku, a poslednych dnoch spravy o ubohacovanie uranu, a vyuzitie jeho energie na atomovu bombu. Moje spravy pred odchodom z doma boli taktiez miesane. Na internete od roznych cestovatelov pocul som len pozityvne spravy a rozhodol som prist, a pozriet s vlastnymi ocami, aka je situacia v Iranskej islamskej republike, s jednym slovom v Perzii.

Pred stupom, na hranici Bazarghan, som zacal informovat aka je situacia na druhej strane. Nic dobre som nepocul, a bol som aj zlaknuty, ze medzi podobnymi ludmi budem musiet zit, ako su kurdi, a kurdske pastory. Nastastie vsak moje obavy rychlo odlietali, a uz prvom mestecku po hranici (Maku) som bol prekvapeny. Ludia su velmi priatelsky, otvoreny a bezprostredny. Vacsina vysokoskolakov rozprava po anglicky, a rozhovory s nimi pri vypiti velkeho mnoztsva caju castokrat utahovali do tmavej noci. A ked som myslel, ze tato krajina ma uz nevie lepsie prekvapit, potom prisli len pozvanie do domov. Tak sa stalo, ze pocas mojej cesty od Bazarghanu do Teheranu som spal vonku iba len raz. Castokrat pri spani roznych rodinach my po ranajkach nachystali aj jedlo na cely den. Spoznal som velke mnozstvo ludi, a pocas mojich debatach bola hlavna tema, aky je zivot u nas, ako je to s kamaratkamy (konkretne s mojou jednou Hankou, ktorej fotku som musel ukazat tisic krat), ci musime absolvovat vojensku sluzbu, a nakoniec kazdym kamaratom som musel slubit, ze pomozem im vybavit zelenu kartu alebo vizum. Napriek tomu ze som tu videl dobry zivotny uroven ludi, mnoho mladych chalanov po absolvovani 21 mesacnej vojenskej sluzby chysta odist do Japonska alebo do Kanady.

Myslim si, ze ich rozlicny zivotny styl od nasej, prameni z ich nabozenstva, ktore je moc prisne co sa tyka muzsko-zenskych vztahov, a od vlady, ktorej fungovanie je podobne nasej starej socialistickej. Zobrakov som nevidel v celej krajine, a kazdy muz ma pracu. Kym unas existuju velmi bohate ludia s velkym majetkom a autom, a velmi chudobne ludia, v Irane iba len ta stredna vrstva, ktrora ma moznost kupit auto Paykan, Peugeot alebo Iran Khodro, a s tym okruh vyberu je uzavreta. Neexistuju rozdieli medzi nimy, a asi preto vedia zit kludne, pre nas absolutne nepredstavitelne. V Irane je len jeden volny den, a to je piatok. V ostatnych siestych dnoch pracuju. Neexistuje vsak den, ze by si clovek nestretol s rodinku piknikujucou, relaxujucou v parku. Aj najmensom mestecku som nasiel krasne parky, a ked som sa zastavil, vzdicky ma pozvali na caj, alebo na obed.

