Reportáž: Dema 12 hodín MTB - Blato, blato a blato

Dvanásť hodinovku som mal v pláne už od začiatku roka. Keďže prvá sa zrušila pre nepriaznivé počasie, zostal ešte jeden pokus na jeseň. Pôvodný plán bol ísť sólo, ale môj názor zmenil kamarát, ktorý ma oslovil či nechcem ísť do teamu. Hovorím si: „ prečo vlastne nie?“

Celý rok jazdím v podstate sám za seba a byť aspoň raz súčasťou teamu ma lákalo ďaleko viac. Nakoniec sa aj stalo, len môj pôvodný "parťák" Peter si privodil problém s kolenom, a tak som pre zmenu oslovil niekoho ja. Vedel som o jednom, ktorý určite neodmietne... Andrej Kubiš . Navyše spolu sme mohli pomýšľať celkom vysoko, keďže tento rok nám dlhé trate nejdú až tak zle (teda hlavne Andrejovi . Ako sa blížila sobota tešili sme sa čím ďalej viac na krásne slnečné počasie, ktoré nám sľubovali všetky možné grafy a stĺpce. V piatok sa všetko zase zmenilo a ráno sa budím do parádneho dažďa. Do toho mi ešte volá Andrej, že si zabudol prilbu a vrátiť sa už nestihne. Zobral som teda svoju starú od Lenky a zamieril do Belej. Privítala ma krásna sychravá atmosféra a ľudia schovávajúci sa pod dáždnikmi.

Príchod
Všade blato a mokro. Kebyže idem sólo ani sekundu neváham a kašlem na to. Ale team je team . Tak nás teda registrujem a o chvíľu dorazí Andrej aj s manželkou Majkou. Trochu sme podcenili prípravu a zároveň precenili vieru v dobré „počko“, keďže nemáme žiadny prístrešok pod ktorým by sme sa rozložili. Našťastie sa nad nami zľutovali Pavol a Jozef a pichli sme sa ku nim, za čo ešte raz ďakujem

Prší
Prší stále viac ale nálada je dobrá. Za požičanie prilby navrhujem Andrejovi, že si môže strihnúť prvé kolá . Ja tajne dúfam, že medzitým prestane „chcať“ . Ešte sa dohodneme na stratégii a vzhľadom na počasie máme jasno. Plán je skúsiť vydržať približne 3 hodiny a potom šup do suchého – keď sa človek hýbe nemal by to byť problém. Každému teda vyjdú 2 dlhé úseky.

Štart


O 9:00 začíname úvodným kolom, ktoré sa ide na pohodu. Potom už naostro. Andrej je ako utrhnutý z reťaze a suverénne na prvom mieste. Cez depo preletí, že ani nepočujem, čo kričí .Normálne ho musím krotiť nech aspoň cez to depo ide ako človek a nemusíme po sebe tak hulákať . Neskôr už sa aj trochu pristaví a máme čas pokecať. Keďže u nich na Detve ráno svietilo slniečko nechal návleky na tretry doma a začína mu tak byť zima na nohy.

Lávka
Následne sa idem teda prichystať a po 2 hodinách a niečo sa striedame. Na klasické kraťasy obliekam kraťasy nepremokavé a na vrch dres a bundu. Práve tie nepremokavé voľné sa mi v zime a na jar osvedčili do podobných podmienok ako výborný doplnok. Ďalšou rozumnou vecou bola výmena zadného kolesa za také, na ktorom mám 1,9 palcový plášť s riedkym vzorom. Takže vyrážam a prvé kolo beriem ako zahrievacie a zoznamovacie. Asi nemusím hovoriť, že bolo fakt blato . A kvalitné...

Blato
Trať je približne 5 km okruh pozostávajúci z  kopca, singla v lese a pasážach po lúke. No a od singla je to vyslovene „oranica“ . Tráva a blato sa okamžite lepí na všetky miesta. Našťastie jazdu v blate už mám tento rok celkom slušne natrénovanú, ale veľa ľudí má veľké problémy práve na úzkom singli, ktorý je neskutočne šmykľavý. Asi v každom jednom kole vidím, ako niekto hodí tigra.

Pád
Doslova slzy do očí mi ale vháňa pohľad na môj bike. Stále som veril, že bude pekne a rozhodol sa pre Epic – môj full HT „špeciál“ ostal nepripravený a ráno už bolo neskoro... Dole sa radšej ani nedívam a točím svoje okruhy. Cez depo si vždy trochu orazím, neskôr aj zastavím a čosi zobnem na bufete. Na trati je najťažšia strmá pasáž po paneloch, ktorá sa s každým ďalším kolom celkom „zajedá“. Dávam teda 9 kôl a po necelých 3 hodinách ma opäť strieda Andrej. Máme naozaj solídny náskok, a tak už jazdíme viac na pohodu. Samozrejme na trati stále makáme, ale už si aj zastavíme v bufete a viac menej sa bavíme - dokonca aj v tom bahne .

