Austrália na ceste okolo sveta na bicykli

Bicyklujem v Austrálii už takmer 3 mesiace. V tomto článku chcem zhrnúť kadiaľ som prešiel a čo zaujimavé sa tam stalo. V meste Perth dám o pár tyždňov dokopy bike, budem potrebovať nový plášť, kazetu a reťaz. A potom letím do Nepálu. Uvidím ako to bude s cyklistikou tam, vyskúšam niečo pojazdiť.

Vo februári som priletel do Sydney z Nového Zélandu. Je to veľká džungľa, kde sa obyčajný človek môže stratiť ako ihla v kope sena. Našťastie mám Stana, ktorý ma prišiel vyzdvihnúť na letisko. Chvíľku ho čakám. Medzičasom som zhodil zo seba všetko oblečenie, ktoré som na sebe prenášal v lietadle a dal si len dres a krátke nohavice. Bike v krabici sme previezli busom k nemu na byt. Ten bol neďaleko Bondi beach, kde som si každý deň šiel zabehať.
Bicykel som poskladal, kúpil si nový tachometer na kábel, dal sa trochu dokopy. Potreboval som krátky oddych. Boli sme pozrieť Blue Mountains. Sú to pekné kopce neďaleko Sydney. Prezentoval som nejaké fotky, a príbehy na prezentácii, ktorú mi Stano vybavil.
A cykloturistika krížom-krážom po Austrálii sa môže začať.

Je to veľká krajina, moje trojmesačné víza budú ledva stačiť na to, aby som ju prešiel na bicykli. Na užívanie si a nejaký luxus nie je čas, a hlavne budget. Počasie tu je extrémne, s úsekmi so zriedkavou dostupnosťou pitnej vody. Austráliu určite odporúčam po krajinách ako Turecko, Nový Zéland, Taliansko je to ďalšia top cyklistická destinácia.

Central Coast a Gold Coast

Vydal som sa na sever po Central Coast. Dalo mi zabrať, kým som sa vymotal zo Sydney. Je tam mnoho cyklociest a strmých stúpaní. Išiel som podľa navigácie, a tá ma nimi previedla. Za mestom ma čakala krásna scenéria cesty, vybudovanej na starej Pacific Highway. Žiadne autá, krásna príroda, ale hrozné teplo a veľa malých stúpaní. Z Terragal som sa vybral bočnými cestami popri pobreží mimo hlavnej diaľnice cez Nelson Bay. Tam ma odrezala búrka a zrušili kvôli nej dokonca trajekt cez záliv.
Vrátil som sa späť na hlavnú cestu, kde som v daždivom počasí pedáloval niekoľko dní smerom na Brisbane. Krajina bola lesnatá, občas až tropického charakteru. Okrem krásnych pláží sa tu dá nájsť množstvo úžasných zálivov.b Pestujú sa tu banány a mango. V hustom lejaku som dostal defekt. Lialo tak husto, že sa mi nepodarilo nájsť príčinu, a zničil som kvôli tomu niekoľko duší. Druhý deň, keď už bolo krajšie našiel som veľmi tenký drôt. Zlé počasie je najväčší nepriateľ cyklistu, a nielen na cestách. Z Central Coast som sa dostal na Gold Coast. Ten som iba preletel, a dorazil to do Brisbane. Tam som si oddýchol u kamošovej rodiny. Táto časť je veľmi pekná na cyklistiku hlavne mimo hlavnej cesty. Skvelé pre MTB, s oddychom na pláži, vodné športy, turistika. Treba sa pripraviť na množstvo nastúpaných metrov.

Vnútrozemie smerom na juh

Z Brisbane som to otočil späť do Sydney, ale išiel som vnútrozemskou cestou New England Highway. Prvý deň som prešiel Great Mountain Range s celkom pekným stúpaním a klesaním, a vyšplhal sa na plošinu, kde to šlo neustále hore a dole. Tá bola vo výške od 900 m do 1400 m nad morom. Jazdenie na bicykli v znamení suchej krajiny, sem tam les a samé farmy. Cestou je možné pokochať sa výhľadmi na pastviny s dobytkom. Počasie bolo teplejšie a suchšie. Noci boli chladnejšie, hlavne kvôli nadmorskej výške a začínajúcej jeseni. Jednu noc som mal asi 4 stupne, ale spacák mi stačil. Dokonca aj na terase domu, kde som spal. Možností na nákup tu bolo menej, a tak som už niesol dosť potravín so sebou. Cez Tamworth som sa vrátil do Sydney. Doteraz som stále prespával u ľudí, na zástavkach pre kamiónym, alebo kempoval pri ceste. Na New England Highway je síce menej áut, ale krajina je ďaleko nezáživnejšia. Možnosti na cyklistiku tu však sú.

South Coast New South Wales

Zo Sydney som sa vybral cez Royal National Park po pobreží smerom na juh. Bolo tam krásne, občas ako v pralese. Sem tam nejaké auto, a na koniec výhľad na zátoku z útesu. Na ceste cez New South Wales som sa pripojil na Princess Highway, ktorá ma priviedla až do Victorie. Cestou som si pozrel niekoľko krásnych zálivov, útesov a prechádzal cez lesy, národné parky a taktiež farmy. Na jednej som prespal. Bolo to jazdenie hore dole, samé prevýšenia. Tiež pekná časť Austrálie, ale možností tu je pomenej. Veľmi pekné miesta sú Eden, Narooma, Batemans Bay.

