Ako na Beskydy a Javorníky

Ako na Beskydy a Javorníky

Hrebeňovka Javorníkov patrí medzi najväčšie klasiky slovenského bajkerského sveta. Tradične sa jazdí po červenej značke z Čadce cez Chotárny kopec až po legendárne chaty Kohútka a Portáš. Pár rokov dozadu sme to mali v pláne absolvovať presne podľa tejto osnovy, ale namiesto chaty Portáš sme skončili v Bytči. Doteraz to radím medzi svoje najväčšie zablúdenia. Bolo to ešte v časoch, keď neboli smartfóny a mapu sme mali 1:100000.

Zopár slov na úvod


1.) Na konci článku je zhrnutie zaujímavých úsekov, iba holé vety. Článok je inak celkom dlhý, plný emócii, pátosu a zbytočného šelestu.
2.) Poprosím všetkých znalých v danej problematike, aby do komentárov pridali úseky, ktoré sa im pozdávajú a nie sú pokryté v tomto článku, už sa neviem dočkať, kedy sa tam opäť vrátim.

Cieľom tejto rozprávky je poradiť vám pár vychytávok, ako si užiť tento región čo možno najvýdatnejšie. Prvá trasa je hrebeňovka, ktorú sme si kvôli početnému výskytu krčmičiek po ceste natiahli na dva dni. Druhá je skôr o motaní sa po českej strane a hľadaní toho bájneho najluxusnejšieho singletrailu. Začíname na chate Skalka nad obcou Mosty u Jablunkova. Z chaty pokračujeme ďalej po červenej až po Veľký Javorník, odkiaľ sme to struhli po odporúčaniach domácich bajkerov dole po asi bývalej modrej turistickej značke cez Jaseňovú a Kykulu do Papradna.

Môžeme začať


Prvý dôležitý bod je logistika, keďže sa jedná o hrebeňovku, doprava autom je dosť nepraktická. Horšie riešenie je už len vlak po rozkopanej železnici v okolí Žiliny. Horšie riešenie logicky zvíťazilo. Dôležitý bod je prestup v Žiline na miestny osobák do Čadce, ktorý síce čaká na meškajúce rýchliky, ale stojí za rýchlikom schovaný na druhom nástupišti. V skratke to znamená, že osobák odíde skôr ako rýchlik a vy sa zatiaľ môžete diviť odkiaľ sa ten vlak zobral, keď vám to dôjde, čo sa vlastne stalo, je vhodné si aj zahrešiť.

Prirodzene nás napadlo, že to dáme do Čadce na bajku. Elán nám vydržal po Kysucké Nové Mesto. Tam sme si dali kebab do ruky vo fastfoode, ktorý sa fakt volal Kebab do ruky. Pracuje tam krásna a milá baba, ak vás zaujímajú takéto veci, choďte tam na kebab. V Kysuckom Novom Meste sme naskočili na vlak do Čadce. Vlak meškal. My sme čakali. Zatiaľ prešiel okolo dlhý nákladný vlak. Nahlas uvažujem, aké by to bolo nedovidieť si na koniec chvosta... Nálada bola napriek všetkému stále veselá. Stávkujeme, ako dlho vydrží plechovka vo výplete.

Plechovka

Vo vlaku stretávame chalanov s bajkami, ktorí to majú namierené na desaťdňovku do Drážďan. Rešpekt. My sme dali aj s asfaltovými presunmi horkoťažko 120 km. Do Čadce sme dorazili už po tme. Nasadili sme svetlá a vydali sa smerom chata Skalka, kde nás personál ochotne počkal do polnoci s večerou – naozaj rešpekt a hlbokú úctu skladám. Rozhodne najlepšia chata, kde sme boli, čo sa týka všetkých kritérii. Veľké plus, babenka, čo tam robí je bajkerka, čo jazdí Rychleby. Geograficky sme boli v Čechách, ale toto bola čistá Amerika. Cestou hore sme zablúdili iba raz, takže 15 km po asfalte nám trvalo iba niečo viac ako dve hodiny.

