Zdroj: Autor fotografie: Ján Škorec

Reportáž: Novodubnický maratón 2014 alebo ako si opäť poriadne naložiť

12 komentárov

Imroman 04.09.2014 285 fotografií   Reportaz Dubnicky Maraton Horska Cyklistika Maraton

Na minulotýždňovom Kráľovskom maratóne na Spiši som sa veru poriadne vytrápil. Správne a asi aj logické by bolo dať si oddych. To by sa ale ďalšiu sobotu nesmel konať už 20. ročník môjho obľúbeného Dubnického maratónu. „Hard“ bola pred rokmi moja prvá skutočné dlhá maratónska trasa, ktorá postupne narástla až na súčasných 116 km s prevýšením 3900m. Takže namiesto oddychu ďalšia solídna nakladačka...

 

Keďže sa opäť jedná o viac menej extrémnu trasu je potrebný skorý štart. Ten je naplánovaný na 8:00 a aj keď je to zo Žiliny kúsok, treba si privstať. Pomaličky sa zbiehajú aj ostatní, ale nakoniec sa nás pozbiera na dlhú iba okolo 30 bláznov. Neviem či je to dĺžkou trate, údajným blatom alebo sa ľuďom už jednoducho nechce ku koncu roku toľko trápiť. Na kratších tratiach sa totiž zišiel už pekný počet účastníkov...

Tlačenie

Tlačenie

S chalanmi sa teda radíme na lajnu a po štarte sa absolútne nikam neponáhľame. Pomaly prejdeme Dubnicu aj nasledujúcu dedinu. Až v prvom kopci sa trháme. Idem stále za Karlom Hartlom, ale nie som si istý či to je najlepšia stratégia . Hlavne mám radosť, že ma už nebolí koleno,  ktoré ma trápilo na Kráľovskom maratóne a aj celý nasledujúci týždeň. Po krátkom zjazde sa opäť všetci spájame dokopy, kedže nie je jasné kade presne máme pokračovať. Je tu až priveľa značiek, do toho sa pletú fáborky z bežeckej trate. S Karlom ale vieme, že musíme na cestu niekde pod nami a okruhom späť do Dubnice. Nakoniec sa úspešne napojíme na chodník, zozjadzujeme a môžeme začať znovu úvodné stúpanie. V ňom už ale spomalím a prvý štyria mi uchádzajú. Na vrchole točíme doprava a do lesných pasáží. Na to aké sa robilo „bu-bu“ ohľadom blata je trať naozaj super.

Chodníček

Chodníčky sú pekne vyjazdené a iba sem-tam treba niečo obísť. Mne skôr prekáža problém, ktorý mám so zadnou brzdou. Tá zaberá až úplne na konci pri riaditkách a aj to len tak, aby sa nepovedalo. Technický zjazd do Trenčianskych Teplíc je teda oveľa veselší, keďže musím používať prednú brzdu o dosť viac než by sa patrilo . Prejazd krížom cez Teplice a môžu začať už klasické Teplicko-Pacošské serpentíny. Pekne cik-cak do kopca až toho má človek po čase plné zuby. Na druhej strane z kopca je to skutočne zážitok, krásny singel a flow jedna radosť. Ibaže to už sa znovu driapem do ďalšej poriadnej stojky a postupne sa takto preklikám až na lúky. V jednom rýchlom zjazde trochu prepálim zákrutu a vynáša ma do peknej bahennej kaluže. Nádhera... Trochu blata nikoho nezabije a po zvážnici plnej kameňov postupne stúpam, aby som metre následne stratil v ďalších krásnych serpentínach a switchbackoch.

Pád

Zjazd

Znovu krížom cez Teplice na moju nie príliš obľúbenú pasáž. Nekonečný a poriadne strmý chodník plný koreňov, v ktorom dosť bojujem. Opäť sa akosi mrvím v sedle v prudkých častiach a nie a nie si nájsť správnu polohu. Až doma som sa poriadne kukol na svoj posed a príčinou bolo príliš vysoko nastavené sedlo – človek by neveril, čo dokáže spraviť pár milimetrov. Tu ma obieha Jozef Švercel, čo bolo aj posledný krát, kedy som nadviazal kontakt s niekým so svojej trasy. Následne už to bol boj len so samotnou traťou a myšlienkami . V nepríjemnom zjazde do Omšenia pomedzi hlboké rigole mi vďaka brzde ešte pribudlo aj zopár ďalších šedivých vlasov... Na bufete beriem poriadne zásoby, keďže ma čaká dlhé stúpanie na Baske a následný hrebeň na Homôlku. Tu už sem tam obehnem niekoho z kratšej trasy a je aspoň trochu veselšie. Raz to ide, potom zase nie ale na Baske sa nakoniec vydriapem (aj tak ten kopec neznášam).