Cesta do Teheranu bola moc tazka. Najma ten koniec. Teplota bola neuveritelne vysoka. Popoludni od 2 do vecer 7 sa nedalo slapat. A kvoli rozpravani s hostitelmi, kazdy den som vedel startovat iba rano o 11-ej, a tak som absolvoval len malo kilometrov. Som podunajsko niziansky chlap, a cely zivot som zil vo vyske 110 metrov, kym tu priemerna vyska bola 1500 metrov, a raz som prislapal aj do vysky 2045 metrov. Auta su neuveritelne stare, castokrat som stretol aj 40 rocnymi americkymi obormi. Spotreba paliva je im absolutne jedno, lebo cena benzinu je 800 Rialov (1USD=9000Rial), a z toho prameni aj to, ze nikdy nepozeraju na palubnu dosku, a vobec nemaju sajnu kolko je to 1 kilometer. Castokrat sa mi stalo, ze som sa opytal na nasledujucu dedinu v akej vzdialenost je, a oni tvrdili ze 2 kilometrov, na miesto 10. Iran je krajina, ktora je schopna vyrabat pre seba vsetko, a nie je moc zavisla na import. Preto je velke mnozstvo kamionov na ceste a samozrejme nie s motorom euro 3, ale tie najstarsie ktorych vyfuk zabije cyklistov. Apropo. Ked som uz spominal cyklistov. Dalsie prekvapenie mi sposobilo turisticky zivot okolo chorach. Su tu pesie a cyklisticke kluby, ktore organizuju sutaze na ceste a v chorach. Vacsina cyklistov nosi prilbu a je registroanym UCI clenom. Raz v Qazvine, 100 kilometrov pred Taheranom som zastavil v cyklistyckom obchode. Majitel obchodu bol officialnym servizmanom narodnej cyklistyckej skupine, a chalani nachromazdujuce pred obchodom mali bez vynimku bicykle od Cannondelu, od Peugeotu a od Meridi. V Irane! V state, kde som myslel, ani cyklisticky obchod nenajdem. Tu Qazvine som spal u tych cyklistyckych chalanov, a pozerali sme do rana Kranked 3, a spravili sme ozajstny bike festival. Druhy den mi napalili cedecko, co spravili oni na bajkoch.

Napisal by som nieco aj o stravovani. Miestny ludia stravuju trochu ine jedla ako my, a nato som musel zviknut. Pre mna je velmi dolezite maso a cestoviny, a bohuzial od tych jedla som musel lucit. Nahradil som vsak velkym mnoztsvom ovocim, rizou, syrom a miestnym chlebom, ktora je tenka ako papier a menuje sa Lavash alebo Taftan. Pri ceste v kamionovych parkoviskach castokrat dostat sendvic, ktore obsahuje neake mnozstvo masa a jeho cena pohybuje medzi 4000 a 6000Rialov, co je velmi priatelske. Velmi kvalitne maju ine potravynarske vyrobky, napr. keksi, ktore pohybuju od 500 do 2000 Rialov, alebo Perzska Cola 250ml, co vyjde na 1000Rialov. Pravu vajecnu zmrzlinu u nas uz ani nedostat. U nich to vyjde na 1500 Rialov.

Po spravach ktore dostanu do krajiny z vychodneho Turecka (zabitie tureckych vojakov s kurdskymi terroristami) som rozhodol stravit viacej casu v Irane, a menej v Turecku. Takze mam cas aj na navstevu chystorickych skvostkov. Po 32.dnoch s odchadzanim z Dunajskej Stredy som dostal do Teheranu, a rozhodol som hned dalej cestovat. Moj bicykel som nechal u mojich hostitelov, a s vlakom som presunul do Esfahanu, ktrore je skoro o 500 klometrov na juhu od hlavneho mesta. Je to nadherne mesto, plne starymi budovami pysnou historiou, skvelych ludi a prirodzene peknymi zenamy. Vstupne do jednotlivych budov a zahrad je jednotna cena, a to 5000 Rialov. Cesta trvala 18 hodin tam a naspat, a cena spiatocneho listka na prvu triedu bola 62.000Rialov, co je cca. 7USD. Je vsak ovela pohodlnejsia a kratsia (namiesto 9 hodin iba 55min) s lietadlom. Trojlistok Teheran-Shiraz-Esfahan vyjde na 35 USD. Prave den, ked som bol Esfahane odstartoval svoj atomovy program Iran v Esfahanskom Jadrovom Elektrarni.

