Reportáž: ŠKODA Košický MTB Maratón

6.9.2014 bol v športovo-rekreačnom stredisku Jahodná deň vyhradený pre milovníkov horskej cyklistiky. Na 11. obnovenom ročníku si na svoje mohli prísť pretekári na dlhej - 77 km, strednej - 47 km ale aj krátkej - 22 km trati.

Ako začiatočník s horskou cyklistikou som si vybral najkratšiu trať s prevýšením okolo 600 metrov. Štart trate s názvom "SCOUT" bol naplánovaný na 11:30. Keďže to mám neďaleko(cca 25 km) tak kolega z Prešova, štartujúci na rovnakej trati, ma vyzdvihol o 9:20.

Na mieste nás čaká počasie mierne pod mrakom s občasným zábleskov slnečných lúčov. Cestou na registráciu máme možnosť vidieť zoradených a pripravených na svoju púť "YETIťákov" a "RAPIDákov". 3,2,1 za sprievdou motivačnej hudby, odštartované. My ale pokračujeme svojou cestou. Registrujeme sa a okolo 10:40 ideme zahriať naše motory. Prechádzame si prvé km trate, ktoré nás o pár minút čakajú ale už v ostrom tempe.

Rozvičený sa vraciame a radíme do prvej línie. Posledný hryzy z enegetických tyčiek a glgy vody (kto vie kedy bude najbližšia príležitosť na trati).


Autor fotografie: Nalimilan / fórum

Štart

Zaznel výstrel a je odštartované. Prvé metre sú hektické. Všetci sa snažia nájsť si najlepšie miesto, ale kto kam približne patrí rozhodne už prvé krátke ale prudké kamenisté stúpanie, ktoré je pár metrov po štarte. Prevody rapkajú, pukajú a preskakujú vo veľkom, terén na chvíľu poľavuje, ale koncetrovať sa treba na každé zatočnie či pribrzdenie. V jazde z kopca extra nevynikám a tak sa prepadám o pár miest. Prichádza ale časť, kde sa cítim lepšie a to dvojkilometrové stúpanie s prevýšením cca 150 metrov. Trať ide prevažne lesom ale je zatiaľ suchá a tak aj môj mikroskopický dezén, na zadnom plášti, neprešmykuje. Po stúpaní, ako to k takýmto pretekom patrí, prichádza zjad o dĺžke 2,5 km s klesaním 250 výškových metrov. Je technický náročný, križujúci les a mokré úseky robia zákruty nebezpečnejšími ako obvykle. Občas ma obieha zadné koleso a pripadám si ako na tobogáne. Je za mnou. Prežil som ho bez väčšieho problému a aj bez zosadnutia. "Prežili sme to" sa ozve aj z úst neskoršej víťazky ženskej kategórie, Zuzky, ktorá ma v zjadze dobehla. Chvíľka na vydýchnutie, napitie sa a poďme do ďalšieho stúpania. Je o niečo dlhšie a prudšie ako toho nedávno skončené. Cítim sa výborne. Nohy aj pľúca hovoria, že tréning sa vyplatil. Ide sa asfaltkou s "menšími" jamami, ktorá niekde v prvej tretine kopca končí.


Pri odbočke na trávu, je navigátor aj čipový senzor(človek) v jednom, a tak mi hlási, že prechádzam okolo neho ako 11. v poradí. Povzbudený touto správou šlapem do pedálov s ešte väčšou vevrou a vidím ako dobieham ďalších jazdcov. Trávnatý porast sa vstupom do lesa končí. Nastupuje vyjazdená lesná cesta s vyčnievajúcimi koreňmi. Na chvíľu zosadám a tlačím. Dezén už tentokrát odmietol spolupracovať, prešmykuje. Po chvíľu naskakujem späť do sedla a obieham dvoch tlačiacich pretekárov. Prechádzam vrcholom, púšťam sa do zjazdu.



Autor fotografie: Nalimilan / fórum

Aj tento zjazd preverí technické schopnosti zúčastnených. Tie moje som si preveroval až do chvíle, kým som nešiel iba šmykom. Radšej na pár metrov vystupujem. So žiadnym stromom sa síce ešte neobjímam, ale usudzujem, že s mojimi obyčajnými brzdami bude lepšie na čas sa zahrať na kamzíka. Výborne zjazdárske schopnosti ale preukazuje prvá žena, klokanka, a prefičí okolo mňa. Najprudšia časť sa končí a vychádzam z lesa už v sedle. Blížime na miesto, kde sme začínali. Pri množstve pások mám mierny problém sa zorientovať, ale správne ma nasmeruje človek na to určený. Klesanie nekončí, síce sa zmierňuje ale na obtiažnosti pridávajú bahnisté úseky(bahenný kúpeľ v propozíciach nebol spomínaný v kombinácii s koreňmi stromov. Doklesali sme. Nasledujúca pasáž je podobná tým predchádzajúcim, akurát sa nesie v rovinatejšom duchu. Stretávame turistov, na bikoch alebo po vlastných a tí nemajú problém uvoľniť trať. Môj ťachometer hovorí, že už nie sme ďaleko od cieľa. Predtým však tu máme ešte jedno prudké, nie dlhé, stúpanie po lese a vzápätí podobne dlhý zjazd, kde stretávam povzbudzujúcich policajtov na bicykloch. Počujem moderátov z cieľa, avšak chvíľu neviem kam ísť. Stratilo sa mi značenie, cesta nebola vyjazdená a tak kričím na kohosi v diaľke, kam ďalej... Ten ma pravdepodobne nepočujeme, ale vidím mávať iných divákov. Zorientovaný, poďakujem a šliapem posledné metre i keď nikto naokolo. V cieli svoj výsledok nepoznám, ale očakával som niečo podobné, ako pri hlásení poradia na trati, ktoré som už spomínal.


Neskôr zisťujem, že som skončil na piatom mieste v svojej kategórii s odstupom necelých 8 minút na víťaza. Zhodou okolností sa ním stal môj kolega a odvoz domov, Tomáš Geletka(ešte raz gratulujem). Medzi ženami dominovala Zuzka Malachovská. V kategórii kadetov sa z víťazstva tešil Kurty Jakub a bol takisto najrýchlejší celkovo s časom 59 minút 10 sekúnd. Sláva víťazom a ostatým aspoň pekný zážitok a kúsok blata za uchom.

Video

Dobojované

Pretek sa po organizátorskej stránke podaril na výbornú. Určite dalo veľa námahy vyčistiť trať do stavu v akom bola. Značenie na 22 km trati bolo bezproblémové, až na úsek pred cieľom. Občerstvovačku som počas jazdy nevyužil, takže hodnotenie tohto elementu nechám iným. V jedle by som vymenil pomer mäso, cestoviny a kofola bola kofolová. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa akokoľvek pričinili o 11. obnovený ročník ŠKODA Košický MTB maratónu. Dobicyklovania.