Imroman
Okamžite ako predám štafetu idem komplet umyť a premazať bike a následne sa obliekam do suchého. Majka mi zatiaľ natiera výborné domáce wafle z kozieho mlieka a menu pokračuje horúcou kávou z termosky . Takto v suchu a teple kukám ako Andrej točí, cieľ sa blíži a mňa doslova hreje pocit, že nejdem sólo . Približne okolo 15:00 prestáva definitívne pršať a úplne sa vyjasňuje. To už trati moc nepomôže, akurát v kempe je hneď oveľa veselšie. Slnečné lúče boli pre mnohých asi najlepší doping... Hadicou oplachujem kraťasy a bundu, mením spodnú vrstvu a som opäť pripravený. O 16:45 sa meníme a dohodneme sa, že to potiahnem až kým nebude tma. Chvíľu trvá než sa dostanem opäť do tempa a potom už je zase dobre. Na trati sa neustále míňam s kamarátmi a navzájom sa povzbudzujeme. Práve tento neustály kontakt je aj dôvod prečo sú podujatia tohto druhu také obľúbené. Ďalším spestrením je možnosť on-line sledovať svoje výsledky, porovnávať sa, skúsiť prekonať kolegu a pod. Jednoducho aj pri krúžení v blate na 5 km okruhu som sa vôbec nenudil...

Počasie
Noc
Vo svojom poslednom kole už na singli skoro nič nevidím, a tak je čas opäť pustiť na trať Andreja, ktorý si medzitým pripravil svetlo a všetko ostatné. Záverečné kolá si Andrej už celkom užíva, nie je sa kam ponáhľať. Je fajn vidieť, že ho stále baví jazdiť (keďže som ho sem dotiahol . Vďaka náskoku to balíme už o 20:12 a aspoň máme čas umyť a pobaliť veci pred oficiálnym koncom ktorý je o 21:00.

Imroman
Konečne nastal čas na poriadne teplé jedlo, následný rezeň padol za vlasť . Potom už nasledovalo vyhlásenie, ktoré sme si užili aj vďaka faktu, že sme suverénne vyhrali s náskokom 3 kôl. Celkovo sme teda dali 36, čo bolo nejakých 180 km s priemerom 17 km/h. Medzi jednotlivcami vyhral kamarát Tomáš Mravec s počtom kôl 32. Tam sa bojovalo do poslednej chvíle. Všetko vrátane záverečnej tomboly prebiehalo v naozaj pohodovej, doslova až rodinnej atmosfére, čo bola naozaj pekná bodka. Asi najhorší moment celého dňa teda bolo vybaľovanie vecí doma o 23:00...

Partia
Klobúk dole patrí všetkým, ktorí v tom počasí bojovali aj napriek blatu a vode. O to viac ak jazdili sólo. Ja osobne som bol skutočne rád za teamový variant. Možnosť prezliecť sa do suchého a vychutnať si teplú kávu je ako sa hovorí na nezaplatenie. Týmto ďakujem ešte raz aj Andrejovi a dávam palec hore za skutočne super organizáciu. Aj v tých bojových podmienkach všetko fungovalo na jednotku. A komu bolo málo môže si užiť 2 krát toľko zábavy na budúcoročnej tradičnej 24 hodinovke

PS: Za pekné fotky ďakujeme Mirovi Hračekovi a skicool.
report_problem Našiel si v texte chybu?

Dema 12 hodín MTB

calendar_today 27.09.2014
label Časovka
place Bela Nižné Kamence (Slovensko)

Imroman 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: ŠKODA Svätojurský MTB maratón je späť

Reportáž: ŠKODA Svätojurský MTB maratón je späť

Obľúbený maratón sa vrátil po vynútenej trojročnej prestávke a je rovnaký, ak nie ešte lepší, ako si ho pamätáme. Moje zážitky, očistené od blata, som sa rozhodla spísať v krátkom článku.
Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Poďte sa so mnou pozrieť na trať známeho zimného podujatia, ktoré napísalo už svoju štrnástu kapitolu.
Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón – len 200 metrov navyše

Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón – len 200 metrov navyše

Pamätám si, ako Michal (organizátor) minulý rok ohlasoval dátum jubilejného 10. ročníka. 2. september je tu a ja sa chystám opäť do Snežnice na preteky.
keyboard_arrow_up