Musim spomenut aj mochich hostitelov. Je to rodinka Jafarimaher. K im mozem podakovat aj to, ze som dostal do pravej iranskej svadby, a to este neni vsetko. Vcera sme dostali s lanovkou do najvacsej vysky mojho zivota. Nad teheranom je najdlhsia lanovkova draha na svete (15kilometrov tam a naspat), ktora za 33 minut ma odletel do vysky 3750 metrov. Odtial som absolvoval malu turu na Tochal Peak, s vyskou 3962 metrov. Bol to nezabudnutelny zazitok. Moja pobyt u Jafarimaher rodine sa uz moc natahuje. Som tu piaty den, a zajtra este musim zostat, lebo sa mi nepodarilo nakupit pohladnice. Potom vyrazim k Kaspickym Moram, a pekne pomalicky uz domov.

Este na koniec vam napisem jeden story, co sa stalo so mnou po metecku Miyaneh. Isiel som hladat noclah po jednej prasnatej cesticke vedla vysusenej rieky. Dostal som k jednemu domceku, dvojposchodovemu, a opytal som, ci mozem prespat v zahrade. Povedali ze samozrejme, ale za par minut ma pozvali na druhe poschodie, kym moj bicykel ostal pod domom. V izbe sedeli traja muzi, kazdy mal viac ako 40 rokov, a uprostred na plynovej bombe ohrievali koniec drotu. Za nejaky cas vytiahli drot, a pritlacili k druhym, na ktorym koncy bol cierny material, podobny ako asfalt. Ten od horuceho drotu zacal dimit, a ten dim pomocou fajky nadychali a dlho drzali v nutri. Opital som co je to. Povedali ze has-has. Pytam naspet, ci dobre pocujem hasis? Nie, nie odpoved: has-has. Za pol hodinku skoncili kurenie, a odisli, a ja som zostal sam v rodinnom dome. Nechali tam aj nejake mnozstvo has-hasu. Rano som sa zbalil a nechal som tam otvoreny rodinny dom.

{photo}Fotogaléria z Iránu

A na koniec statistika:

25. den - nedela - 24.jul.
113,3 Km - 7h 10min - 900m prevys.
Ev Oghli - Tazehkand

26. den - pondelok - 25.jul.
35,3 Km - 2h 56min - 240m prevys..
Tazehkand - Tabriz

27. den - utorok - 26.jul.
78,65 Km - 5h 17min - 745m prevys.
Tabriz - Takmehdash

28. den - streda - 27.jul.
97,15 Km - 5h 56min - 35m prevys.
Takmehdash - Miyaneh

29. den - stvrtok - 28.jul.
128,60 Km - 7h 43min - 640m prevys.
Miyaneh - Zanjan

30. den - piatok - 29.jul.
45,30 Km - 3h 30min - 180m prevys.
Zanjan - Sultaniyeh

31. den - sobota - 30.jul.
66,85 Km - 4h 44min - 110m prevys.
Sultaniyeh - Qazvin