Chata Skalka

Bývam na izbe, ktorá je v najvzdialenejšom kúte chaty a na dverách má takúto nálepku.

Statecny Pacient

Pre istotu to neberiem osobne. Tretry a spotené ponožky ešte potajme šupnem kolegom do vedľajšej izby a môže sa ísť spať. Ráno vyplácame trovy – raňajky + večera + nocľah = 15 EUR.

Prvé 4 km trasy ideme viac ako hodinu. Bolo by to celé zjazdné, ale úradovala tam víchrica a je tam domrte (plus mínus kopa – čiže 60) kusov popadaných stromov. Volá sa to tam celé Veľký Polom. Oprávnene. Treba sa tomuto úseku rozhodne vyhnúť. Aaaa vlastne sa treba vyhnúť aj ďalšiemu úseku okolo Malého Polomu, ktorý je vyznačený na Cykloserveri ako nezjazdný. Preteká tadiaľ vela potokov, ktoré treba brodiť, rozlievajú sa na chodník a je tam blato. Niekde v tomto úseku vznikajú pamätné fotky obuvi jedného z parťákov. Z diaľky vyzerajú ako nové Sidi Enduro, ale sú to ručne robené slovenské Splendix. Foto bolo poslané aj výrobcovi, ktorý sa poďakoval za testing. Tipujem, že keď písal odpoveď, tak jedným prstom ťukal do klávesnice, druhým na čelo.

Splendix

Ideálny scenár je napojiť sa na hrebeň za Malým Polomom. Tu už začíname stretávať aj prvých bajkerov. Úsek po Biely Kríž je veľmi podarený s prevahou klesania. Na Bielom Kríži som si dal vepřo knedlo a aj zelo so stopercentným cena=výkon parametrom, odporúčam.
Dôležitý bod trasy je následný zjazd z Bieleho Kríža na chatu Doroťanka, ďalej po červenej. Je to technický AM/EN singletrail, ktorý si skúsený jazdec určite užije. Hodnotím ako jeden z naj úsekov na celom hrebeni. Pre HT odporúčam zvoliť obchvat.

Na Doroťanke nás chytil dážď, ale nesťažoval sa nikto. Všeobecne tento hrebeň odporúčam všetkým Tour de Šenky bajkerom, pre chrtov sú vhodnejšie Vsetínske vrchy, ale o tom až v závere. Po Konečnú sa nič moc nedeje. Hore dole klasika hrebeň. Horšie je ale dostať sa zo sedla Konečná ďalej hore. Po červenej je to fakt strmák a pre mňa tlačenie, ale videl som to ísť až hore jedného nemenovaného bajkera. Pre normálnych ľudí odporúčam obchvat po zelenej a potom kúsok neznačenou zvážnicou ako je to na mape Cykloservera.

Potom nasleduje hore dole klasika hrebeň s niektorými naozaj výživnými pasážami. Krátke ale naozaj ostré stúpania sú skôr o psychike ako o kondičke. Blížime sa do sedla Bumbálka, kde plánujeme prespať. Na prvej chate – Kmínek je svadba a 20 litrov slivovice. Bolo by to ako nastupovať do rozbehnutého vlaku. Čo vlaku, rovno TGV. Ideme ďalej na Masarykovu chatu, kde dávame výhľad, pivko a pýtame sa na voľnú izbu. Cena je 220 kaček, ale chata je plná, tak sa posúvame o dúm dál. Horský hotel Bumbálka je situovaný kúsok od hlavnej cesty. Ubytovanie činí 9 eur na noc bez raňajok. Chata bola prázdna, okrem nás a dvoch mačiek som si tam nikoho nevšimol. My sme boli radi, že máme kde spať, ale tak ako títo dvaja sme si to neužili.

