Vlkohronský rýchlik
Desiateho mája sa konal už tradičný Vlkohronský maratón, ktorý je zaradený do Maratón BB tour série. Tohto roku to organizátori ešte spestrili, pretekom duatlonu a novou kategóriou Pedelec alias Elektrobiky.
Môj pôvodný plán bol taký, že priateľka absolvuje 30km trať a ja tu dlhšiu verziu 50km. Lenže dlho očakávaná sada nových kolies ešte nedorazila. A tak som sa musel polovičke za jej neúčasť revanžovať (neskôr vysvetlím) " title="Počasie tohto roku prialo. Ranný 5min dážď nič na trati nezmenil a tak sa mohol konať rýchly ale hlavne suchý závod. Po príjazde do Vlkanovej nás už vítali tradičné stánky s priestorom pre najmenších (trampolína, kone, a ine atrakcie...).
Utekám sa hneď prezentovať. Všetko ide plynule bez dlhších kolón. Beriem sebou ešte jeden pekný kalendár a jeden hanbatý „samozrejme ako darček „ " title="
Čas štartu sa pomaly blíži a tak sa aj ja nahodím do teamového dresu, pripravím bike a s požehnaním od polovičky sa idem rozjazdiť. Na štart sa tohto roku postavilo 489 pretekárov. Zišla sa pekná konkurencia, ako Milan Barényi, Patrik Kuril, Lukáš Bátora, Jano Halik....
Novinkou po štarte bolo malé asi 2km zavádzacie kolo, aby sa pelotón roztrhal pred vjazdom do terénu. Po prvých kilometroch sa na čele usadila pomerne vyrovnaná pätica jazdcov. Štyria spomínaný spolu so mnou. Tempo bolo od štartu svižné, dokonca ani v zjazdoch sa to nešetrilo. Osobne sa mi páčilo, že sa jazdci na špici striedali. Prvá zmena, aj keď nešťastná (bez následkov na zdraví) nastala cca po 40min závodu. Kedy jano Halik spadol v jednom blatistom úseku zjazdu. Bol trošku otrasený, ale inak OK.
Ďalej teda pokračovala už len štvorica jazdcov. Tú ešte len čakalo strmé hrebeňovité stúpanie. Tempa sa tu chytil Milan, ja som sa ho držal ako kliešť, pretože sa mi v stúpaní šlo výborne. Na vrchole stúpania sme ostali už len v trojici Milan, ja a teamový kolega Patrik. Tesne nás stíhal Lukáš. Nasledoval pekný a rýchly singlový zjazd. Do cieľa neostávalo veľa a tak sa tempo ešte zostrilo. Pomaly mi dochádzalo palivo avšak občerstvovačka s vodou padla vhod. Ja s Paťom sme rýchlo doplnili fľašky a šup ho za Milanom.
Pred občerstvovačkou sa napájala kratšia 30km trať, čo nás trošku obmedzovalo v zjazdoch a úzkych pasážach. Cca 5km pred cieľom som stratil kontakt v jednom zjazde s Milanom a Paťom a dobehnúť 10-15metrovu stratu bolo nemožné.
V poslednom miernom stúpaní som ešte začal kŕčovať. Musel som preto na pár sekúnd zastať, hodiť do seba pár glgov vody a pretlačiť to. Nasledoval už len šotolinový zjazd a známy asfaltový dojazd cez kolajnice. Vyhral Milan, ktorý prešpurtoval Paťa a znova nám ukázal, že „On nestárne ale dozrieva ako víno“ " title=" Ja som si došiel s úsmevom a podporou family v cieli po tretie miesto. Nasledoval Lukáš a Jano Halík, ktorý to po páde už moc nesilil a došiel si po piate miesto.
Medzi ženami si na 50km trati najlepšie počínala Zuzana Juhásová pred Ľubicou Gombalovou a Karolínou Zimkovou. S nástrahami krátkej trate si najlepšie poradil Havajčan -Martin Kostelničák, pred Júliusom Matovčíkom a Jurajom Machálkom.
Zaujímavosťou je že prvý dvaja jazdci v kategórii Pedelec alias E-biky mali lepši čas ako víťaz na krátkej. Tu sa premiérovo radoval Peter Polóny. No a v duatlone sa medzi mužmi najvac radoval Martin Otčenáš a spomedzi žien mala najviac síl Lubomíra Kalinová.
Organizačne to hodnotím výborne maratónovo aj zvládnutie duatlonu. Biky po preteku stačilo opláchnuť, takže pri vapkách to šlo rýchlo. Jedlo klasika cestoviny.
Po vyhodnotení výsledkov sme sa viacerý zhodli, že založíme čitateľský klub alebo menšiu knižnicu z vyhratých kních " title="
PS: Ešte k tomu môjmu revanžovaniu sa drahej polovičke. Za jej neúčasť som musel podstúpiť jej obľúbenú depiláciu voskom. Chlapci moji „vrelo odporúčam“. Heslo je“ Nemít bolest“. Ešte ste nevideli človeka, ktorý vám obtrhá chlpy z nôh s takou radosťou " title="
Za pekné fotografie ďakujeme organizátorom a Vladimírovi Kóšimu.
Komentáre Zobraziť komentáre (1)