Reportáž z blatového Kráľa Záhoria

Alias moja premiéria v meste trdelníkov. Na trať Kráľa Záhoria som mal od kamošov dobré referencie, tak som sa aj s priateľkou rozhodol vyskúšať si pretek na eném Záhorí

Cestu sme započali už v piatok po práci, pretože sme prespávali u kamošky v Trnave. Cesta ubehla super a večerné posedenie s partiou pri dobrom jedle a pohári vína padla vhod.
Z Trnavy do Skalice je to už na skok, takže si človek aspoň o hodinku dlhšie zdriemne.

Počasie tohto roku organizátorom a bikerom moc neprialo. Celú noc vytvalo pršalo a aj v deň preteku jemne smoklilo. Optimista by si povedal: "Aspon sa od kolies nebude prášiť."
Miesto štartu sa nachádzalo 6 km od centra Skalice v Zlatníckej doline. Po príchode sa hneď utekáme zaregistrovať, trošku morálne na dne z počasia.


Ja si volím dlhšiu variantu 2x25km trať s prevýšením 1180m. U priateľky vyhral zdravý rozum nad samo-deštrukciou " title=" a tak aj s kamoškou budú povzbudzovať bikerov a pomôžu mi s občerstvením na trati " title="
Prezentácia prebiehla plynule bez problémov. V igelitke si každí našiel promo, podľa toho či sa zaregistroval a platil vopred, ako to býva klasicky zvykom na každom maratóne.

A hor sa pripraviť. Môj dámsky doprovod posielam po vodu do fliaš a ja si zatiaľ pripravím bike a oblečiem teamový dres. Čas štartu bol naplánovaný na 11hod, pre všetky kategórie a trate. Po krátkom rozjazdení už stojím v prvej rade pripravený na riadku dávku "blatka".


Prvé úseky preteku sú len letné, kým domáci jazdci neodvedú pelotón bezpečne z areálu štartu na asfaltové stúpanie. Po necelých 2km sa chcem dostať na špicu, pretože neznášam fŕkanie od kolies.Tempo sa začalo stupňovať a z hrče jazdov je hneď had.
Po úvodnej asfaltovej pasáži končí všetka sranda a začína prvé blatisto-kamenisté stúpanie. Tempo závodu udáva mladý Tomi Višňovský s Tomášom Kubekom a mnou. Po prvom tiahlom stúpani ostala vpredu spomínaná trojica. Stíhali ich jazdci z 25km trate Štvrtecký s Turanom.
Nasledovalo krátke 2,5km klesanie. Trošku som vydýchal, hodil do seba hlt vody a opäť držal mladej krvi.


Na 15. km nasledovalo strmé stúpanie, ktoré som už neudržal a tak sa mi obaja Tomášovia vzdialili na 10-15m a nasledovala stará klasika nie a nie ich dobehnúť. V takomto rozostupe sme prešli otvorené klesanie po lúkach. Nasledoval krátký strmák v lese, kde sa Višňovský odpútal od Kubeka a od tohto momentu si každý išiel sólo jazdu. V takomto poradí sme prichádzali do druhého kola.


Môj semi-slikový dezén mi nedovoloval si užiť pekné singlové pasáže, ktoré jazdci absolvovali na konci kola. Sobotnajšie blatisté podmienky poriadne preverili techniku jazdy nejedného pretekára. Ja osobne som si tiež zatancoval, našťastie bez pádu " title="
Do druhého kola vchádzal Višňovský s 1min náskokom pred Kubekom. Ja som strácal 3min. Pri prejazde som posledné zvyšky vody obetoval na akú-takú očistu biku. Nejaké mazanie reťaze nemalo ani zmysel, blato plnilo rovnakú funkciu " title=" Beriem teda len čistú fľašu vody a vyrážam do druhého kola. V ňom sa už nič závažné v čele pretekov neudialo. Azda len to, že teraz bola prvá polovica trate rozbitejšia od pretekárov a naopak singlovú pasáž som si viac užil.
Titul Krála Záhoria obhájil Tomáš Višňovský s náskokom 3min 46sek pred Tomášom Kubekom. Ja som obsadil 3 miesto so sekerou 8min 50sek, čo nie je žiadna sláva, ale na prvý pretek v sezóne som spokojný.


Na krátkej trati si najlepšie počínal Jaro Štvrtecký pred Dominikom Turanom a Michalom Murárikom. U žien mala najviac síl Miška Maláriková pred Luciou Hertlovou, ktorá tesne finišovala pred Pavlínou Milotovou.


Musím skritizovať umývanie bikov v cieli. Dlhé čakanie v rade na jednu hadicu, niektorých nedočkavcov dohnalo k tomu, že zvolili sprchovú variantu. Za čo majú u mňa plus za originalitu " title="
Iný svoje stroje umyli v miestnom potoku.
Organizačne, ani so značením trate neboli problémi. Len vylepšiť to umývanie bikov. Za sucha je to isto krásny a rýchly maratón. Blížiace sa XC-čko môže byť super, dúfam, že sa vidíme.