Mačky

Druhý deň nás čakal najnáročnejší úsek hrebeňa. Ťažké výšlapy spojené s tlačením a ostré zjazdy nevhodné pre rodiny s deťmi a HTečkárov. Za všetky úseky vyzdvihujem zjazd z Lemešnej do sedla. Krasotinka, brzdil som riťou na zadnom kolese. Kajšmentke bajkeri si prídu na svoje. Zo Sedla pod Lemešnou po Sedlo pod Hričovcom je to celkom nezáživne plus jeden úsek som nosil bajk aj na chrbáte. Myslím, že nič nepokazíte ak to na Butorky dáte po vedľajšom asfalte.
Pivo a obed sme si dali v stredisku Kasárne v prvom penzióne. Menu za 3.90 eur. Veľká spokojnosť. Odporúčam. Až na žltom traverze Veľkého Javorníka míňame Hotel Fran, kde boli zhromaždení všetci bajkeri. Cestou sa dáme do reči s lokálnymi, ktorí nám poradia “zjazd” z Javorníka späť do civilizácie.
Zo Sedla pod Veľkým Javorníkom sme sa spustili po žltej dole. Miestami bolo treba použiť aj ručnú brzdu.

Ručná brzda

V bode, kde sa žltá začne stáčať z bočného hrebeňa, treba pokračovať po neznačenom chodníku ďalej cez Jaseňové, Čierne a Kykulu. Je to na Cykloserveri ako odporúčaná ružovobodkovaná trasa. Na tento “zjazd” do Papradna a ďalej na vlak do Považskej Bystrice si vyčleňte také 3 hodiny. Je to pravdepodobne starý turistický chodník. Samé hore dole. Veľa sa tlačí, zjazdy sú krásne ale náročné. Finálny zjazd z Kykuly začína stenou. Je to zvážnica plná kameňov, ktorá odvodnila nejednu búrku. Po ľavej strane v ihličnatom lese je vyjazdená stopa a tým je povedané všetko. Len nasadnúť a užívať si.

Ručná Stena

Chalani nám hovorili, že sa dá lesom pokračovať až ku diaľnici, a že to už bude mať lepší flow bez tlačenia, ale my sme mali toho už dosť a z Papradna sme zvolili na presun do Považskej Bystrice asfalt.

Víkend číslo dva


Prichádzame v sobotu ráno na Masarykovu chatu, že sa ubytujeme. Zase fullka, tak dáme aspoň raňajky. Presúvame sa na chatu Třeštík, kde s ubytovaním problém nebol, ale za to na izbe nebola elektrika...

Tentokát sme chceli vyskúšať hrebeňovku Vsetínskych vrchov. Od chaty rovno na červenú, na Vysokú sme sa ani neunúvali a hneď sme volili obchvat. Po stredisko Soláň je to najľahšia hrebeňovka akú som kedy išiel. Určite odporúčam aj neskúseným bajkerom. Cestou sme natrafili na mape nezakreslenú krčmičku v Sedle pod Kotlovou. Rázovité miesto na zemi. Samozrejme stretáme lokálneho bajkera a plány sa razantne menia. Pôvodne sme zo Soláňa chceli zbehnúť dole do Karolínky a ísť na Kohútku, ale nakoniec sme potiahli po hrebeni Vsetínskych hôr až do záverečnej v obci Hovězí.

Krčma

Pes

Od Soláňa sa profil hrebeňa trošku upraví a nabere na náročnosti, ale len minimálne. So Slovensko-Českým hrebeňom sa to nedá ani porovnať. Prechádzame cez Tanečnicu a Ptáčnicu na chatu Vsácky Cáb. Čistá jazda 2 hodiny, vzdialenosť 30 km. Brnkačka. Z chaty ideme po červenej smer obec Huslenky. Jeden úsek je trošku strmší zjazd ale inak nič výnimočné. V niektorom bode sme ale červenú stratili a pokračovali sme po žltej a potom freestyle do obce Hovězí. Chcel by som napísať, že sme tam objavili superjazdivý nezakreslený singel, ale nič také sa nekonalo.
Celú dolinu sme nakoniec prešli napsäť po asfalte. Majú tam novú cyklotrasu, na ktorú sa nechytá ani bratislavská hrádza. To značenie, mosty, celková infraštruktúra, čumíme ako puci, až sme zabudli za akým účelom a na akých bajkoch sme došli. Vôbec nám to ale neprekážalo. Kilometer pred Karolínkou zastavujeme na Balatone. Prírodné kúpalisko, ktoré takto domáci nazývajú. Skvelá atmosféra, akurát prebiehali plážové preteky a nafúknutí dvíhali činky nad hlavy. Divíme sa ako môže v takejto zabudnutej doline byť takýto čulí život.

