Reportáž: Vlkolínsky Drapák 2014

Druhú augustovú nedeľu sa horská cyklistika vrátila opäť na Liptov. V podobe 1. ročníka Vlkolínskeho Drapáka. Jednalo sa o technicky náročnú horskú časovku, okorenenú o pekné finančné prémie po splnení jedného „háčika“, ale o tom až neskôr.

Po sobotňajšom 2hod rozjazdení sa na maratóne vo Svite, som sa tešil na domáci pretek. Nedeľa nás privítala príjemným teplým aj keď polooblačným počasím. Do Vlčieho dvora, kde bola situovaná organizácia preteku aj samotný štart sme s priateľkou prišli radšej skôr. Prezentácia prebiehala rýchlo bez zdržania, veď prečo aj, keď celkový počet pretekárov bol cca 25ks. Možno pretože sa jednalo o ešte nepoznanú a menšiu cyklo-akciu pod patronátom Skiparku Malinô Brrdo.

Trať ostala nezmenená a na bikerov čakalo 5,6km stúpanie z Vlčieho Dvora cez Vlkolínec a Suché Hrabovo s cieľom na Maline brde s celkovým prevýšením 440m.
To najťažšie čakalo na pretekárov medzi Vlkolíncom a Suchým Hrabovom, kde mali prekonať strmé skalnaté stúpanie s nestabilným podkladom.

Štart bol naplánovaný na 11hod a štartovalo sa v 60sek intervaloch. Pred samotným pretekom som si bol prejsť trať a spomínaný úsek s ďalšími pretekármi a adeptmi na bedňu Milanom Barényim a Matejom Ulíkom. Súčasné pravidelné daždivé počasie trať poriadne rozbili, takže zdolanie úseku si vyžadovalo výborné technické zdatnosti, silné nohy a samozrejme kúsok šťastia.
Poriadne rozjazdený som na trať vyrazil o 11:11. Po včerajšku som sa cítil fajn a od začiatku som išiel naplno. Úvodné 3km vedú asfaltkou s jemným stúpaním, až pol kilometra pod Vlkolíncom sa zem zdvihne a začne zábava. V nedeľu sa to na Vlkolínci len tak hemžilo turistami, keďže táto osada malebných dreveníc je zapísaná vo svetovom dedičstve UNESCO. O povzbudzovanie a pokriky núdza veru nebola. Pomaly som sa prebíjal technickým terénom, až som prišiel ku kritickému miestu, kde bol podklad veľmi zlý. Bohužiaľ som nemal potrebnú paru v nohách a ostal som vzpriečený medzi skalami. Bol som nútený zoskočiť a úsek si odbehnúť. Po pár vybraných slovách po „P“ pred miestnou televíziou som pokračoval v dobre rozbehnutom tempe a dúfal som, že to bude na bedňu.

V cieli z toho bolo nakoniec tretie miesto za Milanom Barényim a českým víťazom Milanom Damekom. Medzi ženami si najlepšie počínala moja polovička, ktorú som na posledných metroch pred cieľom ešte vyhecoval . Druhé a tretie miesto obsadili menovkyne Zuzky Schwarzová a Železníková.


Po preteku sme sa občerstvili v novom Apres Ski bare na Maline. Organizátori dlho neotálali s vyhlásením, čo bolo super. Krásne finančné prémie si rozdelili Milan Damek, Milan Barényi a Matej Ulík, ktorí dokázali zdolať trať bez zloženia nohy a kontaktu s terénom. A splnili tak „háčik“ na zisk prémie.

Samozrejme ocenili aj ďalších víťazov vo svojich kategóriách vecnými cenami.
Organizácii a zabezpečeniu pretekov nemám čo vytknúť. Škoda len tak malej účasti. Je to pekná akcia, ktorá ide pekným prostredím Vlkolínca až na Malino. Dúfam, že o rok organizátori pripravia niečo nové a zaujímavé, aby prilákali viac bikerov. Vidíme sa teda tam

Výsledky: http://www.skipark.sk/foto/files/DRAPAK2014.pdf