Občerstvenie

Na hrebeni je už lepšie, trochu šmykľavého blata ale fakt nič hrozné. O to viacej ma pobaví, keď pred sebou vidím, ako jeden jazdec z kratšej doslova chytí a šmarí bike na zem so slovami: „Ja sa na to môžem vy..rať, šak na to vôbec nemám plášte.“ Nuž, treba občas aj v lese pojazdiť .
Konečne Homôlka, bufet a na ňom naozaj skvelé žemle so salámou a syrom. Tie sa vyskytovali aj neskôr, za čo musím organizátorov pochváliť. Chýba mi tak jedine nejaká kola, ktorá by prebila stereotyp vody a ionťáku .

Zjazd

V dlhom zjazde si trochu oddýchnem, no a po ňom začínajú série nekonečných lúčnych stúpaním a taktiež Ilavská slučka. Opäť obieham jazdcov na kratšej trase, zdravíme sa a občas aj trochu vzájomne „hecujeme“. Treba sa nejako zabaviť pri tejto viac menej sólo jazde . Chalani predo mnou idú ako draci, a tak už sa skôr sústredím na udržanie svojho pohodovejšieho tempa a občas kuknem pre istotu aj za seba. Postupne sa prebojujem do Ilavskej slučky. Nech robím čo chcem, každý jeden rok sa mi tu ide fakt hrozne. A keďže je už druhým rokom ešte dlhšia stáva sa z nej poriadny očistec. Takže opäť preklínam celú Dubnicu a svoju záľubu v týchto „extrem strecke“ .

Výhľad

Ako ale slučku opúšťam znižuje sa aj počet mojich nadávok - vidina cieľa robí zázraky. Tradičnú lúčnu „strechu“ za posledným bufetom poslušne tlačím a v záverečných úsekoch sa tiež krásne obaľujem do blata. Stačí aj malý kúsok so správnou kombináciou pôdy a lesnej ťažby a je hneď „vymaľované“. Trochu sa ešte odľahčujem a vyhadzujem z vreciek všetky banány, pretože mi po takom čase lezú aj z uší. Už radšej na „hlaďáka“ . Keď sa ale prehupnem do posledného zjazdu je mi všetko fuk. Hlavne že sa blíži cieľ. Za 7:38 hod sa ocitám na štadióne v Dubnici na celkovom 6. mieste. Zvíťazil opäť Karel Hartl v čase 6:26 hod a pekne mi naložili aj chalani za ním. Takže 3. miesto v kategórii a možnosť postaviť sa na bedňu beriem skôr ako odmenu za svoju vernosť dlhým tratiam .

Biker

Nakoniec by som veľmi rád poďakoval organizátorom za ďalší vydarený ročník. Dubnica má už tradične výborné zázemie na štadióne a v športovej hale, čo som najviac ocenil pri dobrej sprche. Síce voda bola už studená, ale dnes predsa každý vie, že na regeneráciu nie je nič lepšie . Aj tak mi ale nedá a v budúcnosti by som sa asi priklonil k návratu pôvodnej 90 km verzie, ktorá bola už tak poriadne náročná no pritom podľa mňa prilákala ďaleko viacej ľudí... Bola by veľká škoda, keby sa z tak nádhernej trasy akou je Dubničák stala „survival“ akcia pre pár bláznov .
 

Fotogaléria k článku

 
 

Fotogaléria k článku

 


[Foto na úvode: Autor fotografie: Ján Škorec]

Páči sa ti tento článok?

Zďieľaj ho:
Buď naším fanúšikom:

Podobné články

Continental Novodubnický maratón

30.08.2014
MTB - maratón
Nová Dubnica (Slovensko)

Propozície, Pozvánka, Súťaž, Reportáže, Výsledky, Foto, Video

Komentáre

RANDAL 04.09.2014 (20:05)

Technický zjazd do Turčianskych Teplíc... Si sa trochu pomylil,su to Trencianske.

 
Imroman RANDAL 04.09.2014 (20:58)

Viem, viem...su to Trencianske Teplice ...uz som pisal nech sa to opravi

 
quidoo 04.09.2014 (17:48)

co tam bolo v tej trave, ze sa tam tak lietalo?

 
Imroman quidoo 04.09.2014 (21:02)

Na tej luke sa kazdy rok niekto vykoti Je to rychle a su tam take mini rigole...

 
Strenki 04.09.2014 (20:07)

mne sa nedalo prist kvoli rodinnym povinnostiam. snad o rok a urcite HARD

 
iron.hide 04.09.2014 (23:05)

lol, ten zubaty je vsade

 
TakeUrPills iron.hide 04.09.2014 (23:34)

Jaký zubatý?

 
iron.hide TakeUrPills 05.09.2014 (00:30)

ale nic ten s cislom 17 furt sa skeri na kazdej fotke z kazdeho zavodu v CR aj SR

 
johnnySVK iron.hide 05.09.2014 (11:10)

Ten zubaty je myslim ze HARTL....furt v tom 3 je...ak nahodou nevyhrava...

 
iron.hide 05.09.2014 (00:27)

preco tam tolko ludi tlaci?

 
Strenki iron.hide 05.09.2014 (09:01)

turisti

 
mars 05.09.2014 (09:46)

pekný report a súhlas s názorm na návrat k 90-100 km pre HARD - to by som sa k nemu ešte v budúcnosti vrátil..

 
Pridaj komentár