Balaton

Jou, spomínal som už pekné baby? Všade a veľa, takže si prídu na svoje aj kvantitatívci, aj kvalitatívci. Za všetky dámy, najväčší záujem vzbudila z pochopiteľných dôvodov táto slečna.

Slečna

Na záver nás chytil celkom slušný lejak, tak sme aj boli radi, že nie sme niekde na hrebeni za Kohútkou. Späť na chatu sme už nešpekulovali a zvolili sme najkratšiu cestu. Dali sme si perfektnú večeru v podobe steaku z bravčovej panenky a keby na vedľajšej chate nerobia bordel žiletkári, tak by sme mohli spať aj pri otvorenom okne.
Ráno prechádzame okolo spomínanej chaty a vidíme zopár áut s polepom zväz cestnej cyklistiky a podobne. Na krátko som sa zamyslel, že kvôli takejto akcii by sa možno oplatilo kúpiť si aj cesťák, ale po prvej jazde na Singletrails Bíla ma takéto zhubné myšlienky rýchlo prešli. V Bílej sme boli ráno prví. Traily boli ešte mokré po včerajšom daždi. Teda všetky dva, ktoré tam majú. Mali sme malé očakávania, ale boli sme nakoniec milo prekvapení. Dali sme si zelený trail, ktorý sa dá s prehľadom zvládnuť aj na XC full, všetky skoky sa dajú odpérovať.

Singletrail Bila



Pojazd to bol zaujímavý, hopáci, graviťáci a im podobní to tam majú určite v láske. Teraz ale príde to hlavné, takže určite neprepínajte kanál. Z Bílej sa po kombinácii asfaltu a žltej značky dostávame na kopec do hospody Švárna Hanka. Všetko je ako má byť, občerstvenie, výhľady, spokojnosť. Dôležitá je zelená značka v smere na Ježanky. Mládež, tak to bolo to pravé orechové pre Quida. Skoro si tam cvrkol do pleny. Singláč ako lusk, korene, že by ich nespočítal ani supervýkonný úradnik Fantozzi.

Les

Ešte stále neodchádzajte od svojich prijímačov, prichádza to najhlavnejšie. Od Ježaniek pokračujeme na Tešiňoky. Je to lesná dolekopcom asfaltka a márne pozeráme do lesa, či tam nenájdeme nejaký chodníček, ale bezúspešne. Z Tešiňok si dávame 10 kilometrový asfalt hore na Lysú Horu. Začiatok bol dosť ostrý, ale bolo aj dosť zátačiek, tak to odsýpalo, ale posledná tretina je márna. Stále rovno, zátačka v nedohľadne, na slnku, proste čistý fujtájbl.

Lysá

Hore na Lysej sme boli prekvapení, že sa tam nikde nedá normálne najesť. Špagety s kečupom? WTF? Kocháme sa okolím a periférnym videním hľadáme bajky s najväčšími zdvihmi. Mali sme naštudovanú žltú značku k priehrade Šanca, ale aj tak sme sa chceli opýtať miestnych na danú problematiku. Cestou hore sme stretli zopár celoodpružencov ako si to valia dole po asfalte, aj sme na nich kričali, že čo robia, a že im tie bajky rozlámeme o palicu, tak sa po česky povie totižto hlava. Takéto barbarské zaobchádzanie s bajkom by malo byť trestné.
Nakoniec sme hodili reč s chalanmi z Turzovky, ktorí neskrývali pohoršenie, že veci, ktoré Česi označujú ako ťažké alebo technické u nás jazdia lezúni na trojkolkách s cumľom v ústach. Chalani nás utvrdili v zmysluplnosti žltej značky a my sme sa vydali na 7 kilometrový zjazd.
Ak sa dočítal niekto s AMEN srdcom a hlavne s bajkom až sem, tak jediné, čo celou touto rozprávkou chcem povedať je, že tá žltá je božia a kvôli nej sa tam oplatí trepať.

