Mrazivý 15. ročník Author Šela Marathon

Len málo pretekov si dokáže získať status „kultovej“ záležitosti. Myslím, že do tejto skupiny s určitosťou môžem zaradiť aj Author Šela Marathon, ktorý si v priestoroch hradu Helfštýn odkrútil svoj 15. ročník. Na Morave si tak opäť mohli zmerať sily stovky bikerov...

Šela je jednoducho akcia, ktorú nevynechám aj keby krúpy padali. Bol to môj 6. ročník a za ten čas som zažil asi všetky kombinácie počasia od azúra po prívalové dažde. O skupenstvách blata ani nehovorím..Chýbal už len ten sneh a vzhľadom na predpoveď počasia to tento nevyzeralo márne " title="
Vyrážam s kolegom z práce Mirom, ktorého po ochutnaní kratšej trasy a menšieho “poštuchávania” z mojej strany zlákala dlhá trasa. Ono práve Šela so svojimi parametrami (94 km, 2100m) a atmosférou je na takúto premiéru ideál.

Keďže ideme ráno a nemám rád naháňačku, budíček zvoní tesne pred 4:00. Na mieste sme pred pol osmou a berieme veci od Tomáša (Katka) ktorý je tam už od piatka. Presun na hrad Helfštýn, obliekanie v ľadovom vetre a mrholení a môžeme vyraziť. Nohy ešte predtým natriem „hrejivkou“ a obliekam komplet návleky a vestu. Cestou z hradu do Lipníka nad Bečvou (kde je situovaný štart) sa aspoň fajne rozjazdím. Pripájam sa ku chalanom na štarte a keďže pre nás zvýšilo miesto v 1. vlne tak o 9:00 vyrážame. Štartové pole je poriadne „nabušené“, podujatie je aj súčasťou českého pohára. Štartuje nás dokopy na dlhej okolo 600 kúskov a keď sa obzriem na okolo tak veľa výletníkov tu nevidím " title=" Viac menej úplne iný svet cca 120 km od domu...


Každý jeden rok robím dookola tú istú chybu a nechám sa na začiatku strhnúť. Následne to v druhej polovici v tiahlych stúpaniach a na lúkach ľutujem a záver pretrpím. Dnes teda nie, dnes musím konečne vydržať a nesplašiť sa. Úplným základom je ale prežitie v balíku pri nájazde do terénu kedy sa robia poriadne „špunty“ a o tlačenicu nie je núdza. Úvodné km vedú po parádnych lesných cestách a singloch namotaných v okolí hradu Helfštýn. Len trošku škoda, že štartové pole ešte nie je viac natrhané aby som si ich mohol vychutnať na 100 %. Občas niekto zosadne alebo zle zaradí a už je problém. Tým pádom sa vytvoria dosť veľké medzery medzi skupinami, ktoré sa ťažko sťahujú. Hneď som si spomenul na FB status Aleša Procházku (organizátor) o tom, že sa máme vykašlať na nabiehanie km a radšej sa učiť techniku jazdy " title=" Všetko sa ale zlepší po prvom prejazde hradu, kde obieham aj Roota a Mishoxa. Splnil som svoje predsavzatie a začínam cítiť, že dnes to pôjde. Nakopávam motor a pomaličky dobieham ďalších a ďalších. Na prvej stanici len mením bidon za nový a valím ďalej. Dostávam taký neforemný tubus, ktorý ledva drží v košíku, a tak z neho hneď čo najviac odpijem nech nevyskočí. Odmena prichádza  v podobe asi najkrajšieho úseku, ktorý si môžem užiť skoro osamote. Najskôr hravý singel po skalách, pekná zákruta pomedzi stromy a jazdivé klopené switchbacky.


Na fulle je to čistá radosť z jazdy a ani neviem ako som dorazil ďalšiu skupinu. Celkom fajn pretože nasleduje dlhší úsek po zvážnici, kde sa pekne veziem v závese. Menší úsmev mi vyčarí borec s asi 75 cm riadidlami na 26 palcovom HT. 58 cm šírka a rohy už dávno zapadli prachom " title="
Už som spomínal, že je skutočná kemra? Podľa meraní cca 5-6 stupňov a ľadový vietor, ktorý pocitovú teplotu zráža oveľa nižšie. Fakt nechápem ako niekto mohol ísť iba v krátkom, prípadne s holými kolenami (a že tak išla skoro komplet celá špica). Nasadil som teda do boja aj vestu ale pri vyberaní jedla z vreciek skrehnutými rukami  ma niekedy chytali pekné nervy. Hlavne teda pri spätnom odkladaním obalov a priznám sa, že nechýbalo veľa a mohol by som sa hanbiť. Zopár nadávok to ale vyriešilo " title="

