Reportáž: ŠKODA FC maratón Maríkovskou dolinou 2014

Singel alebo ak chcete aj trail. V súčasnosti magické slová, ktorými sa snažia mnohí prilákať ľudí na svoje podujatie. Že to nie sú len slová opäť ukázali usporiadatelia ŠKODA FC maratónu, ktorý sa konal tradične v Dolnej Maríkovej neďaleko od Púchova. Podujatie bolo zároveň aj MSR v XCM, súčasťou novovzniknutej ŠKODA Bike Open Tour serie a tak nebol najmenší dôvod váhať...

No nejaké dôvody na váhanie sa predsa len našli. V dňoch tesne pred pretekom sa na Slovensku preháňal „menší“ front, ktorý najmä na východe spôsobil „menšiu“ prírodnú katastrofu. Týždeň dopredu vyzerala predpoveď dosť desivo a určite zopár ľudí aj odradila. Na jednej strane som chcel veľmi štartovať, ale na strane druhej som si nechcel ničiť v blate fulla. Preto ma napadlo, že si za ten čas a s pomocou chalanov z Velosprintu dám dokopy svoj HT Stumpjumper a spravím z neho menší špeciál. Pevná vidlica tam už bola ako pozostatok od zimy, dozadu som nahodil úzky plášť a prevody som upravil na verziu 1*10 s narrow-wide jednoprevodníkom a 42z kazetou. Hlavným cieľom bolo zamedziť nabaľovaniu blata a odpadla aj možnosť „zasukovania“ reťaze. Celý bike mal nakoniec kúsok pod 10 kg čo tiež nebolo na zahodenie (samozrejme „gramári“ si teraz klepú na čelo, ale nepoužil som žiadne drahé alebo úchylné súčiastky " title=" )...


Cez týždeň pekne popršalo a po pár testovacích jazdách som sa začal na sobotu aj celkom tešiť. Po informácii od kamarátov z Púchova o tom, že tam vôbec nepadlo toľko vody som sa začal tešiť už definitívne.

V sobotu ráno beriem ešte jedného kamaráta zo stanice v Žiline a o nejakú hodinku a čosi sme v Hornej Maríkovej. Prišli sme celkom skoro, a tak ma väčšie množstvo áut a ľudí celkom prekvapilo. Na dlhej nakoniec štartovalo okolo 160 kúskov, čo vzhľadom na podmienky a predpovede nie je vôbec zlé číslo. Ono aj celkom pomohli parametre trate, keďže 60 km a 1700 m nie sú úplne tradičné maratónske čísla. Konkurencia sa zišla naozaj poriadna, status majstrovstiev Slovenska prilákal Miša Lamiho, Martina Haringa, Karla Hartla, Tomáša Višnovského a ďalších dobrých jazdcov zo Slovenska, ale aj susedného Česka.
Všetko je pripravené a o 10:00 nás výstrel vypúšťa na trať. Ostrý štart, ale nasleduje až po prejazde dedinou za zavádzacím autom.


O tlačenicu nie je núdza a vzhľadom na fakt, že sa v balíku vôbec neviem hýbať a držať si miesto sa prepadám pekne dozadu. Veru si neviem predstaviť takto ísť 5 a viac hodín...zlatý „horák“ " title=" Všetko sa mení a presýpa v prvom kopci po lúke za dedinou Klieština. Nechcem to napáliť no na druhej strane ani nechcem nabiehať do singlov moc vzadu a potom sa zbytočne tlačiť. Posúvam sa teda viac dopredu a pomaly mierim do lesa. Ako mizneme medzi stromami začína tá pravá zábava. Mazľavé blatko okamžite preverí techniku jazdy a stačí aj malé zaváhanie na vychýlenie z kurzu a návštevu okolitého porastu " title=" Po chvíľke zisťujem, že čím menej s tým bojujem, tým to ide lepšie. Treba sa uvoľniť a nechať bike pod sebou trochu pracovať. Nie vždy sa ale darí a občas sa prichytím, ako zbytočne zvieram riadidlá a som napnutý ako puma pred útokom " title="

Blato, ale zďaleka nie je všade a neskôr si už užívam parádny trail, ktorý nás zavedie až nad Nimnické kúpele. Následne začína aj jedno z mála dlhších stúpaní, v ktorom sa mi podarí chytiť celkom fajn tempo a znovu preskočiť zopár bikerov. Opäť hravé úseky po lese a zjazd na cestu. Prechádzam prvým bufetom, ale keďže ten je situovaný na mieste s poriadne rozbitou cestou tak všetka voda z pohárika končí na mojich nohách " title=" Nevadí, ideme ďalej. A opäť po nádherných chodníčkoch. Keď vidím ako sú všade naokolo popadané konáre tak musím jedine zložiť poklonu organizátorom, ako dokázali dať trať do takéhoto stavu. V technickejšom stúpaní zrazu vidím ako ide proti mne dres domáceho FC team a v ňom Maťo Moravčík. Asi urval „šalter“, napadlo ma ako prvé. A tak aj bolo. Práve jeden z tých konárov si našiel cestu do jeho prevodov " title="

