Reportáž - Poloorientačný nesúťažný MTB maratón LAPIERRE PEDÁLovník Rajecká dolina

Krásne prostredie Rajeckých Teplíc, ale aj celej doliny dávalo tušiť, že na trase sa bude na čo pozerať. V piatok bola na mieste registrácie na kúpalisku Laura celkom komorná atmosféra. Na večernej prezentácií so Sváťom Božákom, ktorý prešiel za 10 dní, 15 hodín, 41 minút legendárny a extrémne náročný závod Race Acros America (RAAM) s dĺžkou 3000 míľ už bolo viacej divákov a takmer všetky stoličky boli obsadené.

Kto prišiel, určite neoľutoval, pretože prezentácia mala viac ako 100 obrázkov so zaujímavým Svaťovím komentárom. Po prezentácii nasledovala dlhá diskusia a množstvo otázok od divákov.

V sobotu už bolo kúpalisko Laura slušne zaplnené bikermi. Našťastie štart bol viac-menej orientačný a preto sme túto príjemnú možnosť nesúťažného maratónu využili a štartujeme s cca 20 minútovým “oneskorením”. Neboli sme však jediní, ktorí sa ráno neponáhľali " title="

Jasná obloha a teplo naznačovali, že sa dnes riadne zapotíme. Úvod bol mierny, išli sme v lese, ale po pár kilometroch sme prišli na prvé väčšie stúpanie cez rozpálenú lúku a z čela sa mi začala valiť jedna kvapka potu za druhou. Výšlap pokračoval aj v lese, ale tam už bolo príjemne. Hneď pri prvom zjazde sme sa stratili " title=" Odmenou nám bolo vyšľapanie jedného slušného strmáku... Nevadí, ide sa ďalej. Zjazd k prvej pečiakte bol parádny - dlhý a nie príliž ostrý. Na prvom kontrolnom bode poctivo pečiatkujeme a hneď sa mi podarí “kravičku” celú rozotrieť na červenú machuľu. Dávame ešte spoločnú foto, následne pomôžeme odfotografovať pár ďalších skupiniek a uháňame ďalej.


Pred sebou máme najväčšie stúpanie prvého červeného okruhu. Po pár metroch sme na rozpálenej lúke a vidíme jednu z najkrajších scenérií celého maratónu. Na tomto úseku spoznávame Janku a Števa, s ktorými pokračujeme až na začiatok žltého okruhu. V lese je príjemne, ale na druhú stranu cesta sa zhoršuje a kúsok si aj potlačím. Nakoľko je ešte len začiatok a síl mám dosť, nasadám a darí sa mi vystúpať až do sedla. Tam si dávame pauzičku a debatujeme. Kamarát Smidik, s ktorým idem, akurát testuje 29” Canyon pre pripravovaný redakčný test a Štefan má akurát novú fullu rovnomennej značky... Taktiež rozoberáme môjho staršieho deduška z roku 2006 " title=". Debatovať o bikoch by sa dalo ešte dlho, ale asi tak po 15-tich minútach pokračujeme. Vidina vytúžených ôsmich pečiatok sa mi našim pohodovým tempom začína vzdiaľovať. Nevadí, hlavným zámerom tejto akcie je pohoda a to je vidieť aj na ďalších bikeroch, ktorí tempo veľmi nehrotia a skôr to celé berú ako pekný výlet.


Ani sa nenazdáme a už sa blížime k hradu Lietava. Stretávame aj peších turistov, ktorí sa musia uhýbať každú chvíľku… Na hrade bol dokonca aj klasický bufetový stánok, v ktorom si doprajem chladené nealko pivo " title=" Dopĺňam ešte vodu do fľašky z pripravenej bandasky, usadíme sa za stolom, debatujeme, dávame niečo pod zub a ani sa nenazdáme a ďalších 20 minút fuč. Podľa predpovede počasia malo začať touto dobou pršať, ale ukazuje sa iba pár oblakov, ktoré sú po chvíľke preč. Z hradu Lietava pomedzi pešími turistami technicky zaujímavou pasážou plnou koreňov sme sa preklučkovali na lúku. Ďalej pokračujeme jednoduchým zjazdom do Lietavskej Svinnej. Predomnou idúci Smidik mal na helme kamerku, ktorú v zjazde slušne trafil haluzou, nič z jeho prilby neodletelo a tak bez spomalenia frčíme ďalej. Na konci dediny trošku meníme trasu oproti vyznačenej trase a vyberáme sa po spevnenej ceste a nie cez pole. Miest, kde sa dala trasa skrátiť bolo viacero a tak ten, kto chcel získať všetky pečiatky si mohol trasu trošku upraviť a ušetriť hodinu alebo aj dve.


