Reportáž: Beskidy MTB Trophy 2014 (1. časť)

420 učastníkov z 21 rôznych krajín, 4 náročné etapy na území 3 štátov. Dokopy 276 km a 10900 m prevýšenia. 8 ročník MTB Trophy opäť ukázal, že pretek takéhoto formátu je možné spraviť aj v tunajších podmienkach a že terény ktoré máme doslova za rohom lákajú bikerov z rôznych kútov sveta. Nie nadarmo bolo toto podujatie zaradené medzi top MTB etapáky na svete. Ako to nakoniec celé vyzeralo si môžete prečítať nižšie...

Tomáš (Katko) a ja už dlhú dobu vieme, aké poklady skrývajú terény na Slovensko, Poľsko, Českej hranici. Práve vďaka nim a profesionálnej organizácii sa sem rok čo rok vraciame nech už je predpoveď počasia akákoľvek. Navyše po minulom ročníku sme si povedali, že horšie to už aj tak byť nemôže (3 dni totiž lialo). Ja už som sa teda dopredu chystal na to najhoršie a nakúpil 8 párov brzdových dosiek, náhradné kladky a stred " title=" Ako sa ale blížil dátum štartu začali sme veriť, že by to mohlo po rokoch s počasím konečne klapnúť...
Nakoniec si samozrejme so sebou beriem pre istotu všetky možné variácie oblečenia, druhý pár kolies s iným dezénom, servisný kufrík a myslel som aj na takú vec ako je náhradná sedlovka a sedlo (nad čím už Tomáš trochu krútil hlavou " title=" ) Ale tak človek nikdy nevie " title=" Ubytko sme mali tradične vybavené v tzv. „bikefriendly“ penzióne Hadamowka. To v skratke znamená, že sa nikto nečuduje keď si vtrepeme biky do izby alebo keď klopkáme tretrami komplet po uši zablatený cez hlavnú halu " title=" Pranie oblečenia po každej etape a možnosť umytia bikov je taktiež obrovská výhoda. Partiu v Hadamowke ešte dopĺňajú chalani z východu, Maťo (Flinker) a Rado. Všetko je teda pripravené, veci vybalené, registrácia úspešne za nami a ostáva už len to najjednoduchšie. Začať konečne jazdiť...

1. etapa – Czantoria, PL – (64 km, 2400 m)

Štart je naplánovaný na 11:00 a mi sa presúvame do priestoru štartu na miestnom štadióne v Istebnej. Rýchlym pohľadom okolo seba sa s Tomášom zhodujeme na jednej veci. Toto už naozaj nie je nejaký „survival“ pre pár nadšencov ale skutočne seriózny pretek s poriadnou konkurenciou. Samozrejme nájdu sa jazdci ktorých hlavných cieľom je dôjsť ale postupne ich z roka na rok ubúda a striedajú ich borci s ambíciami. Keďže minulý rok sa mi podarilo dostať medzi prvých 50, automaticky sa mi ušlo miesto hneď vpredu. Koridory sa postupne naplnili na prasknutie, do toho ešte zmes rockovej hudby na navodenie „atmošky“ a konečne sa to celé môže rozbehnúť.


Z môjho pohľadu je práve táto etapa najhoršia pretože všetci sú ešte čerství s ambíciami byť čo najviac vpredu. Ja idem trochu opatrne a hlavným cieľom je nespraviť na začiatku nejakú somarinu. V prvom kopci už ale do toho šliapnem a postupne sa posúvam. Je naozaj nádherné počasie, slniečko svieti a za nami sa dvíhajú oblaky prachu. Takto si Trophy veru nepamätám " title="

Dostávame sa na hrebeň a je mi jasné, že ak chcem jazdiť vpredu budem musieť aj v zjazdoch ísť na maximum. Cítim, že proti minulému roku s tým nemám až taký problém. Práve preto bola väčšina mojich jarných km v teréne. Nešlo mi ani tak o to získať nejaký výrazný náskok ako skôr jazdiť rýchlo a nerozbiť si pri tom držku " title="

Pred 2 týzďnami sa konal maratóne vo Wisle a v 30C som vtedy na tých 20% panelkách skoro zomrel. Ako inak, idem po nich zase. Našťastie je teraz o pár stupňov menej ale jednoducho je to strašné, kedže pri tom plazení nahor ani vietor veľmi nepomáha chladeniu. Pred začiatkom ďalšej mordy zastavujem a dávam si špičku sedla o kus nižšie...aká úľava " title=" V tom teple sa mi nejde úplne najlepšie, navyše kilometre naskakujú poriadne pomaly. Postupne panelky ubúdajú a nahradzujú ich pekné chodníčky v lese a po zvážniciach. Hneď sa ide o poznanie veselšie a pekné single dávajú zabudnúť na ten betón.


