Reportáž: Štiavnické Gold Race

Po štyroch rokoch sa v „zlatých“ Štiavnických vrchoch opäť maratónovalo, keď sa uplynulú sobotu v Banskej Štiavnici konal MTB maratón Štiavnické Gold Race, ktorý nadviazal na tradíciu známeho Štiavnického horského cyklomaratónu. Nový tím organizátorov si pre účastníkov pripravil trate s dĺžkou 77, 47 a 33 kilometrov po kopcoch prekopaných množstvom baníckych šácht a štôlní.

Účasť na tomto maratóne som spojil aj s dovolenkou a tak som do Banskej Štiavnice prišiel už pár dní pred konaním samotného maratónu. Menšie starosti mi robila predpoveď počasia na víkend a búrky, ktoré sa stihli prehnať okolím. Jedna búrka ma dokonca zastihla v piatok poobede, keď som si bol prejsť časť dlhej trate. Ako som neskôr zistil, tak táto búrka spôsobila ďaleko väčšie problémy, ako boli moje mokré tretry.

Prezentácia

Na prezentáciu som sa vydal v piatok večer. Na mieste som sa ale dozvedel, že časomerači s čipmi ešte nedorazili a nie je ani jasné, kedy prídu. Nakoniec sa piatková prezentácia úplne zrušila. Okrem piatkovej prezentácie boli organizátori nútení kvôli nepriazni počasia zrušiť aj dlhú trať, keďže pre piatkovú búrku boli niektoré úseky neprejazdné. Jazdci prihlásení na „dlhú“ boli teda presunutí na 47 km dlhý polmaratón. Na prezentáciu som sa vydal v sobotu ráno skôr, aby som sa vyhol prípadnému zdržaniu. Čakať som príliš dlho nemusel, ale podľa počtu ľudí a zloženia tímu, ktorý mal na starosti prezentáciu účastníkov mi bolo jasné, že tí, ktorí prídu neskôr, sa už dlhému čakaniu určite nevyhnú. Určitou komplikáciou bolo aj to, že prezentácia bola na inom mieste ako zázemie pretekov. Moje tušenie sa nakoniec aj potvrdilo a štart pretekov musel byť kvôli problémom na prezentácii viackrát posunutý. Za ten čas mi dokonca stihlo aj celkom vytráviť, takže okrem rozjazdenia som musel zavítať aj do potravín kúpiť si niečo pod zub.

Štart a jazda

Odštartovať sa podarilo až niečo pred 11 hodinou. Už od úvodných metrov sa išlo celkom svižné tempo a had cyklistov sa začal celkom rýchlo naťahovať. Keďže zvyknem jazdiť hlavne dlhé trate, tak začiatok bol na mňa až príliš rýchly. Ledva som sa zavesil za Sama, kolegu z tímu, ktorý jazdí ešte len v kategórii kadetov. Po prvom krátkom zjazde sme sa dostali do Banskej Belej, odkiaľ nasledovalo prvé dlhšie stúpanie, ktoré bolo okorenené trochou blata a šmykľavými kameňmi. Samovi som trochu odskočil a s pribúdajúcimi metrami som sa začal posúvať v štartovom poli dopredu. Terén bol poznačený piatkovou búrkou a v nasledujúcich kilometroch sa na trati nachádzalo množstvo mlák a blatistých úsekov. Prevody sa mi obalili blatom, ale našťastie zatiaľ všetko fungovalo tak ako malo. V jednom z nasledujúcich kamenistých zjazdov mi predné koleso pekne zazvonilo o kameň, ale našťastie sa to zaobišlo bez seknutej duše, keďže v bezdušákoch žiadna nie je
Na 15. kilometri pred začiatkom druhého dlhého stúpania bola občerstvovačka. Zastavovať som nemusel, keďže vo fľaši som mal ešte dosť ionťáku, ktorý mi mal vydržať až do ďalšej občerstvovačky. Nohy v stúpaní mi išli celkom dobre a celkom svižne som sa dostal až na vrchol stúpania. Nasledovali rýchle zvlnené úseky až na Červenú studňu a ďalej sme v podobnom tempe pokračovali rýchlou šotolinovou zvážnicou ponad Banskú Štiavnicu s peknými výhľadmi na toto krásne historické banícke mesto. Po ďalších pár kilometroch sa mi ionťák vo fľaši minul a v horúcom počasí, ktoré panovalo počas preteku som sa už nemohol dočkať ďalšej občerstvovačky. Celkom veľký šok pre mňa nastal, keď som sa dozvedel, že okolo občerstvovačky sme už dávnejšie prefrčali. Bola vraj skrytá niekde za zákrutou. Posledné kilometre sa v mojom podaní zmenili na boj s teplom a so smädom. Z bicykla sa začali ozývať strašné škrípavé zvuky, ktoré spôsobovalo usychajúce blato v prevodoch. Nohy mi začali celkom rýchlo ochabovať. Niektoré záverečné prudké úseky som už zdolával peši popri bicykli a cieľ v historickom centre Banskej Štiavnice, do ktorého som dorazil po 2 hodinách 22 minútach a 22 sekundách bol pre mňa vykúpením.