Zltá



Pri hrádzi sme ešte stretli bajkera na takomto stroji, ale to je v Čechách asi úplný normál a takých tam nastretávate až až.

Kutil

Potom nás už tradične aj druhý deň chytila búrka, ktorú sme prečkali pod mostom. Asi kilometer od nás udrel blesk a jeden strom to nezvládol, potom ešte zopár na trase.

Spadnutý strom

Zhrnutie


Úsek Chata Skalka – Malý Polom (červená značka): popadané stromy, močariská, na bajku nemá význam
Malý Polom – Biely Kríž (červená značka): pekný úsek, podarený zjazd na Biely Kríž
Biely Kríž – Chata Doroťanka (červená značka): technický zjazd, paráda, odporúčam
Zo Sedla Konečná treba červenú obísť a pokračovať po zelenej značke a kúsok po neznačenej zvážnici ako je naznačené na Cykloserveri
Úsek Konečná – Bumbálka (červená značka) je hore dole hrebeň s krátkymi ale ostrými výšľapmi
Bumbálka – Bútorky (červená značka) najťažší úsek, aj treba potlačiť, zjazd z Lemešnej je tučné mäso len pre zdatných
Veľký Javorník bočný hrebeň do Papradna – treba sa úvodom spustiť po žltej a potom pokračovať neznačeným bočným hrebeňom cez Jaseňové, Čierne a Kykulu ako je naznačené na Cykloserveri ružovou bodkovanou. Je to vysoká škola bajkovania, treba si pribaliť silný charakter a aspoň 3 hodiny času. Finálny zjazd z Kykule začína stenou v kamenistom žľabe, ale vľavo v ihličnatom lese je vyjazdená stopa.
Hrebeňovka Vsetínskych hôr (červená značka) brnkačka, vhodné pre chrtov, HT, rodiny s deťmi, úsek Třeštík – Soláň je jednoduchší. Zjazd z chaty Vsacký Cáb nič moc.
Singletrails Bíla – 2 traily, išli sme len zelený, ísť tam na týždňovu dovolenku je asi blbosť, ale na jeden deň sa prísť vyblázniť na hopibajku, môže byť
Chata Švárna Hanka – Ježanky (zelená značka): koreňový zjazd, má svoje miesta, z ktorých som bol nadšený
Lýsá Hora – Šance (žltá značka): náročný 7 kilometrový AMEN tma zjazd, povinná jazda

report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up20thumb_down comments 13 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Smrekovica – najťažšie asfaltové stúpanie na Slovensku

Smrekovica – najťažšie asfaltové stúpanie na Slovensku

10 % priemer na 8 km robia z tohto kopca legendu, ktorú by ste si mali vyskúšať na vlastnej koži. A zima nemusí byť prekážkou, aby ste boli o niečo bližšie ku hviezdam.
Tip na výlet: Okolo Magury – verzia „cez dediny”

Tip na výlet: Okolo Magury – verzia „cez dediny”

Môj obľúbený okruh, peknými dolinami a oficiálnymi cyklotrasami. Teda väčšinou…
Tip na výlet: Od kamenných gúľ, cez chatu Skalku a Kronerov chodník

Tip na výlet: Od kamenných gúľ, cez chatu Skalku a Kronerov chodník

V dnešnom tipe na výlet by som vám chcel ukázať viacero zaujímavostí, ktoré som spojil do pekného okruhu.
keyboard_arrow_up