32. den - nedela - 31.jul.
69,10 Km - 4h 31min - 185m prevys.
Qazvin Teheran

33. den - pondeok - 1.aug.
Teheran - volny den

34. den - utorok - 2.aug.
Eszfahan - vylet

35. den - streda - 3.aug.
Teheran - praca na internete

36. den - streda - 3.aug.
Tochal Peak 3962m

37. den - streda - 3.aug.
Teheran - praca na internete

{photo}Fotogaléria z Teheránu

{photo}Fotogaléria z cesty od Teheránu po Tabríz

"Bikeovanie v Teherane je nemozny. Nie kvoly ohromnej premavke, ale kvoli smogu. Moc vela som sa trapil, kym som sa dostal do Karaju, co je 25 kilometrov od Teheranu. Smog je nad mestom ako jedna velka huba. Od Karaju vsak situacia nebola ovela lepsia, hoci som uz slapal v chorach, neuveritelne mnozstvo aut premavalo na tejto ceste. Samotna rasa vsak bol moj nejlepsi bikeovy zazitok v zivote. Cesta viedla vedla Amir Kabir priehrade az do vysky 2600 metrov. Na druhej strane na mna cakalo uz len kotulanie az Kaspickym moriam. Moj ciel bolo mestecko Chalus. Odtial som pokracoval cestu na zapad, a na pobrezu som slapal priblizne 350 kilometrov. Kaspicke more bolo fantasticke, niekedy s 2 metrovimy vlnami. Potom zas som nasmeroval moj bicykel do hor, aby som dostal do Givi, kde na mojej mape bolo vyznacena zeleznicna stanica. Kolajnica vsak nebola, jak som dozvedel, tato trat je len plen na buducnost, ale tvorcovia mapu to uz vyznacili. Tak som musel slapat dalej v horach este dalsie 2 dni. Jeden den som urobul 2800 metrov prevysenie. Boli to tazke dni, ale nastastie som sa dostal do Miyaneh, odkial som s autobusom cestoval do Tabrizu, potom do Maku. Tak som urobil velku sestku v Irane, bez toho, aby som dvakrat slapal na tom istom mieste. Doprava bicykla s autobusom v Irane nie je problem. V batozinovom priestore v kludne zmesti bicykel, a cena listka na trasu Tabriz -Maku 220 km je 9000 Rialov, co je presne 1 USD, plusz nejaky baksis za bicykel. Pred hranicou som stretol Felixom a jeho kamaratom, s chalanom s Japonska. Oni cestovali z Volswagen mikrobusom z Indii a Pakistanu. Cez Iransku hranicu som dostal do Turecka za 5 minut, na Tureckej hranici to ide trochu dlhsie. Po hranice som vlozil moj bajk do Felixovho mikrobusu, a presunuli sme do Dugabayazitu, do Murat kempingi, kde som spal aj pred Iranom. Inac aj odtial startuju expedicie na Ararat. Po hranici vsak nas zastavili pohranicne policajti, aby prehliadli auto, a Felix velmi potil, ked ukazal batozinu. Policajti nastastie nenasli 450 litrov benzina, co Felix prepasoval cez hranicu. Dalsi den sa mi podarilo preslapat do Vanu. Trasa bola 180 km dlha, s najvyssim bodom 2644 metrov. Z Vanu do Tatvanu som isiel s lodom. Na autoceste trasa bola 143 kilometrov, na mori asi 100 a lodom to trvalo iba 4 a pol hodiny, a cena listka bola velmi priatelska 3 Lira (2 USD). Z Tatvanu som s kamionom isiel hore na Nemrut Golu. Je to jazero v krateri Nemrut, a myslim si ze je to zemsky raj. Jazero je uplne ciste vo vyske 2250 metrov, obklopene hrebenom kratera, miestami presahujuce vysku 2900 metrov. Stretol som tu z cehmi, ktore cestovali taktiez domov. Oni sa vratili z Araratu. Vsetci sme boli moc unaveny, mnohi mali zdravotne problemy. Aj mne sa podarilo chytit hnacku cez cely tyzden. nSTASTIE SA TO UZ SKONCILO. Dalsich dvoch dni sa mi trvalo, kym som sa dostal do Diyarbakiru, a dneska som oslavil 4000 km a 25000 metrov prevysenie v Diyarbakire."

{photo}Fotogaléria od Maku po Diyarbakir

2005.8.07 - 39. deň - nedeľa 86,25km - 6h 04min - 865 m prevýšenie
Teherán - Asara

2005.8.08 - 40. deň - pondelok 112km - 5h 53min - 850 m prevýšenie
Asara - Chalus

2005.8.09 - 41. deň - utorok 64,90 km - 4h 09min - 65 m prevýšenie
Chalus - Khazarkanar

2005.8.10 - 42. deň - streda 69,80km - 3h 27min - 65 m prevýšenie
Khazarkanar - Rudsar

2005.8.11 - 43. deň - štvrtok 89,50km – 4h 46min - 55 m prevýšenie
Rudsar - Bandar-e-Anzali

