Fatbike: Lavína zábavy od RockMachine

Nie každá lavína vyvoláva strach a budí rešpekt. Fatbike Avalanche od RockMachine, to je lavína, ktorá jednoznačne budí záujem a priam vyvoláva zábavu. Prvé, čo na tomto stroji bajkera zaujme, je pohľad dopredu dole. Ja som začal hľadať štartér, pretože pri pohľade na štvorpalcový plášť som mal pocit, že sedím na motorke. Štartér som nenašiel - takže som začal dupať do pedálov... Na skúšku sme dostali Avalanche v nižšej verzii Thirty a vo vyššej Seventy, za čo ďakujeme RockMachine a Sloger-u.

Zoznamovačka

Prvá jazda, ktorú som na fatbiku zažil, bola v príjemnom prostredí Malina Brda na neverejnej predvádzačke značky RockMachine. Malinô Brdo nie je žiadna rovinka, takže sme si to s kamošom Majom a veľkou dávkou odhodlania namierili rovno do strmého svahu. Hneď po prvých metroch sme začali traverzovať – ak tak môžem nazvať tie moje pokusy o otočky v prudkom kopci. Krvopotne sme vydreli niekoľko desiatok výškových metrov, aby sme si samozrejme mohli spraviť foto. Potom prišiel očakávaný zjazd. Majo si to elegantne driftoval a ja som to valil priamou čiarou skoro plnou rýchlosťou. Inak sa mi ani nedalo, keďže tieto mechanické kotúčové brzdy ešte neboli dobre zabehnuté. Zaťal som zuby, držal riadidlá, so strachom v očiach som hľadal optimálnu stopu a modlil som sa, aby som nespadol ... to bol prvý naozaj silný zážitok na fatbiku. Proste na fatbikoch sa jazdí FAT and FURIOUS - tučne a zbesilo.

Zahrievačka

Druhú jazdu na fatbiku som namieril na moju obľúbenú rannú zahrievačku – háj Nicovô. Túto trasu jazdím veľmi často, ale ešte nikdy som ju nešiel s pocitom celebrity. Na tomto stroji sa človek môže cítiť ako celebrita pretože za zvukom nadpriemerne širokých plášťov sa otočí naozaj každý. Pre lepšiu predstavu – dvaja fatbikeri si pri 30 km/h na asfalte už moc nepokecajú... RockMachine Avalanche pôsobí veľmi masívne a pevne, ale pri poťažkaní ma prekvapil tým, že je oveľa ľahší ako som očakával. Preto aj pri jazde po rovine, či do kopca to nie je až taký problém a po pár kilometroch, som si už prestal uvedomovať, že pod sebou kotúľam kolesá z traktora. Samozrejme v kopcoch je nutné radiť ľahšie prevody ako na bežnom horskom bajku. Čo som si za celý týždeň neprestal uvedomovať a nemohol som to ani prehliadnuť, boli začudované pohľady ľudí, ktoré prezrádzali, že fatbike vidia prvýkrát v živote. Niekoľkí ľudia sa dokonca zastavili a pýtali sa čo to máme za bajky. Občas sme srandovali, že sme to len mierne prehnali pri fúkaní kolies a občas sme vysvetlili, že sú to bicykle určené na piesok a sneh...

Makačka

Fatibke som mal len 6 dní, ale prehnal som ho statočne – po cestách aj necestách. Asi najsilnejší zážitok som si odniesol z výletu na Žiarsku Chatu. Začali sme strmým asfaltovým stúpaním zo Smrečian na Veternú Porubu, kde ma prekvapilo, ako dobre fatbike drží stopu. Ťažké kolesá idú ako prikované k zemi a ani pri najstrmších úsekoch sa predné koleso neodliepa. Nadrozmerné (do šírky) kolesá rovnako s prehľadom zvládajú lesné cesty i náročnejšie korenisté a kamenisté úseky. Horšie je to s jazdou v blate. Dezén určený na piesok a sneh je v blate prakticky nepoužiteľný. Ale to „lavíne“ neuberá na kráse ani na kvalite, keďže je vyslovene určený na iný povrch. Po asfaltových úsekoch a lesných cestičkách prišiel na rad tvrdší oriešok – stará cesta na Žiarsku chatu. Na tejto trase som narazil na menšiu slabinu verzie Avalanche Thirty. V náročnejších úsekoch, by to pýtalo ešte jeden možno aj dva ľahšie prevody alebo lepšiu kondičku . Verzia Avalanche Seventy ich má, takže je vhodnejšia na náročnejšie výjazdy. Ale neznamená to, že sa na tom nedá prejsť všetko. Stará cesta na Žiarsku Chatu zmenila svoju tvár počas májovej kalamity (15.5.2014) a pripravila nám čerešničku na torte... viac prezradí video, ktoré spravil Majo Illéš alias beal.mtbiker.sk .


Pri zjazde zo Žiarskej Chaty sa konečne zabehli aj zo začiatku „lenivé“ mechanické kotúčové brzdy, ktoré brzdia Avalanche Thirty. Nehrýzli tak dobre ako hydrauliky, ktorými je osadená verzia Avalanche Seventy, ale už brzdili dostatočne. Od mierne podhustených štvorpalcových kolies som v duchu (márne) očakával tlmenie nerovností. Skoro mi ruky odpadli počas zjazdu po lesnej mierne rozbitej asfaltke. Pre menej náročný terén celkom postačujú mierne vypustené duše. Celoodpružený bike to nie je .

Záver

Posledný deň, kedy som mal „lavínu“ vrátiť, chceli sme si to ešte poriadne užiť. Znova sme prehnali tieto mašinky po háji, ale tento raz v trošku inom štýle. Lavína zábavy sa spustila s prvým šmykom na mokrej tráve. Potom sme šmyky strúhali na každom briežku a parádne sme si to užili. Fatbike je stroj určený na sneh a piesok, ale nebráni sa ani asfaltu a terénu. Dá sa na ňom užiť kopec zábavy, dá sa zvyknúť na hluk, či pohľady ľudí, dá sa zvyknúť na šírku plášťa. Ale na celoročné jazdenie to asi nieje . Za tých pár dní som si zvykol tak, že som mal pocit úzkosti a neistoty, keď som sa vrátil na svoj horák, ktorý mám obutý plášťami šírky len dva a štvrť palca...

Slavo: Aj ja som sa vozil na fatbiku od RockMachine

Na prezentácii modelov pre sezónu 2015 som mal možnosť vyskúšať jeden z opisovaných fatbikov a musím len potvrdiť Smidikové slová. Išiel som z lyžiarskeho strediska Malinô Brdo do Vlkolínca a zabaviť sa dá cestou z kopca ale aj do kopca. Každopádne cesta hore stojí oveľa viac síl, ale na príležitostnú zábavu je to zaujímavé spestrenie.