Ďalšie pekné traily končia a pomaly sa ocitám na druhom bufete v autoservise Pony-Auto. Napchám si vrecká banánmi a ideme ďalej. Tu aj končia hravé pasáže v lese a začína tvrdá robota po nekonečných lúkach. Hlavne teda prejazd Moravskej brány čo je asi 10 km dlhá cesta pomedzi polia a lúky na opačnú stranu kotliny spestrená prejazdom cez slávny historický tunel v Slavíči. Našťastie pravý protivietor je iba na úvodnom úseku, potom už fúka viac z boku. Keďže som medzitým dobehol aj ďalšieho SVK kamoša Rasťa, tak si na tom vetre aspoň trochu pomôžeme. Na Šele sa zúčastňuje aj veľa klasických „silničářov“ alebo ak chcete aj „žiletkárov“. Je to krásne vidieť na jazdcoch, ktorí v prvej časti doslova bojujú s bikom, aby to následne roztočili v druhej polovici na lúkach a vetre. Jeden taký ma práve predbehol na prevode ktorý na biku ani nemám " title=" Snažím sa ale netlačiť až toľko na pílu aby som v tom následnom tiahlom kopci k občerstvovačke na Uhřínov nevykapal. K nej sa dostávame aj po novej časti trate ktorá vytvorila okľuku voči pôvodnej verzii z minulých rokov. Bidon, banány, klasika...Ďalší Slovák, tentoraz Laco z Košíc. Vyzerá, že ho druhá polovica celkom zaskočila a tak ani nie je čas na menší pokec.


Po pár lúkach, menšom súboji so zaseknutým banánom vo vrecku a rýchlom zjazde po širokých serpentínach sa ocitám na začiatku asfaltového stúpania s názvom „peklo“. Hádžem do seba “pomalší” gél, trochu si vydýchnem a začínam stúpať. Na moje prekvapenie si stále držím pekné tempo a počas stúpania dorážam ďalších. Jediné, čo mi trochu vadí sú stuhnuté prsty na nohách od chladu, vďaka čomu mám pocit akoby mi boli malé tretry " title=" Peklo ani nebolo peklom, menší zjazd a ešte kúsok k poslednej občerstvovačke v obci Slavkov. Od tohto momentu začínam pomaly naberať ten správny kurz smerom k hradu Helfštýn, ktorý už trčí v diaľke. Začínajú ďalšie rýchle úseky po zvážnici preložené kratšími chodníčkami. Epic žerie väčšinu nerovností a tak mojou jedinou starosťou je „iba“ poriadne ťahať " title="
Kúsok pred výjazdom na asfalt sa ešte stihneme na jednej zvážnici poriadne zašpiniť, čo bolo vlastne jediné poriadne blato na celej trase. Najskôr ma to trochu štvalo, ale keď si spomeniem ako sme minulý rok jazdili skoro celých 94 km tak ani netuším, čo vlastne riešim. Na Morave ten “hore” asi tiež dnes jazdil na biku pretože za celý ten čas nespadla ani kvapka (a že veľa nechýbalo). V tej kose….brrrrr.


Vybieham na asfalt a kombináciou rôznych ciest a podjazdov prechádzam cez Lipník a definitívne mierim popri rieke Bečve k záverečnému stúpaniu na hrad. Vo vrecku mam posledný, tzv. výjazdový „karbošnek“ kúpený špeciálne pre tento účel " title=" Kŕče ma ale neberú, za mnou nikto, a tak si to aj celkom užívam.


Fotograf mi kričí, aby som ešte dal toho predo mnou, čo aj robím a vychutnávam si finish v parádnej diváckej kulise na nádvorí. Komentátor mi strčí hneď k ústam mikrofón nech poviem svoje dojmy. Keďže mám ale zamrznutú pusu tak sa zmôžem len na mrmlanie " title=" Každopádne prvé, čo ma napadne keď sa trochu upokojím je super pocit z jazdy. Najmä na prvú polovicu trate po singloch budem ešte dlho spomínať. Asi to bude aj tým, že som nemal žiadnu krízu alebo technický problém (teda ak nerátam ten boj s banánom " title=" ). Čas sa mi nakoniec zastavil na hodnote 4:39 hod, čo nie je žiadne veľká výhra ale aspoň trochu ma hrial pocit, že víťaz Pavel “Bouda” Boudný mi nadelil menej ako hodinu " title=" Práve tu je totiž elita skutočnou elitou…


Aby to nebolo len také kvákanie bez informačnej hodnoty tak doplním, že víťazom medzi mužmi sa stal, ako som spomínal už po 4. raz Pavel Boudný (3:42 hod) pred Jiřím Hudečkem (3:43 hod) a Václavem Ježkem (3:43). Medzi ženami triumfovala Pavlína Šulcová v parádnom čase 4:17 hod! A to je ešte názornejší príklad toho, o akom inom svete to stále hovorím " title="
Nerád sa opakujem, ale Šela je skutočne jedna z najlepších bikových akcii aké poznám a na ktoré sa každý jeden rok teším. A nie je to len o sobotnom maratóne. V piatok sa koná v Lipníku klasický mestský šprint, v nedeľu zase preteky detí. Každý rok sa snaží organizačný team odstrániť nedostatky, vylepšiť trasu, prípadne vymyslieť niečo nové. A výsledok potom naozaj stojí za to. Takže ďakujem a o rok opäť...