2005.8.12 - 44. deň - piatok 84km - 5h 29min - 250 m prevýšenie
Bandar-e-Anzali - Kharjegil

2005.8.13 - 45. deň - sobota 128,95km - 8h 05min - 2800 m prevýšenie
Kharjegil - Firuz Abad

2005.8.14 - 46. deň - nedeľa 87,30km - 7h 05min - 1005 m prevýšenie
Firuz Abad - Tabriz

2005.8.15 - 47. deň - pondelok 18,60 km -1h 52min - prevýšenie 170 m
Tabriz

2005.8.16 - 48. deň - utorok 38,20 km - 2h 48min - prevýšenie 365 m
Tabriz - Dugabayazit

2005.8.17 - 49. deň - streda 179,25 km - 9h 48min - prevýšenie 1460 m
Dugabayazit - Van

2005.8.18 - 50. deň - štvrtok 14,05 km - 1h 19min - prevýšenie 595 m
Van - Nemrut Golu

2005.8.19 - 51. deň - piatok 34,45 km - 2h 57min - prevýšenie 405 m
Nemrut Golu - Bitlis

2005.8.20 - 52. deň - sobota 84,45 km - 4h 17min - prevýšenie 360m.
Bitlis - Ziyaret

53. deň - nedeľa - aug.21
150,40 km - 7h 35min - 1710 m prevýšenie
Ziyaret - Diyarbakir

54. deň - pondelok - aug.22
113,05 km - 7h 50min - 835 m prevýšenie
Diyarbakir - Eufratesz folyo

55. deň - utorok - aug.23
36 km - 5h 11min - 1460 m prevýšenie
Eufratesz folyo - Nemrut Dagi

56. deň - streda - aug.24
Nemrut Dagi

57. deň - štvrtok - aug.25
96,25 km - 6h 21min - 920 m prevýšenie
Nemrut Dagi - Adiyaman

Pred Diyarbakirom som presisiel na rieke Tigris, a slapal som medzi Eufratom a Tigrom. Ucili sme sa o tom este v zakladenej skole. Niekolko sto kilometrov na juh je Mezopotamia. Vtedy som este nemislel ze raz sem dostanem s byicyklom. Trasa bola tazka, tak ako aj predtym. Anatolia je velmi tazky teren na bicykel. Same vrchy. Vysoke nie su, ale 50 metrov hore potom 50 dole, a to pokracuje cely den. Ziadna rovinka ako u nas na Podunajskej nizine. Teplo podobne ako v Teherane, a uz viac ako 40 dni som nestretol s dazdom. Na Eufrate som presiel s lodom. Za to sa neplati, ale okrem toho za vsetko, a moc hrubo. V Turecku ceny su moc vysoke, a ludi velmi maju radi peniaze. Na Nemrutov vrvch som chcel ist hore taxikom, ale po dlhom mlouvani taxikar ma zobral iba 10 kilometrov a stalo mi to skoro 300 korun. Za 23 km trasu chcel 30 Lir, co je priblizne 700 Sk. Slubil mi, ze ma odvezie za 12 na vrchol, ale este dole v dedinke tankoval a prosil odomna 10 Lir. Potom za 10 km zastavil a povedal ze sme sa skoncili. Tak som musel tlacil 50kg-ovi bike od 1100 metrov do vysky 2150 metrov. S 2km/h som tlacil 5 hodin a uz bola tma ked som sa dostal na vrchol. Praca oplatila: nemrut je nadharny. Fotky vsetko vysvetlia. Uskutocnil mi 9 rocny sen. S tym som pozrel vsetko v Turecko, co som chcel, a uz by na mna cakal len relaxovanie na Tureckom riviere. Na tento darcek mi vsak bohuzial nezostal cas, musim presunut s vlakom do Balikesir, aby som dostal 17. septembra naspat do Dunajskej Stredy.

