Okolo Tatier za jeden deň

Dlhšie som sa pohrával s myšlienkou prejsť na bicykli trasu, ktorou by som prekročil pre mňa magickú hranicu 200 km. Som rekreačný cyklista a moja najdlhšia doterajšia trasa bola 180 km (dva týždne pred tým), ktorú som považoval za svoj heroický výkon.

Už je dlhou tradíciou a známym podujatím cyklovýlet stoviek nadšencov cyklistiky, ktorí sa vydajú z oravskej obce Nižná na trojdňovú akciu Okolo Tatier. Práve tu mi napadla myšlienka prejsť túto trasu za jeden deň. A tak sadám k notebooku, čítam články o „diaľkároch“, motivujem sa, vytváram trasu... Cieľ - prejsť okolo nášho najvyššieho pohoria Vysoké Tatry, čo najbližšou možnou cestou, ktorá ho lemuje.

Ráno
Keďže som sa nechcel vracať domov po tej istej slovenskej časti trasy, rozhodol som sa začať smer Poľsko, a tak sa mi kilometre trošku natiahli. Pochádzam z hornooravskej obce Zubrohlava, odtiaľ sú hranice s „Rzeczou Pospolitou“ čo by kameňom dohodil. Prehováram kamaráta, vášnivý turista – príležitostný cyklista, nech ide do toho so mnou. Ani dlho nerozmýšľal, ja som bol rád vo dvojici sa šľape ľahšie.
Podvečer posledné dohady o trase, jedle, oblečení . Budík nastavený, bicykel pripravený, ja ? Neviem, snáď áno. Cítil som sa dobre, žiadna únava, len som nemohol zaspať z toľkého očakávania, čo ma zajtra čaká.

4:30 – budím sa na známu „Ich will“ od kapely Rammstein, rýchlo sa oblečiem, posledná kontrola všetkých drobností, niečo do žalúdka, beriem bicykel . Pred domom ma už čaká kamarát vystrojený do úvodných chladných kilometrov. Prehodíme pár slov a vyrážame smer Gmina Jablonka. Určite mnohí z vás poznajú túto poľskú dedinu, vďaka trhom, ktoré ju tak charakterizujú. Prvé stovky metrov sú svieže a ja musím zastaviť, aby som si obliekol bundu. Cesty sú prázdne, začiatočné tempo slušné. Slnko začína vychádzať a vytvára pekné pohľady pre naše zarosené oči. Zastavujem a fotografujem cintorín, ktorý v rannom slnku vzbudzuje vo mne akýsi zvláštny pocit. A tak si pomyslím „Bože pomáhaj“.

Cintorín
Okolo pol siedmej sme v pohraničnej dedinke Chocholow, tradičné drevenice popri ceste navodzujú príjemnú atmosféru. Naša prvá pauza, 38 km za nami. Fotíme, pijeme, sadáme do sedla veď máme toho pred sebou ešte veľa. Hmla sa rozplynula a počasie vyzerá ako z katalógu.
Do Zakopaneho je to 18 km, no akosi sa nám ide ťažšie, mierne stúpania robia problémy, kamarát hlási kŕče v bruchu a ja ho každých pár stoviek musím čakať. Dohadujeme sa čo ďalej, takýmto tempom to dnes nepôjde.

Ráno
„Raňajky“ - Park v centre Zakopaneho , krásny pohľad na poľské Tatry – vrch Giewont je pre svoju typickú siluetu považovaný za jeden zo symbolov Poľska, vďaka čomu niekedy býva prirovnávaný k slovenskému Kriváňu. Zakopane je známe horské turistické stredisko v alpskom štýle. Taktiež sa tu nachádza kabínková lanovka, ktorá je v blízkosti areálu skokanských mostíkov, na ktorých sa dodnes skáče svetový pohár.
Parťák mi oznamuje že to otáča a ide domov. (krátke zamyslenie ) Aj keď sám, ale som rozhodnutý pokračovať. Po krátkych raňajkách sa lúčime, prajeme si šťastnú cestu. Toto centrum poľských Tatier by si zaslúžilo viac mojej návštevníckej pozornosti ale v tom už šliapem do pedálov smer Lysá Poľana.

Zakopané
Mierne, ale dlhé stúpania striedajú príjemné zjazdy. Malo samochódov a cesta obklopená lesom tomuto úseku cesty dodávajú šmrnc. Asi som na vrchole, pohľady tomu nasvedčujú. Zastavujem, fotím, a púšťam sa na pekný zjazd na PL-SK hranicu.