Čo mi ale robí radosť je môj „setup“, ktorý naozaj funguje. Blato a lístie sa medzi kolesami skoro vôbec nechytá a pevná vidlica na šmykľavých singloch neobmedzuje. Aj tak si to človek nemôže pustiť naplno a rozhoduje skôr šikovnosť ako pruženie. V niektorých úsekoch ako sú niektoré „drncavé“ lúky ale treba trochu zaťať zuby " title=" Práve taká jedna ma privádza späť na úvodnú pasáž a po bufete a blatistom stúpaní ukončujem prvú slučku. Dobieha ma kamarát Lech a spolu zjazdujeme asi najšmykľavejšími časťami do dediny Udiča. Darí sa mi s ním držať v zjazde krok, ale v jednom úseku, kde míňame aj jazdcov z kratšej trasy spravím v blate chybu a potom ho už nedokážem doraziť. V Udiči sa otáčame a dlhším úsekom po rovine mierime do Maríkovej a následne do druhej časti trate (nakoniec vytvoríme akúsi osmičku).


Tá začína asi najdlhším stúpaním na celej trase. Najskôr po asfalte, neskôr po zvážnici a v závere vybiehame na otvorené lúky. Práve časť v lese stojí naozaj za to a kombinácia sklonu a lepivého podkladu donúti k občasnému tlačeniu. Presne ako minulý rok. Teraz som s tým bol ale dopredu zmierený a celkom sa mi darí počas stúpania predbiehať ďalších. Kopec sa láme do ďalšej série singlov. Tu ma chytí menšia morálna kríza, pretože neustále rozbiehanie a spomaľovanie v mazľavom blate je fakt na mozog " title=" Nedarí sa mi dostať do rozumného rytmu a robím tak jednu chybu za druhou. Vo finále mi vyskakuje z ruky gél, ktorý sa snažím do seba na rovnejšom úseku dostať " title=" Vraciam sa pre tú slizkú vec, trochu sa vydýcham a hlavne upokojím. Potom už to opäť ide ako má. Ubudlo aj blata a odmenou sú parádne switchbacky namotané v lese. Verím, že nikoho nenapadlo si to tu pustiť rovno a skrátiť si tak trať " title=" Neskôr míňam aj bufet, ale už je to len kúsok a tak fičím ďalej. Na nekonečnej a hrboľatej lúke si môj zadok spomenie, ako mi doma odpočíva Epic a jeho 100 mm zdvihu " title=" Ďalšie točky v lesíku a definitívne si to prášim po poľnej ceste až do dediny Prosné, kde sa napájam na prvé kolo a mierim k cieľu. Celkom to ide a na rovine pred finishom si strihnem časovku, počas ktorej ešte obieham Braňa z FC temu. Nakoniec za 3:43 hod končím na celkovom 21.mieste. Hlavne som naozaj nečakal, že si dnes tak parádne pojazdím a navyše za celý ten čas nespadla ani kvapka vody. Majstrom Slovenska sa tak ako aj minulý rok stal Martin Haring v super čase 2:55 hod a druhému Mišovi Lamimu dal skoro 10 min. Na treťom mieste skončil Tomáš Višnovský. Medzi ženami bola najrýchlejšia Michaela Malariková v čase 3:50 hod.


Nemôžem si pomôcť, ale vďaka charakteru trate mám skôr pocit akoby som práve dokončil jedno dlhé XC. Krátke a strmé stúpania, množstvo technických úsekov, motanice po lese atď. Určite by som to nezaradil medzi klasické maratóny, ale tým nemyslím nič zlé, skôr naopak. Je super, že sa robia rôzne trate, ktoré nie sú všetky na jedno kopyto. Organizácia bola naozaj na vysokej úrovni, do budúcna možno trochu viacej hadíc na umývanie. Ale nakoniec dobre poslúžil aj miestny poriadne široký potok " title=" Do Maríkovej sa tak budem určite vždy tešiť na parádny pojazd.


Pripájame aj pohľad viacej “z čela”, konkrétne od Radovana Bíroša, ktorý skončil na celkovom 5. mieste:
"Na Marikovskú trať som sa postavil v odozve asi dvoch rokov. A opäť ma uvítala v tej blatistej podobe, tohto roku však ako majstrovský pretek v maratóne. Na štart sa postavila asi kompletná slovenská špička.
Pokúsim sa v skratke opísať priebeh pretekov na čele.
Po úvodnej asfaltke a zahriatí balík vybehol na prvé stúpanie po lúke. A práve tu sa už podľa mňa rozdelili prvé dve medaile. Martin Haring spolu s Mišom Lamim šli svojím „pekelným“ tempom. O bronz začala vtedy bojovať štvorica jazdcov (Višňovský, Kuril, Bíroš, Gálik, Hartl –ČR). V priebehu prvého kola sa spomínaná pätica jazdcov stále doťahovala v kopcoch spájala a v zjazdoch zase trhala. Pri vjazde do druhého 20km kola bol k bronzu najbližšie „mladá krv“ Tomáš Višňovský stíhal ho Patrik Kuril spolu so mnou. Patrik ho nakoniec ešte dorazil, ale Tomáš tlaku odolal a došiel si po zaslúžený bronz. Titul získal Martin Haring s veľkým náskokom pred Michalom Lamim.

O jemné pády a driftové jazdenie počas preteku veru núdza nebola...ale to si už vychutnával každý po svojom " title=" "