{photo}Fotogaléria z Nemrut Dagi

58.deň - piatok - aug.26
62,30 Km - 4h 02min - 725 m prevýšenie
Adiyaman - Golbasi

59.deň - sobota - aug.27
Golbasi - Afyon s vlakom

60.deň - nedeľa - aug.28
52,50 Km - 3h 33min - 480 m prevýšenie
Afyon - Balikesir s vlakom
Balikesir - Ivrindi s bicyklom

61.deň - pondelok - aug.29
81,55 Km - 4h 10min - 380 m prevýšenie
Ivrindi - Kucukkuyu

62.deň - utorok - aug.30
104,95 Km - 6h 20min - 1105 m prevýšenie
Kucukkuyu - Kilitbahir

63.deň - streda - aug.31
73,15 Km - 5h 50min - 355 m prevýšenie
Kilitbahir - Kavakkoy

Cesta do Balikesiru trvala 27 hodin aby som znazornil, ake je velke Turecko, tak som slapal najprv 10 dni na zapad, potom ta cesta s vlakom a este 4 dni na biku. Ani tie posledne 4 dni neboli lahke. Ako som presiel cez 550 metrovym priesmykom, dostal som do Dardanely. Je to morskypriesmyk, alebo kanal, dlhy asi 80 kilometrov a je v tom obrovsky severny vietor. Samozrejme fukal oproti, a tak sa stalo, ze som musel tlacit bicykel celych 20 km, aj dole s kopcom. Nastastie sa mi podarilo tento usek prekonat a dneska, 9 tyzdnov po odchode z Dunajskej Stredy som dostal do Grecka. Spim v prvom vacsom mestecku v Alexandroupolise, kde ma pozvali na veceru. Dneska sa mi zase podarilo prekonat rychlostny rekord. Novy rekord mam 96 km/h. Nabuduce pisem zo Sofii.


{photo}Fotogaléria z Turecka a Grécka

Tak pokracujem od Alexandroupolisa:

Ked som doma planoval moju expediciu, ani som nemislel, ze vazne dotanem do Grecka a ze budem slapat aj cez jesen. Tak sa mi stalo, ze ani jedno slovo som neveedel po grecky, a bol som nuteni pomocou domorodcou vitvorit jen nemecko-anglicky-grecky slovnik. Najcastejsie som sa predstavil, ze som z Madarska, a oni slovo Hungary mi prelozili ako Pinao. Tak som vdicky pri stretnuti som zacal s tym ze Pinao, a neviem preco mi castokrat doniesly jedlo. Posledny den v Grecku som dozvedel, ze domorodci mi prelozoli slovo Hungry, co znamena hladny. Este v Grecku som vymenil zadnu pneumatiku Rubenu V66 na Michelin Transword. Nebola to vhodna pneumatika na taku tazku expediciu. Mislim si ze je to dobre do mesta na asfalt do tych 90 kil. Uz prvy den rozpraskal bok, a potom aj povrch medzi dezenom, a malickosti vdicky nasli praskliny. Tak som denne mal aj 4 defektov. Na expediciu by som hodnotil 5/1 bodov a do mesta 5/3 dodov. Tie tri body by som dal za dobru oteruvzdornost, za 3M pas na bok a za dobru cenu. Grecko inac bolo fajn, super cesty, a policajty ani z toho nerobily problem, ze slapem na autostrade. Pekne auta, motorky a zeny, len tie ceny. Teraz som uz v Bulharsku. Tu su taktiez pekne zeny, a aj ceny su priatelske. Z hlavnej cesty som robil dvojdnovu odbocku do Narodneho Parku Rila. Pozrel som nadherny Rilsky monastir. Fotky rozpravuju sa za seba. Skusil so zdolat aj vrch Maljovica (2729 m), ale teren bolo prilis tazke, a cez noc bolo len 5 C, tak som vyrazil prilis neskoro. Urobil som vsak Vam fotky o vodopadov, ktore su na zaciatku turistickeho hodnika. Rila pohorie je neuveritelne pekna, podobna nasim Tatram, a len ponukat viem nasim turistom. Kempin s teplou vodou vijde na 3 Eura na noc. Od monastyru som isiel do Sofii, odkial teraz poslem mail, a uz caka namna len Srbsko. Dufam ze nebude vela prsat a ze v noci uz nebude pod 10 C. Nasl. spravy vam poslem zo Segedina.