Absolútnym víťazom na trati dlhej 47 km sa stal Radovan Bíroš (Ružomberok). Kategóriu žien suverénne ovládla Zuzana Juhásová (CK Svätý Jur). Kompletné výsledky.

Dobojované

Po dojazde do cieľa som si v najbližších potravinách kúpil minerálku a pobral som sa späť do zázemia preteku v škole na okraji mesta. Tu som si chcel dať do poriadku bajk, ale keďže sa mi nechcelo čakať v dosť dlhom rade na umývanie, tak som sa pobral na najbližšiu benzínku s wapkou. V penzióne, kde som bol ubytovaný som dal do poriadku seba a pomaly som šiel späť do školy pre jedlo, ktoré bolo úplne skvelé, za čo patrí kuchárkam veľká pochvala. Vyhlásenie a tombola sa konali opäť v centre mesta a podľa môjho názoru nie je moc šťastné riešenie, keď zázemie preteku, prezentácia, štart a cieľ sú na 3 rôznych miestach. Ani samotné vyhlásenie výsledkov nevylepšilo náladu účastníkov pokazenú odkladaním štartu a bolo dokonca ešte oveľa horšie ako nekonečná prezentácia na začiatku.


Do budúcna prajem organizátorom veľa energie a chuti na odstránenie nedostatkov z tohto roku, pretože Banská Štiavnica a Štiavnické vrchy majú potenciál vytvoriť výborné cyklistické podujatie.

Pohľad víťaza Radovana Bíroša

Po štyroch rokoch sa MTB maratón opäť vrátil do Banskej Štiavnice. Pre bikerov boli pripravené hneď tri rôzne trate 80km, 47km, 34km. Ja som bol už dlhšie rozhodnutý vyskúšať si polmaratón v striebornom meste.

Po zdĺhavej prezentácii, zrušenej dlhej trati a viackrát preloženom štarte sa teda cca 200 jazdcov vydalo o 11hod pokoriť štiavnické vrchy. Dlhé čakanie a nervozita sa prejavili ostrým štartom od začiatku. Prvé metre udávali jazdci týmu Proefekt. Ja som sa držal na čele spolu s neznámym talianskym jazdcom, ktorý vyzeral byť veľmi silný.

Ide sa na to

Po úvodnej časti v teréne a následnom asfaltovom stúpaní, sa moje predpoklady naplnili a malý balík v úvodnom tiahlom a technickom stúpaní roztrhal spomínaný Talian. Snažil som sa ho držať, no na vrchole mal 15-20m náskok. Za nami bol už väčší odskok. Nasledovala teda sólo jazda, po známej trati z pred pár rokov. Mám za sebou 40minút závodu a valím si to dole kamenistým zjazdom, keď som začul ten najhorší zvuk pre cyklistu „psst psst pssst“.

Nedá sa nič robiť zhodím bezdušový plášť a začínam s opravou. Medzitým ma predbehla štvorica jazdcov (Fačkovec, Gombala, Salák, Hopka). Duša vložená už už to fúkam cez bombičku, keď okolo mňa prefrčí ďalšia trojica (Ondruš, Martyška, tretieho som nevedel určiť ). Rýchlo nahodím koleso a frčím za nimi, dorazil som ich ešte na konci zjazdu. Nasleduje šotolinové stúpanie, oddýchnutý sa teda vydávam na cestu skúsiť to dotiahnuť na bedňu. Prvú trojicu beriem v tomto stúpaní, na jeho vrchole som dostihol mladého CYS Žiliňáka. Hodím do seba gél a idem ďalej. O cca 10-15km sólo jazdy som dorazil pekne jazdiaceho Tomáša Saláka a beriem ho v stúpaní o pár sto metrov pred ním beriem Roberta Gombalu. Ak dobre rátam, už by som mal byť tretí. Šlo sa mi dobre tak sa snažím držať si tempo. Na 40km som dorazil aj Mateja Fačkovca, ktorý mal toho evidentne dosť. Nasadil som teda krátky atak a odskočil som aj jemu. Hovorím si super pri dojazde mestom do cieľa som to dotiahol na svoj flek ešte pred defektom. V cieli je to však prvé miesto, lebo Talian (Pirazzoli Mirko) mal škaredý pád na rameno a musel sa dať ošetriť na trati, pretek však dokončil

Nečakané víťazstvo tešilo ešte viac po oddretom závode. Druhý teda došiel Matej Fačkovec pred Robertom Gombalom.
http://www.championchip.cz/new/akce.php?idakce=2014080220