Report: MTB Horská časovka Kubínska hoľa 2014

Dlho som nikde nebol, tak som sa pozrel do kalendára MTB pretekov, že či je v najbližšom období niečo nablízku. Náhodou mala byť o dva dni nová MTB Horská časovka Kubínska hoľa v Dolnom Kubíne. Tak som neváhal a skoro ráno v sobotu 9.8.2014 som sa vybral na tento šprint. Nebudem predsa sedieť doma a na dajaký maratón už aj tak nemám síl.

Túto časovku som zobral ako taký výlet po dlhšej dobe. Z Námestova cez Príslop a popod hrebeň Kubínskej holi priamo k hotelu Belez. Keď som sa napojil na vyznačenú trať pod Chatou Kubínska hoľa, tak v tom zjazde na miesto prezentácie som na ostrých skalách v krátkej dobe 2x rezol plášť. Parádna smola, tmel to nechytal, tak som do tých dier natlačil knôty, keďže sa mi nechcelo nahadzovať dušu. Spoľahlivo vyriešené aspoň na samotnú časovku.

Nová akcia

MTB Horská časovka Kubínska hoľa sa organizuje po prvý krát. Napriek tomu je tu celkom pekná účasť 78 cyklistov, predovšetkým z blízkeho okolia. Čo sa týka systému, tak ten je rovnaký ako na iných podobných uphill časovkách. Štartuje sa jednotlivo v 30 s intervaloch podľa štartových čísel. Trať začínala na konci Beňovej Lehoty a končila na Chate Kubínska hoľa, dlhá bola približne 8,3 km s 600 m prevýšením. Povrch tvoril asfalt v rôznom akostnom stave a na jednom mieste nejaká tá šotolina. Nie moc prívetivý terén pre MTB a s mojimi plášťami je to tým pádom ešte horšie.


Pýtam sa kamaráta, že ako dlho sa pôjde hore, že či 30 min. Vraví, že to už bude víťazný čas (a nebol ďaleko od pravdy). Tak svoj odhad upravujem na 50 min, nech nežerem. Už len keď som šiel dole zjazdom, tak mi to pripadalo strašne dlhé. Čo už, dnes to bude ťažké. To si hádam len ja dávam také nárazové celodenné výlety, aj keď celé týždne skoro nič nepojazdím. Podobne ako som bol dávnejšie v Kvačianskej a Žiarskej doline – predtým nič a potom tiež nič najazdené.

Môžeme štartovať

Blíži sa štart, tak sa presúvame z hotela nižšie. Ešte mám 20 min do štartu, tak idem po trati trochu pofotiť. Samozrejme skoro prepasiem svoj štart a len tak tak sa dávam do radu a štartujem hore. Zatiaľ môj najhorší šprint, keďže sa ide len po asfalte. Jarný šprint je lepši a Šprint Polom ešte lepší, aspoň čo sa týka povrchu, aj keď šprint na asfalte môže byť o niečo ľahší. Ale dalo sa s tým bojovať, aspoň je to rýchle. Po čase ma ofúkne duracer (teda myslím) a okamžite sa mi stráca z dohľadu. Ja tak môžem ofukovať len juniorov, aj to len niektorých, hehe. Slnko pečie, pot zo mňa tečie a snažím si dupať svoje ideálne tempo. Touto trasou som na Kubínsku hoľu ešte nikdy nešiel, tak ani neviem, čo všetko ma môže čakať. Vsadil som na istotu, ale aj tak to bolo veľmi výživné stúpanie. Len na jednom krátkom úseku to šlo z kopca, ak nepočítam rýchly dojazd do cieľa.


Na chatu prichádzam po 38 minútach, takže som v podstate spokojný, na to ako som to odhadoval. Tu hore nie je žiadne občerstvenie okrem vody (teda až na chatu), tak mi neostáva nič iné len sa ísť dole najesť. Dolu to vezmem tou strmou zjazdovkou, nech je sranda. Nasleduje klasika pifko a guľáš, čo mi viac treba? Po dlhšom čakaní sa odovzdali poháre víťazom a vyhlásila sa tombola, kde sa mi po strašne dlhom čase konečne podarilo niečo trhnúť. Najrýchlejší čas 27 min 59 s mal nakoniec junior Matej Ulík, ktorý to takto natrel všetkým. Keď už sme pri tom, tak aspoň juniorov by som na ďalší rok rozdelil na chlapčenskú a dievčenskú kategóriu. Kompletné výsledky je možné pozrieť tu.

Akcia sa vydarila

Vyzerá to tak, že po Oravskom cykomaratóne je tu ďalšia akcia, kde by som si hocikedy a s radosťou zašiel, aj keď takéto asfaltové akcie moc nemusím. Ale vždy si môžem zapretekať ako súčasť výletu po Oravskej Magure. Musím pochváliť príjemné rodinné zázemie vo veľkom areáli hotela Belez. Nemusel som vôbec posedávať na ceste alebo obrubníkoch, ako je to občas na niektorých pretekoch, či šprintoch nutnosťou. A ani deti sa tam nenudili. Nepostrehol som ani „novorodenecké“ nedostatky prvého ročníka časovky a všetko prebehlo viacmenej hladko. Tie sa možno ešte prejavia, ak sa zvýši účasť cyklistov, čo býva už organizačne náročnejšie. Možno mi len chýbalo väčšie občerstvenie v cieli, ako som zvyknutý z iných šprintov a ktoré ma hore dokáže udržať oveľa dlhšie. Inak nič podstatné.


Pre mňa deň ešte neskončil, ja som znovu šiel hore na Kubínsku hoľu a cez hrebeň popod Minčol pokračoval na druhú stranu cez Vasiľovskú hoľu do Hruštína a domov. K tomu boli cestou menšie problémy so seknutým plášťom z rána, ktoré ma trochu zdržali a tak som domov prišiel celkom vyšťavený. Okrem toho som na Vasiľovskej holi asi definitívne dorazil brzdové doštičky a tiež prevody už nutne vyžadujú čo najrýchlejšiu kompletnú výmenu (najazdené 16500 km). Obyčajný krátky šprint a bycigeľ zničený ako keby som šiel Horala, ktorý sa tiež šiel v tú sobotu...