Tesne pred cieľom vidím pred sebou jazdca pod ktorým bike akosi čudne pláva. Keď ho obieham tak zisťujem, že má plášť omotaný okolo ramena a ide iba na ráfiku. Šutre, asfalt, všetko je mu jedno a v cieli je koleso na kašu...zrejme dobrý „oddiel“ (Nemecký MTB team " title=" ). Takže dnes mi to nakoniec trvalo 3:38 čo stačilo na celkové 45. miesto. Tomáš prišiel na 133 mieste, potom Maťo (205) a nakoniec Rado (258 ). Takto za sebou sme chodili v podstate v každej etape...
Výsledky: http://www.pomiaryczasu.pl/data/trophy2014/2014_Trophy_Classic_Open_stage_1.pdf

Po dojazde nasleduje tradične čo najrýchlejšie doplnenie energie a očista tela a materiálu. Teraz je to ale na slniečku vyslovená pohoda s pivkom v ruke a po pár minútach je všetko hotové. Len sa smejem keď si spomeniem ako sme minulý rok ešte večer s čelovkami menili platne a čistili ložiská " title="

2. etapa - Javorovy, ČR – (75 km, 2700m)

Druhá a zároveň najdlhšia etapa nás mala priviesť k našim západným susedom a na ich legendárne traily. Ešte predtým sledujeme pozorne počasie kedy sa má výrazne ochladiť a trochu aj spŕchnuť. Takže ráno prehadzujem predné koleso za niečo ostrejšie a nahodím čiapku a návleky. Ešte pred štartom si lepím na rám profil ktorý je naozaj super čo sa týka celkového prehľadu (stúpania, bufety a pod).


Do Čiech sa ale najskôr musíme dostať a nasleduje teda 16 km dlhý presun obrovského peletónu za zavádzacím autom. Samozrejme sa opäť každý tlačí a hľadá si najlepšiu pozíciu pred ostrým štartom. Za Jablunkovom točíme doprava a začíname už naostro do prvého poriadneho kopca.


Znovu si kliesnim cestu medzi ostatnými, nohy idú po včerajšku celkom dobre. Zvážnica sa postupne mení na strmý chodníček ktorý nás vyvedie na hrebeň. Začína pršať ale vôbec mi to nevadí. Veď čo by to bola za Trophy bez dažďa " title="

Horšie, že v jednom zjazde po asfalte sa nechávam strhnúť a spolu s ostatnými preletíme odbočku a pokračujeme strmo nadol. Keď vidím ako sa niekto vracia je mi jasné, že nejdeme správne. A tak pekne na gašpara späť po tej asfaltovej stojke. Veď čo je lepšie ako si pridať v už tak masochistickej etape " title=" Keďže viem, že potom budú nasledovať náročné singletracky snažím sa predbehnúť čo najviac bikerov ktorý ma medzitým obehli. Predbieham teda jedného za druhým a následný dlhý singel z Ostrého si môžem užiť naplno. Korene, mokré skaly a krásne serpentíny v lese. Proste MTB ako sa patrí. Predné koleso držalo ako pribité a dole si len povzdychnem keď začína dlhé stúpanie na Javorový vrch (cca 1000 m.n.m.).


Stále je ale koho obiehať, a tak to celkom ubúda. Navyše si počas stúpania aj fajne pokecám s jazdcom z Litvy. Ako sa blížime k vrcholu už nám ale toľko do reči nie je a a hore sa nadýchnem do ďalšieho dlhočizného zjazdu. Ak ten prvý bol krásny, tak neviem ako opísať tento. Jednoducho nádhera. Určite najlepšou časťou sú strmé switchbacky, všetko ale krásne zjazdné v sedle.


Práve po tomto zjazde si uvedomím ako si tento rok užívam všetky náročné pasáže. Je to totiž môj prvý ročník na fulle a úprimne povedané na inom biku už sem ani nepôjdem " title=" Navyše pri Epicu sa nemusím o nič starať, žiadne páčky ani „čudlíky“ a všetko funguje ako má bez môjho vedomia. Pohľad na profil ktorý mám nalepený na ráme ma ale vracia do reality a nasleduje najdlhšie stúpanie späť na Javorový vrch odkiaľ už mierime po hrebeni na Kozubovú. Tu si strihneme aj menší „parkour“ pri preskakovaní popadaných stromov a následne sa dlhým a rýchlym zjazdom dostávame do Bocanovíc a do bufetu.


Dobieha má kamarát Lech (Lechu) s ktorým vedieme taký náš malý súboj " title=" a spolu pokračujeme do záverečných pasáží. Raz to skúšam ja, raz on ale nikomu sa nepodarí odskočiť, a tak si tie záverečné stojky vychutnávame bok po boku. Ešte prejazd slovensko-poľskej hranice a pekným koreňovým zjazdíkom vybiehame priamo v Istebnej na pásku za 4:55 hod.


Škoda toho zablúdenia, dnes to dalo na 50. miesto. Tomáš prišiel na 127. mieste, Maťo 228 a Rado 269.
Výsledky: http://www.pomiaryczasu.pl/data/trophy2014/2014_Trophy_Classic_Open_stage_2.pdf

Pri umývaní biku si všimnem, že mi niečo trčí z kolesa. Najskôr si myslím, že to je nejaký nalepený kus dreva ale až pri bližšom pohľade zisťujem, že sa jedná o ukážkový klinec ktorý mi prešiel „durch“ cez bok no vďaka UST systému s tmelom som o tom ani nevedel ...reklama na „bezduše“ ako vyšitá " title="

O nejaký čas neskôr už si už umytí vychutnávame dojazd Peťa Sagana na Tour de Swiss a regenerácia pokračuje aj pri MS vo futbale. Samozrejme nesmie chýbať poriadna večera kde už aj s Maťom a Radom preberáme zážitky o tom, kto komu a kde nastúpil " title=" Jednoducho pohoda aj keď únava už začína byť badateľná na každom z nás...