Reportáž: Specialized Rallye Sudety 2014 - Kultový maratón so všetkým čo ku tomu patrí

Väčšina popredných bikerov v Česku mala v kalendári poznačený dátum 20.9.2014. Práve vtedy sa totiž konal už 20. ročník najťažšieho a pomaly už legendárneho podujatia s názvom Rallye Sudety. 116 km dlhá trať, profil ako píla s 3100 m stúpaní a hlavne terén ktorý budete inde asi ťažko hľadať. Navyše status majstrovstiev ČR prilákal komplet maratónsku špičku a pre ostatných možnosť zistiť koľko im práve tá špička dokáže naložiť .

Ak má táto akcia nejaké negatívum tak je ním jedine nekonečná cesta. Zo Žiliny nám trvala cca 5 hodín cez rôzne „krkaháje“ a úzke cestičky. Odmenou je ale skutočne nádherné prostredie - stromy, husté lesy a tradičné pieskovcové útvary.


Mám ešte dosť času aj na menší výjazd po okolí a potom už šup na registráciu, ktorá je v centre Teplíc nad Metují. Večer dorazí do penziónu aj Tomáš (Katko) a tak sme už komplet. Pripraviť veci na ráno a šup do postele...


Už počas noci sa mi zdá ako dážď poriadne klepe na okno. Po prebratí a vykuknutí si uvedomujem, že to naozaj nebol len sen . Celú noc poriadne lialo a je teda jasné čo na nás čaká...ale tento rok ma už skutočne nemôže asi nič prekvapiť. Vonku je fajná hmla, ale našťastie nie je veľká zima a môžem teda nahodiť krátky variant. Po príchode do centra Teplíc si okamžite uvedomujem, že som na planéte s názvom „České MTB“. Približne 1100 ľudí čaká nabudených na štart, z toho 750 na dlhú trasu...


Všade kopec rôznych teamov, profíci, úplný nadšenci a pod. Radím sa teda do svojho koridoru (dodatočne ďakujem za prvú vlnu), Lenke dávam bundu a teším sa až nás konečne vypustia o 8:00 na trať. Po štarte okamžite nabiehame do prvého stúpania po asfalte.


Na základe skúsenosti z minulých rokov sa snažím nedívať na ostatných a ísť si pohodovejšie tempo. Pravé Sudety totiž začínajú až po 40. km, kedy sa odpojí krátka trasa. Dovtedy sa ide po širších kamenistých cestách, lúkach a pod. Robia sa rôzne vláčiky, ľudia sa presýpajú z jedného do druhého a pod. Jednoducho sa poriadne preteká hneď od začiatku. A samozrejme voda a blato fŕka na všetky strany a po prvom rýchlom zjazde mením farbu ako chameleón viac do hneda, aby som splynul s davom . Atmosféra je ale naozaj vynikajúca, pri prejazde dedín ľudia pekne fandia a potom ani blato toľko nevadí. Po nejakom čase dobieham jedného z mála Slovákov - Laca Horvátha. Ten patrí do partie chalanov z Košíc okolo Kráľovského maratónu, ktorí sa nijako netaja, že Sudety sú pre nich vzorom. Takto spolu sa na spomínanom 40 – tom km oddeľujeme od krátkej a po nádhernom koreňovom singli vstupujeme do bikového raja. Na túto trať som naladil „brain“ trochu viac do komfortu a okamžite cítim rozdiel. Až ľutujem, že som tak nespravil na mnohých predchádzajúcich pretekoch v ťažšom teréne. Bike sa ani tak vôbec nepohupuje ale otvára sa už pri oveľa menších nárazoch - čo pri dlhom maratóne nie je vôbec na škodu.

Od bufetu pri reštaurácii „Amerika“ začínajú klasické pasáže po skalách, ktoré sú asi najviac charakteristické pre túto trať. Navyše piesok a štrk spravili svoju prácu dokonale, takže aj blata a vody je ďaleko menej ako v úvode. Najskôr solídny výjazd na gašparka a po ňom už prvý sektor s divákmi čakajúcimi na „krv“ . Ak sa vám všetko podarí v sedle ste odmenený potleskom, čo určite dodá potrebnú odvahu a chuť to skúsiť. Už si pamätám, že sa treba držať v ľavej stope a následný kamenný schod v sektore u „Václava“ je malina. Navyše aj skaly držia a skoro vôbec sa na nich nekĺže. Úspešný prejazd dodá chuť do ďalšieho boja s traťou .


V kopcoch sa poriadne trápim ale moja asi najlepšia tohtoročná zjazdárska „forma“ mi vždy pomôže dotiahnuť sa späť za Laca . Dlhšie stúpanie za bufetom v Božanove túto situáciu ale mení a už sa nedokážem vrátiť. Ešte by som chcel dodať, že kopce nie sú extra dlhé, ale väčšinou poriadne strmé a vďaka terénu je špička sedla asi najviac okupovaným miestom . Nohy mi jednoducho vôbec nejdú ale aj tak si náramne užívam terén a každú náročnejšiu pasáž. Stále je okolo kopec bikerov , či už vpredu alebo vzadu, takže žiadna osamotená sólo jazda iba s vlastnými myšlienkami sa nekoná...


