Reportáž: SLOVAK WINTER MTB & RUNNING TROPHY 2015 - Super "jarná" akcia

Reportáž: SLOVAK WINTER MTB & RUNNING TROPHY 2015 - Super "jarná" akcia

Už si nie som celkom istý, či ten nadpis celkom dobre vystihuje charakter tejto akcie a ešte zopár takýchto "zím" a organizátor ho asi aj zmení . Počasie si ale človek nevyberá, a tak ani tento rok sme sneh na trati nevideli. To ale myslím vôbec neodradilo všetkých bikových a bežeckých nadšencov, ktorí sa zišli v hojnom počte na 7. ročníku tejto originálnej akcie. Ja osobne som sa veľmi tešil najmä na svoju premiéru v kombinácii s nedeľným behom...

Sobota v znamení MTB


V sobotu bola teda na programe klasická cyklistická časť na trati 29 km s povýšením 650m. Človek si povie, že to nie nič extra, ale pri jej plánovaní sa rátalo, že môže spadnúť aj pol metra (ako v roku 2013) a vtedy je to viac než dosť. Tento rok, ale panovali opäť skôr jesenné podmienky. No teda skôr jarné, keďže bolo asi 10°C...

Spoločnosť zo Žiliny mi robí priateľka Lenka, ktorá si „brúsi“ zuby na zajtrajší beh a dnes je v úlohe tzv. supportu . Po minulom roku som sa poučil a na registráciu sa vybral od parkoviska pekne na biku, keďže je to celkom štreka. Ale radšej takto, ako sa tam následne tlačiť medzi autami. Privítal ma tradične veľký vyhriaty stan so všetkým podstatným vo vnútri, ktorý tvorí asi základ celej takejto akcie...

Príprava
Autor fotografii: Marian Trizuliak Photography

O nejakú tú hodinku sa už idem povoziť, keďže ako hovoria múdre knižky - čím kratšia trať, tým sa treba viac rozohriať . A hlavne tu, kde sa okamžite po štarte ide do slušného kopca. Minulý rok som celý premotivovaný vletel do toho kopca s myšlienkou, ako to všetko roztrhám a nakoniec z toho bolo akurát jedno veľké trápenie a natiahnutý sval na zadku .

Môžeme vyraziť


15 min pred štartom už mám celkom problém nájsť si miesto trochu vpredu, ale nakoniec sa podarilo. Trochu sa ponaháňať prišlo cca 300 ľudí. Je fajn takto v „zime“ opäť vidieť kamarátov a pripomenúť si atmosféru leta. Tak môžeme ísť na to. Po štarte v tom „strmáku“ okamžite všetci fučíme, ako parné lokomotívy. Snažím sa zachovať „pokoj“ a po očku kukám na svoj budík (predsa len oči by chceli aj rýchlejšie). Nakoniec sa celkom podarilo a pekne som sa rozbehol. Nabiehame to terénu, ktorý je v podstate tvorený lesnými zvážnicami a po krátkom zjazde aj do najstrmšieho kopca. Najľahší prevod 32/36 mi ani nedovolí ísť moc pomaly, vďaka čomu sa doťahujem a postupne vytvárame asi 4 člennú skupinu. Začíname obiehať aj bežcov na 29 km trati - tohtoročná novinka. Miestami to chcelo trochu tolerancie z jednej alebo druhej strany, ale žiadny problém som pri obiehaní nemal. Spestrením bol opäť pekný singletrack, na ktorom mi najväčšiu zábavu robili nájazdy na mokré drevené mostíky. Ale žiadna „držka“ z toho nakoniec nebola .

Na trati

Po ňom už nasledovalo nekonečné stúpanie na Biely Kríž, ktoré fakt nemám rád. Ani rovina, ani kopec akurát treba poriadne ťahať a udržiavať rýchlosť. Som na nejakom 6. mieste, pred sebou vidím ďalších a vediem náš mini balík po tej nekonečnej zvážnici. Takto spoločne postupne prechádzame cez Biely Kríž do druhej polovice trate, ktorá má skôr klesavý charakter s menšími „brdkami“. Na zvážniciach je pekné blato, ktoré našťastie nelepí, ale len fŕka. Tu už idem hlava-nehlava cez každú kaluž, akurát na jednom mieste mi pekne zredlo, keď ledva v blate vytočím zákrutu . V lesíkoch sú občas aj nejaký diváci, čo tiež poteší a dotvára peknú atmosféru. Keďže pred necelým týždňom som bol ešte chorý, tak mi v jednom spomínanom kopčeku zaskočil menší „chrcheľ“ .