2005. 9. 01 - 64. nap - csütörtök "126 km - 6h 48min - 715 m szintk. Kovakkoy - Alexandroupolis

65.deň - piatok - sept.2
111,05 km - 6h 34min - 480 m prevýšenie
Alexandroupolis - Xanthi

66.deň - sobota - sept.3
90,70 km - 5h 23min - 475 m prevýšenie
Xanthi - Drama

67.deň - nedeľa - sept.4
105,90 km - 5h 54min - 780 m prevýšenie
Drama - Sidirokastron

68.deň - pondelok - sept.5
125,05 km - 7h 53min - 985 m prevýšenie
Sidirokastron - Rila

69.deň - utorok - sept.6
21,05 km - 2h 19min - 615 m prevýšenie
Rilsky monastir

70.deň - streda - sept.7
63,80 km - 3h 2min - 485 m prevýšenie
Rilsky monastir - po Djakovo

{photo}Fotogaléria z Grécka a Bulharska

Zo Sofii som zabudol napisat jeden story, co sa stalo v noci pred mestom. Silno zacalo prsat, a musel som najst vhodne miesto na spanie. Tak som zastavil vedla cesty v jednom restauracii. Uz bola zatvorena. Rozhodol som spat pod terasou. Este ked zbalil von z tasky spustil sam od seba alarm. Za desat minut prisli von policajti. Nastastie neposielali ma prec, ale cez noc este dvakrat spustil alarm tesne nad mojou hlavou a este rez visli von policajti. O pol noci po Sofii som stihol Srbsku hranicu a uz som spal na druhej strane. Srbsko som chcel vyuzivat na to, aby som nazbieral nejake kila. Pred odchodom som vazil 74 kil. Celom srbsku som len zral, castokrat som ranajkoval a veceroval dvakrat. Su tam velmi dobre jedla, a znich by som vyraznil miestnu specialitu pod menom Burek. Ale aj po 5 dnovom kanaane som vazil vcera vecer v Segedine len 68 kil. Priroda je inac v Srbsku nadherna. Aj na tej hlavneuj ceste od Pirotu do Nis je ako v rozpravke. Kopa tunelov, maly divokz potocik a uzke prechody medzi skalami. Ludia su skvele, a aj ceny, a vobec sa nedalo najst stopy vojny. Posledne kilometre v Srbsku sme uz slapali traja. Prisiel predomnou Agi zo Segedina. Ona slapala so mnou s Patriciou a dalsim Zoltanom v prvich dnoch. Takisto prisiel predomnou aj Tibor z Komarna z nasho cykloturistickeho klubu „Slobodní Pútnici”. Spolu sme presli cez Srbsku Madarsku hranicu, a vecer sme uz oslavovali u rodine Vargaovcov (rodina Varga), kde som si dal aj uz dopredu objednanu gulasovu polievku. Dneska s Tiborom pokracujeme cestu do Kecskemetu a do Budapesti, odkial poslem dalsie spravy.

