Reportáž: Sliezsky vrchár 2014

Prvú júnovú sobotu sa konal už tretí ročník časovky na najvyššie položený hotel na Slovensku, Sliezsky dom. Tohto roku prialo počasie, čomu sa tešili tak orátori ako aj samotný pretekári.
Jednalo sa o poobednú akciu, čo bolo fajn pre bikerov z odľahlejších miest.

Do ružova vyspatý sadám aj s frajerkou do auta a s tempom nedeľného šoféra dorážame do Tatranskej Polianky okolo 12hod. Slnko sa už poriadne opieralo a teplota sa šplhala cez 25 °C. Hneď po príjazde sa ideme zaprezentovať. Keďže sme prišli medzi prvými, prítomné dámy nás s úsmevom na tvári vybavia na počkanie. (V taške si človek našiel pitný režim, nejaký keks, lístky na občerstvenie v cieli a tombolový lístok). Z prezentácie sa presúvame k miestu štartu o 200m vyššie.

Vykladám veci z auta, taká klasická príprava a rituály pred samotným pretekom. Čas štartu sa pomaly blíži a rovnako narastá aj počet štartujúcich, ten sa tohto roku zastavil na kvóte 54 účastníkov.

Prišli hlavne bikeri z okolia Tatier, Popradu, Spiša nechýbali Liptáci a zavítali aj chalani z Bratislavy s minuloročným víťazom Janom Gálikom a Martinom Škopekom .


Je pár minút pred štartom a malý pelotónik sa tlačí pri štartovacej rampe, keď vidím ísť oproti zrovna Jana Gálika ako tlačí bike. Pichol a z galusky mu jemne unikal vzduch spolu s mliekom. Už bol asi v hlave rozlúčený s pretekom aj keď sa snažil ešte rýchlo pozháňať predné koleso. Nakoniec však mlieko splnilo svoju prácu a Janči nakoniec nastúpil do preteku ľahší asi o 2Bari na prednom kolese " title="

Hneď po štarte sa na čele utvorila štvorica jazdcov (Gálik, Škopek, Mačák, Kozel). Stíhal ich Vrtiš. Ja som po štarte prvých 30m nemohol nakopnúť pedál, po jemných vybraných slovách sa mi to nakoniec podarilo. Vyštartoval som hneď dopredu ale nedotiahol som čelo. Úvodných 5min sa mi šlo tažšie po nepodarenom štarte a následnom rýchlom doťahovaní. Z čela odpadol teamový kolega Matúš Mačák, išli cez neho Vrtiš, Ja, Halík a Bodnovič. Čelná trojica sa nám vzdialila a tak sme viedli súboje na 4 až 6 mieste. Asi v polovici tohto pekelného stúpania s prevýšeným 666m (±1m) na trase 7km, zapol Janči Halík adaptívny tepmomat a Ja s Bodnovičom sme sa zavesili za neho. Stíhali sme odskočeného Vrtiša. Janovi sa to nakoniec podarilo došiel 4 pred piatim vrtišom, Ja som obsadil 6flek. Za mnou finišoval prvý senior Bodnovič Peter.
V čele pretekov sa už nič nezmenilo, vyhral jednoznačne Jano Gálik pred kolegom Martinom Škopekom (inak rovnaké poradie ako vlani). Bronz si odniesol Dušan Kozel.
Medzi ženami mala najviac síl slovenská reprezentantka v bežeckom lyžovaní a účastníčka olympiády v Soči Danka Kotschová, pred dvoma skialpinistkami Danielov Sokolovou a Zuzkou Malachovskou. Mojej polovičke opäť raz ostalo nepopulárne 4 miesto, ale v tak skvelej konkurencii sa nemá začo hanbiť.

V cieli sa mohli jazdci osprchovať a prezliecť do suchých vecí, ktoré im pred štartom vyviezol hore usporiadateľ. Vyhlásenie ako aj tombola prebehla tohto roku pod holím nebom, keďže nám prialo počasie. Všetko sa to nieslo v takom rodinnom kruhu, dokonca nám prialo šťastie v tombole, ja som si odniesol víkendový pobyt pre dve osoby a polovička fajnô vínko " title=" Sobotu sme ešte s partiou zakončili vyjazdením na Štrbské pleso a nedeľa patrila horúcej etape v slovensko-polských Tatrách.


Akciu hodnotím na výbornú (prezentácia, občerstvenie v cieli, sprchy, rýchle vyhlásenie výsledkov aj tomboly). Dúfam, že o rok sa vidíme opäť a ešte v hodnejšom počte.