Ani sa nenazdáme a už sa napájame zas na úvodnú časť červeného okruhu, ktorým sme vychádzali z Rajeckých Teplíc. Ako som už v úvode napísal na pár miestach je celkom slušný zráz pri potoku, v ktorom sa vyhýbam jednému pešiemu turistovi. V Rajeckých Tepliciach sa ešte sekneme na križovatke, ale po pár metroch si to uvedomíme a vraciame sa krížom cez námestie na správnu ulicu. Na “krásnom” tiahlom ministúpaní do obce Kunerad sa rozdeľujeme s našimi spoločníkmi z východu. Prajeme im hodne zdaru a po dojazde plánujeme večerné pivečko " title=" Šlapeme do pedálov a ukrajujeme výškové metre z priam nekonečného 15km stúpania. Ešte k tomu mi dochádza v Kamenej Porube šťava a tak rýchlo do seba hádžem jednu tyčinku za druhou a čakám, kedy začnú učinkovať. Môj neútešný stav, kedy sa len tak plazím za Smidikom a už ho ani nemám na dohľad trvá až do tretieho stanovišťa s pečiatkou. Tam naberám studenú vodu z mini prameňa a cítim, že sa mi vracia sila. A tak môžem zase začať dupať do pedálov. Na dohľad som zbadal pár cyklistov, čo ma povzbudí a ešte pridávam, aby som to nekonečné stúpanie mal už konečne za sebou. Tesne pod vrcholom stúpania sa ukázal pekný výhľad, ktorý fotografujem na rýchlo múdrym telefónom.


Tešil som sa na pekný kruhový výhľad z vrcholu, ale nič také hore nečakalo - stále len stromy " title=" V diaľke počujem hrmenie, preto nezastavujem a spúšťam sa miestami rozbitým zjazdom, čo to dá, aby som už dohnal Smidika. Naštastie ma počkal a ďalej už pokračujeme spolu. V Žiarskej doline pozeráme, či je nejaká chata otvorená s vidinou niečoho dobrého pod zub. Najskôr však ideme po ďalšiu pečiatku, tentokrát sloníka. Trošku sa ovlažím v gejzíre a už si to valíme dole dolinou do Žiarskej chaty niečo zjesť.


Mali až jeden druh jedla. To vôbec nevadilo a pripadalo mi to ako nejlepšie kuracie soté s cestovinami, aké som kedy jedol " title=" Spokojní a najdení sa spúšťame dolu dolinou a raz dva sme už v Rajeckej Lesnej. Zelené šípky nás zavedú k piatej a v našom prípade aj poslednej pečiatke. Takže pridávame do zbierky aj psíka… Odkladáme biky a ideme sa pozrieť na drevený betlehem. Ešte som tu nebol a vedel by som si predstaviť, že tu budem skúmať drevené postavičky a domčeky aj hodinu. To však nevydrží náš tretí člen tímu a po pár fotkách pokračujeme na posledný úsek, ktorý vedie cez polia a dedinku Ďurčiná. Za ňou sa následne napájame na začiatočný úsek žltého okruhu.


Záverečný úsek ideme takmer stále mierne z kopca a posledné kilometre ubúdajú svižne. Ani sa nenazdáme a sme naspäť na kúpalisku Laura, kde nám skontrolujú počet pečiatok a dostávame peknú drevenú medailu. Pre zaujímavosť uvediem, že všetkých 8 pečiatok zozberalo 18 statočných.

Pedálovník 2014 - 130 km

Organizátorom patrí veľký palec hore za to, že sa rozhodli spraviť tento nesúťažný poloorientačný maratón PEDÁLovník. Aj keď sme sa občas na trase sekli, vôbec to nevadilo a aspoň to spestrilo trasu. Priznávam v prvom stupáku, som to tak pozitívne nevnímal, ale s odstupom to hodnotím, ako zaujímavé spestrenie " title=". Neostáva mi len zaželať organizátorom veľa šťastia pri organizovaní ďalšieho ročníku a popriať početnejšie štartovné pole. Taktiež by bolo zaujímavé spestrenie, keby neboli na mape vyznačené kontrolné body - to by mohlo skracovačom trošku sťažiť skracovanie. " title="