Pri jazde na max to má za dôsledok, že sa nachvíľu mením na pískajúci čajník a musím trochu spomaliť. Svojich kolegov sa už potom márne snažím dobehnúť, aj keď ich mám neustále na dohľad. Záverečný najdlhší zjazd sa ide samozrejme naplno a moja pevná vidlica mi dáva okamžite najavo, keď spravím nejakú chybu. Ja zase  v duchu verím v poctivú prácu čínskych karbónových mágov . Záverečný úsek po asfalte je už taká klasická časovka a za 1:16 hod prechádzam cieľom na celkovom 9. mieste. Zvíťazil Tomáš Višnovský zo Žiliny v čase 1:09 hod a medzi ženami Andrea Juhásová za 1:22 hod.

Slávnostné vyhlasovanie sa konalo možno trochu neskôr, ako by si mnohí priali, ale zato v naozaj skvelej atmosfére vo vnútri stanu plnom ľudí. Vďaka svojmu „mladému“ veku som si to mohol vychutnať aj z bedne . Navyše na 29 km behu vyhral kamarát z Višnového neďaleko Žiliny – Martin Kais. Žilina mala naozaj dobré zastúpenie .

A beh?




Prespali sme u kamarátov v Bratislave a v nedeľu bol na programe 9,7 km beh. Samozrejme aj tu sa mohol zúčastniť hocikto bez ohľadu či včera bikoval alebo nie. Takže cestou na pretek ešte beriem na stanici mamu a ešte jednu kamarátku. Zázemie ostalo samozrejme rovnaké a čo ma najviac potešilo tak zostala aj úschovňa bikov, takže od auta som nemusel chodiť peši alebo riešiť čo s bikom. Čo sa týka behania, tak nie som žiadny „preborník“ ale mimo bikovej sezóny mám veľmi rád lezenie, VHT a horské lyžovanie, kde sa peši nachodím do kopca aj s ťažkým batohom celkom dosť. Navyše aj v ťažkých topánkach/lyžiarkach. Plus teda cez týždeň občas po robote s čelovkou plaším po lesoch úchylov . S touto prípravou som si teda odhadol tempo cca 4 min na km...

Beh

Stačia dobre zaviazané šnúrky...


Nohy po včerajšku nie sú na tom vôbec zle a je teda čas trochu sa rozbehať. Čo sa mi na tom páči najviac je skutočnosť, že vôbec nemusím riešiť bike, teda defekty a všetky ostatné potenciálne komplikácie, ktoré určite všetci poznáte. V podstate mi stačí, aby som mal dobré zaviazané šnúrky . Trochu sa ochladilo, ale zase vykukuje slniečko a je skutočne ideálne počasie na beh. Takže sa pekne radím na čiaru a čakám. Spolu sa nás zišlo cca 200 kúskov. Moderátor nás ešte pekne vyhecuje a ide sa. S takýmto krátkym bežeckým pretekom nemám skoro žiadnu skúsenosť, a tak mi je opäť dobrým poradcom môj „budík“. Po očku na neho kukám a na moje prekvapenie sa držím stále pomerne vpredu s najlepšími kúsok na dohľad. Takto to ide v podstate až na vrchol kopca, ktorý je v polovici trate a ktorý postupne graduje až do celkom slušného sklonu (cca 160m prevýšenie). Samozrejme si poriadne dávam a pomaly atakujem svoje max HR hodnoty . Na vrchole kopca som ale stále v top 10 no práve tu nastáva najväčší rozdiel medzi bikom a behom. Do kopca sa musí makať tam aj tam, ale cestou dole chápem prečo mám tak rád cyklistiku . Bežať totiž z kopca pri snahe ísť čo najrýchlejšie je fakt poriadna zaberačka na stehná a kolená a o nejakom oddychu nemôže byť ani reč. V mojom prípade skôr naopak, a tak ma zopár ľudí dobieha. Medzi nimi aj naša najlepšia „Ironmanka“ Kristína Neč-Lapinová, ktorú povzbudím a snažím sa jej držať. Mám pocit, že bežím ako medveď a stále kukám na hodiny koľko km ostáva do cieľa. Záverečných 1500m je opäť do mierneho kopca po asfalte a najmä fandiaci ľudia popri trati dávajú zabudnúť na tie „kovadliny“, čo mi niekto medzitým pripol na nohy . Konečne cieľ... Nakoniec mi to hodilo čas 37:34 hod a celkové 15. miesto. Takže svoje odhadované tempo som trafil skoro do bodky presne . Medzi mužmi zvíťazil René Valent za 34:05 hod a medzi ženami už spomínaná Kristína Neč Lapinová za 37:25 hod.