Na Lysú
Cez hranicu preletím, mám už odkrútených cez 80 km. Nasleduje slušný kopec do obce Ždiar a za najbližšiu zastávku volím Tatranskú Kotlinu so známym Minimarketom, kde dokúpim vodu a niečo sladké pod zub. V Kotline prehodím pár slov s cyklistami, oklamem žalúdok s pudingovým croissantom bez pudingu a idem smer Štrbské pleso.
Šľape sa mi akosi ťažko, nemôžem to rozbehnúť. Stretám veľa cyklistov, veď je krásny slnečný deň . A tak sa na jedného napojím a on mi nevedomky pomôže rozhýbať už pomerne unavené nohy. mraky sa celkom roztiahli a po celý čas mám výhľad na naše najvyššie štíty. Prechádzam cez tatranské turistické centrá a spomínam na známe miesta, ktoré si pamätám z čias pravidelných túr po Tatrách

Štrbské pleso
Kačice
To čo nezničila víchrica v 2004, to spadlo teraz . Smutné pohľady na „tatranské lesy“. Stúpam na Štrbské pleso . Sadám k vode, kŕmim seba a aj malé káčatá. Neviem kto z nás má viac hlad. Pohľad na pleso ako z pohľadnice od českej rodiny z dovolenky v Tatrách.

Spadnuté stromy
Slušnú chvíľku tam pobudnem a vychutnávam si nedeľný obed – kávenky extra kakao. Ani sa mi odtiaľ nechce ale čas je neúprosný.

Podbanským a Pribylinou prejdem narýchlo, ale som predsa národovec a tak zastavujem, aby som si vyfotil národný symbol Kriváň. V Liptovskom Hrádku si dávam už skutočne obed / pizzu/ v „sokolovni“, teploty sa šplhajú k 35 stupňom a preto smäd narýchlo hasím pol litrom studenej kofoly. V Mikuláši odbočujem do Závažnej Poruby, navštíviť spolužiaka. Pri bráne ma už čaká jeho pes Edo, sympatický pes veľký asi ako menšie teľa. Hodnú chvíľu debatujeme o ceste, na grile ma čaká ryba so zeleninkou , veru oplatilo sa ho ísť pozrieť. Matúš mi ide robiť parťáka cez liptovské veľkomesto Liptovský Mikuláš a lúčime sa v Trnovci . Čakajú ma Huty a tak si idem skromným tempom.

Kriváň
Huty – jeden z najkrajších kopcov na Slovensku. Malá premávka, skvelá cesta a pekné výhľady.
Nahodím si svoje kopcovité tempo a pomaly sa púšťam smer Zuberec. Stúpanie ma necelých 7 km s viacerými ostrými zákrutami, ktoré mám radšej ako dlhé priame stúpania. Takže si to celkom vychutnávam.

Obec Huty
Klesám do Zuberca a odbočujem smer Oravice. Prvýkrát idem touto trasou na bicykli prekvapilo ma to stúpanie, ale časovo som na tom dobre a tak znova dávam to svoje turistické tempo. Do Námestova prichádzam o 20:00, fotím si zapadajúce slnko, domov je to na skok.
Keď som vchádzal do rodnej dediny pri tabuli „ZUBROHLAVA“ som cítil zvláštny pocit, bol som sa šťastný, spokojný a zistil som, že človek dokáže viac ako si myslí .

Rekapitulácia na záver 280 km, 11 hodín v sedle a úsmev na tvári a už si len pospevujem...

„Ja sa mám, ja sa mám,
bicykel ma nesie a ja som jeho pán.
Mám, ja sa mám,
zo sedla sa na svet z výšky pozerám.“

/ HEX – Cyklón/
report_problem Našiel si v texte chybu?
Wolfero 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Sezóna 2023 – opäť v niečom iná

Sezóna 2023 – opäť v niečom iná

Rekordný nájazd kilometrov, spoznávanie nových miest, zoznámenie sa s cesťákom, ale aj nepríjemný pád. Aj taká bola moja uplynulá sezóna.
Tip na výlet: Calp – po stopách Zwift Academy

Tip na výlet: Calp – po stopách Zwift Academy

Poďte sa so mnou pozrieť do populárnej tréningovej lokality profesionálnych tímov vďaka ideálnej mikroklíme a krásnemu prostrediu – na Costa Blancu.
Reportáž: Trnava – Rysy - od rána do večera cez pol Slovenska

Reportáž: Trnava – Rysy - od rána do večera cez pol Slovenska

Táto cykloturistická nonstop jazda napísala 13. júla 2023 už svoje 45. pokračovanie. Poďte si prečítať o tom, ako sa cca 150 cyklistov presúvalo z Trnavy do Tatranskej Lomnice.
keyboard_arrow_up