71. den – stvrtok – 8. sept
116,30 km – 6h 37min – 755 prevys.
Djakovo – Srbska hranica

72. den – piatok – 9. sept
131 km – 7h 02min – 185 prevys..
Srbska hranica – Aleksinac

73. den – sobota – 10. sept
110,25 km – 5h 57min – 565 prevys.
Aleksinac – Lapovo

74. den – nedela – 11. sept
106,75 km – 6h 26min – 710 prevys.
Lapovo – Belgrád

75. den – pondelok – 12. sept
116,90 km – 6h 41min – 255 prevys.
Belgrád – Melenci

76. den – utorok – 13. sept
131 km – 6h 04min – 50 prevys.
Melenci – Segedin

{photo}Fotogaléria zo 71. - 76. dňa

77. den - streda – 14. sept.
109,50 km – 5h 22min – 65 m prevys.
Szeged – Kecskemét

Pri Ópusztaszer som oslavoval poslednú tisícovku. Siestu. Vecer sme spali v meste Kecskemet vedla cerpacej stanice.

78. den – stvrtok – 15.sept.
131,10 km – 7h 23min – 200 m prevys.
Kecskemét – Szentendre

79. den – piatok – 16. sept
41,30 km – 2h 16min – 400 m prevys.
Szentendre – Sturovo

Predpoludnim bolo velke prekvapenie, ked som uvidel oproti slapat Kamila z cyklistickeho klubu Piko. Ako som sa dozvedel, Tibor ho tajne informoval, kde prave slapeme, aby sa on vedel s nami stretnut uz v Pilismarote. Odtial sme zase traja slapali do Sturova, kde na mna cakal posledny hranicny priechod. Cele popoludnie som rozpraval svoje zazitky pri pive.

80. den – sobota – 17. szept.
104,10 km – 4h 37min – 45 m prevys.
Sturovo – Dunajska Streda

Rano sme si zacali slapat v dazdi. Bola velmi zima, ale mne to vobec nevadilo, myslel som uz len na oslavy, ktore na mna cakaju doma. Nemusel som cakat dlho, lebo prvy sampansky kupel na hlavu som dostal uz v Komarne. Cakali ma tu kamarati a samozrejme aj reportery. Tie dva hodiny co som stravil doma rychlo odleteli, a uz som musel slapat dalej do Dunajskej Stredy, kde ma cakali zname osobnosti slovenskeho parlamentu a kamarat Gyula Hodossy, predseda obcianskeho zdruzenai Vamberyho. Po kratkom vytani na Vamberyho namesti sme sa presunuli do stejnomenny kaviaren, kde som kratko rozpraval o mojej expedicii. Rozpraval som o tom, ze svet nie az tak velky ako to myslime, len treba zacat cestovat. Samozrejme velmi zaujimalo pritomnych aj smiesne a nebezbecne pribehy.
Podakoval som aj pomoc mojich sponzorov, bez ktorych by som nedostal na tie fantastycke miesta a bez ktorych by ste vy, citelia nemohli citat moje reportaze. Takze velmi kratko by som podakoval aj cez internet za sponzorovanie pre firmu Kenzel, ktory mi poskytoval bicykel, ktorty bezchybne vydrzal celu cestu, pre firmu Infit, ktory mi poskytoval technicke oblecenie na velmi extremne dni a satky na hlavu do teplej Perzii, pre firmu Cyklosun, ktory mi poskytol brasny a nosice Sport Arsenal, ktore vynikajuce, a sucho drzali moje vybanie cez celej expedicie, pre cyklisticky obchod Piko z Koamrna a Obcianske Zdruzenie Vamberyho z Dunajskej Stredy. A neposlednej rade by som podakoval fandenie pre rodicov, kamaratov a kazdej, ktory pomohol tuto expediciu.
A nazaver este by som vam opysal jedno poucenei, na co som dosiel pocas cesty. Vela ludi boji sa od tazkosti, a strapenie sa s nimi, a radsej vyhne pred tazkymi ulohami. Mnohy hladaju lahko dosiahnutelne ciele a ked to maju, tak chyba im stastie. Pravé stastie vsak neznamena ciel, ale cesta cez ktore to dosiahnes. A nazaver nezabudny, ze si slobodny, a zavisi len od teba, co budes robit zajtra.

S pozdravom

Zoltan Bujna
cykloturista

{photo}Fotogaléria zo záveru expedície