Victoria

Prechod do Victorie bol uprostred ničoho. Stretol som na potulkách párik Švajčiarov. Boli na cestách už skoro dva roky. Ešte v ten deň som prebicykloval z hraníc do Lake Entrance, kde ľudia žijú aj na ostrovčekoch v krásnom zálive. V jednom som zostal na noc. Bolo to ako v raji, úplne odrezaný od sveta. Cez pomerne ľudoprázdnu krajinu som prebicykloval až pod Melbourne, kde som si dal jazdu s miestnymi cyklistikami, a odtiaľ prešiel trajektom na druhú stranu zálivu. Pripojil som sa na Great Ocean Road. Krásna cesta na pobreží, kde je množstvo útesov, zálivov. Miestami bola vegetácia ako v pralese,  úžasné prírodné úkazy ako 12 Apoštolov. Počas jazdy na Great Ocean Road začalo pršať a všade len samá hmla. Zásadný problém, tak ako v ostatných častiach krajiny sú vzdialenosti. Tie sú v Austrálii medzi mestami veľké a treba byť vždy pripravený. Dostatok jedla a vody sú veľmi podstatné faktory, ak nechcete preplatiť na predražených motorestoch alebo na benzínkach.

South Australia

Cez Glenelg National Park som prešiel do mesta Mount Gambier. Je to pekné mesto, v okolí žije veľký počet kengúr, a všade množstvo stromov a zelene. Odtiaľ cez Coorong National Park do Adelaide, kde som si niekoľko dní oddýchol. Coorong national park a okolie boli vyľudnené. K videniu sú soľné jazerá, premnožené hady a nejaké kríky. Vzdialenosti medzi malými mestečkami sú zhruba 100 kilometrové. Dni sa skracujú, a tak som si pár km odjazdil aj po tme. Z Adelaide som prešiel do Wallaroo, kde som sa trajketom preplavil na druhú stranu do Lucky Bay. Takmer prázdnou krajinou som prešiel do Port Lincon. Tu sa objavil nebezpečný fenomém zvaný „road train“. Sú to kamióny s viacerými vlečkami, a štýl ich jazdy je jemne povedané arogantný. Posledný oddych, a vyštartoval som na 1660 km dlhú cestu cez Nullarbor National Park až do Norseman, ktorý už je v západnej Austrálii. Nakoniec som to zvládol za 10 dní. V tejto časti Austrálie je sucho, žiadne stromy, len ja, vietor, cesta, road trainy a občas nejaký ten karavan. Extrémne rozdiely teplôt cez deň a v noci. Od 48 stupňov až po 2 stupne v noci. Jeseň je ideálny čas na prechod, lebo dni nie sú veľmi horúce, a v noci ešte nemrzne. Problém sú predražené roadhouse stanice a neochotní ľudia v nich, ktorí sa snažia len predať za 3 násobnú cenu a nie vždy férovým spôsobom. Napríklad fľaša vody cca 8 dolárov, je 8 násobok ceny v markete. V poslednom obchode som nakúpil veci za 150 dolárov a naplnil som aj pol batohu čerstvým ovocím a zeleninou, ktorú na benzínkach samozrejme nezoženiete. Vystačilo to na 4 dni. Od Adelaide pribudlo aj množstvo arogantne jazdiacich vodičov. Južná Austrália celkovo, ak nechcete skúsiť prejsť Nullarbor alebo si pojazdiť na polostrove pri Port Lincol, kde je pekne, nemá význam.

West Australia

V Norseman som zobral svoje štvrté ubytovanie v Austrálii. Jednu noc som sa vyspal na posteli po dvoch náročných dňoch, počas, ktorých som najazdil 450 km. Odtiaľ som sa pomaličky vydal smerom do Perthu cez Esperance, a preskúmal krásy tejto oblasti, ktorá je známa svojimi poľnohospodárskymi produktami a produkciou vína. Vraj najkrajšie pláže v tejto veľkej krajine a pekné zálivy. Typické kopce hore a dole. Určite za zmienku stoja soľné jazerá medzi Norseman a Esperance jej okolie, kde sú krásne národné parky a pobrežie s bielymi plážami.
Toto je iba malý kúsok z toho, čo som prešiel počas mojich troch mesiacov v tejto skvelej krajine. Austráliu vrelo odporúčam každému cyklistovi. Ak máte veľkú chuť a dosatočne veľký budget, vezmite si ročné víza na viac trojmesačných vstupov. Skvelú cyklistiku ponúka aj tropickejší sever. Určite za to stojí za to pozrieť si Ayers Rock či skočiť pozdraviť krokodíly. Ale v rámci našich 3 mesačných víz si je potrebné vybrať. Kot je veľmi bohatý môže sa vybrať na cesťáku a v pohode sa to dá prebicyklovať celé, ale to už pri cenách 50 – 100 dolárov za ubytovanie môže bolieť. Občas nájdete YHA alebo iný hostel za 30 dolárov. Tento typ ubytovania som využil 3x, keď bolo fakt zle.

Viac fotiek z cety nájdete u mna na Facebook https://www.facebook.com/WorldBikeTravel a mapku s miestami, fotkami a príbehmi z cesty za prvý rok v novej knižke.

Viac o tom, čo som za tento rok prešiel budete môcť vidieť a prečítať si v novej knihe World Bike Travel Chronicles I. Bude v nej súhrn v mapách, fotkách a textoch z uplynulého roku cesty. Kniha bude mať viac ako 400 strán. Mojim hlavným cieľom je inšpirovať ľudí k cestovaniu a cykloturistike. V septembri v rámci prezentácie cesty po 500 dňoch a krste knihy zavítam na Slovensko. V prípade, že by ste mali záujem sa zúčastniť prezentácie, alebo záujem o objednávku knihy stačí mi napísať na karol.voltemar@gmail.com.