Dobojované


Poriadne sa vydýcham, z úschovne v stane si beriem veci a čakám na zvyšok. Postupne dobieha aj Lenka a v zdraví nakoniec aj moja mama. Pri čakaní na vyhlásenie teda prebieha debata a vyhodnocovanie plusov a mínusov jednotlivých výkonov od každého z nás . Tak ako včera sa stan opäť naplnil a malo to naozaj úroveň. Najlepším v kombinácii odovzdával ceny primátor Bratislavy a celkovým víťazom sa tak stal Tomáš Kamrla a medzi ženami Kristína Neč-Lapinová. Kompletné výsledky. Mne sa tiež ušiel „metál“ za celkové 3. miesto, z čoho som mal naozaj radosť...

Martin Imrich 2015
Imroman na bedni - 3. miesto

Super akcia


Takže nakoniec by som veľmi rád poďakoval organizátorom za super akciu. Okrem trochu dlhšieho sobotňajšieho čakania na vyhlásenie nemám skutočne nič čo by som vytkol. Super zázemie v teplom stane, úschovňa bikov, kopec wapiek, bezproblémový priebeh, časomiera atď. Navyše vďaka nedeľnému behu môžete aktívne zapojiť aj svoj sprievod nech sa tiež ide trochu vyblázniť a cestou domov tak môžete spoločne diskutovať na rovnakú tému .

PS: Môj bikový setup


Na to aby si biker užil zimu nemusí hneď montovať klince alebo nebodaj kupovať hit poslednej doby - fatbike. Mne osobne sa osvedčilo zopár zmien v štandardnom setupe. Určite nikoho neprekvapí, že základom sú plášte. Ani nie tak úplne ich vzor, ale najmä tlak a šírka. Celý článok: Bikovanie v zime: 1. časť - zimný setup

Fotogaléria


Kompletnú fotogalériu z oboch disciplín prinášame v samostatnom článku - Fotogaléria: SLOVAK WINTER MTB & RUNNING 2015.
report_problem Našiel si v texte chybu?

SLOVAK WINTER MTB & RUNNING TROPHY

calendar_today 17.01.2015
label MTB - maratón
place Železná Studienka, Bratislava (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up24thumb_down comments 11 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

Majstrovstvá sveta v MTB maratóne Masters - hľadanie motivácie

To fakt je majstrák sveta v bike maratóne „starých chrenov“? A kde to bude? Tieto otázky som položil Tomášovi Hauserovi na maratóne v Raji, keď sa ma pýtal, či sa chcem zúčastniť.
Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Reportáž: Kaktus Bike Bratislavský MTB Maratón - soľ nad zlato

Perfektné počasie, kvalitná konkurencia a najmä ja, Moravák a Janka Keseg Števková, taký bol môj záver sezóny v Bratislave.
Reportáž: Gajarský Kovian - šialená rovinka

Reportáž: Gajarský Kovian - šialená rovinka

Pozriete si profil trate a poviete, „veď tam nie sú žiadne kopce, to bude nuda”? Ak áno, bol by to váš životný omyl :).
keyboard_arrow_up