Na bufete v Machove stretávam známu partiu mechanikov, ktorí taktiež patria už k tradičnému „inventáru“ (taktiež ako aj na MTB Trophy). Dávam im svoj bike na očistenie a premazanie a ja zatiaľ ujedám z naozaj bohatých stolov. Treba si trochu oklepnúť, keďže nasleduje fakt náročné stúpanie na najvyšší bod – kopec Bor (762 m). Poriadna stojka po poriadnych šutroch, ktoré tvoria akési pradávne „pavé“. Len tu by asi borci z Paríž-Roubaix na žiletkách moc neuspeli . Za Borom nasleduje časť trasy vedená cez Poľsko a na nej asi aj najšmykľavejšie a najlepkavejšie blato na trati. Technický úsek s peknými mierne klopenými zákrutami sa mení na veselý tobogán...

Ďalšia „oáza“ je na 90. Km v  Hlavňove, kde si beriem iba kolu a pokračujem. Až teraz cítim, že som sa aspoň trochu rozbehol a v dlhšom stúpaní na Hvězdu dobieham ďalších. Hvězda ale nie je len názov kopca ale zároveň aj názov asi najlegendárnejšieho sektoru na trati (stačí na Youtube zadať „Sudety Hvězda“). Tradične je tu kopec ľudí a hluk je počuť už pri samotnom nájazde.



Raz sa mi tento úsek podarilo zdolať (paradoxne pri svojej prvej účasti) a odvtedy je buď blato alebo netrafím správnu stopu. Chvíľu stojím na brzdách a rozmýšľam či to skúsim, ale potom pri pohľade na to klzké oranisko, korene a bikerov nesúcich svoje stroje si to rozmyslím. Čaká aj môj fanklub s aparátom, ale mama a Lenka vidia len moju precíznu techniku nosenia. Takže opäť mi ostala výzva do ďalších rokov pretože na neskoršom videu som videl, že pri správnom výbere stopy a odvahe je to aj v blate „jazditeľné“. Ale taktiež som videl, že za prípadné chyby sa platí .


Paradoxne vedúca skupina jazdcov ani nerozmýšľala a hneď zosadá pretože zbytočne riskovať na 100 km ak ste vo vedení asi nie je najlepšia stratégia . Záver úseku je ale tiež veľmi pekný a technický...


Za zmienku určite stojí aj nový úsek pred Pěkovom, tzv. kolmý pád na lúke. Na vrchu ma odradilo klzké a mazľavé blato a vymäkol som, čo ma s odstupom času aj trochu štve. Keď sa driapeme po strmej lúke nahor jeden kolega si celkom zanadáva na svoj 1*11 systém ku ktorému dnes zvolil 34 zubový prevodník . Veru v niektorých miestach mu nezávidím...


Je tu Dědov a posledné stúpanie k zámočku Bischofstein, ktorý sa tu skrátene nazýva „Bišík“. Medzitým pravidelne míňam niekoho s technickým problémom, od defektu cez roztrhnutú reťaz a pod. Podmienky si vyberajú svoju daň. Bišík je za mnou a čaká posledný zjazd. Ak som počas preteku nemal skoro žiadne problémy v jazde z kopca tak práve teraz takmer 2 krát opúšťam svoj stroj, čo ma fakt vytáča a len si nadávam do hlupákov. Nakoniec ma už nič nezastaví od vytúženého prejazdu cieľom na námestí a za 6:42 hod finišujem. Celkové 130. miesto svietiace na tabuli je ale sklamanie. Mal som na viac, ale moje telo mi dalo definitívne najavo nech už mu dám s tréningom pokoj a začnem si užívať pohodovú jeseň . Dlhú trasu nakoniec dokončilo v limite 581 jazdcov z celkového počtu cca 750. Absolútnym víťazom sa stal Pavel Boudný v čase 4:49 hod a opäť tak ukázal svoju extra triedu. Medzi ženami zvíťazila Irena Berková za 6:13 hod. Nikomu asi nemusím hovoriť, že toto sú skutoční profíci...

Potom už nasledovala komplet očista tela a taktiež stroja v potoku pri penzióne pretože pri takom počte ľudí wapky trochu nestíhali. Večer sme sa ešte zúčastnili vyhlasovania víťazov spojeného s  udeľovaním majstrovských dresov v miestom kine, ktoré dotvorilo naozaj slávnostnú atmosféru. Nedeľa patrila v mojom prípade pohodovému výjazdu a Lenka s mamou si prešli turisticky atraktívne Teplické skaly – program si teda nájde úplne každý aj mimo pretekov.


Sudety opäť nesklamali. Skutočne náročná trať, už doslova kultové sektory plné divákov, skvelá atmosféra a vždy poriadna konkurencia. Navyše všetko fungovalo ako dobre namazaný stroj a myslím, že táto akcia môže slúžiť na ukážku toho ako by to asi malo vyzerať. Ostáva už len dať klobúk dole a poďakovať všetkým, ktorí ku tomu prispeli. Ak teda chcete skúsiť poriadny MTB maratón, snáď pomôže tento článok aj ako menšia inšpirácia .

Kompletné výsledky - http://www.sportsoft.cz/cs/zavod/overview/1229

P.S.

Odporúčam pozrieť krátke video, kde je super vidno všetky úseky o ktorých píšem a taktiež celkovú atmosféru podujatia... nudiť sa určite nebudete


Reportáž v CŤ - http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10110938667-cyklistika/214471291085013-m-cr-2014