Bikovanie v zime: 3. časť - Nie je to len o veciach

Dalo by sa povedať, že prvé dva diely boli skôr materiálneho charakteru (zimný setup a oblečenie). Problém je v tom, že môžete mať ten najlepší zimný bike, najlepšie oblečenie, ale práve u jazdenia v zime treba viac než kde inde používať aj hlavu, aby to neboli nakoniec všetko len zbytočne vyhodené peniaze...

Trochu som rozmýšľal, ako to všetko dať rozumne dokopy, a tak mi ako najlepšie prišlo vypichnúť pár tipov, ktoré sa mi pri jazdení v zime osvedčili a ktorých sa snažím držať. Opäť sa jedná o silne subjektívne názory a nerád by som niekoho poučoval. Naopak budem rád, ak sa opäť rozbehne nejaká pekná diskusia . Poviete si, že možno už je trochu neskoro na mudrovanie o zime, ale podľa mňa to nie je len o jazdení s teplotami pod bodom mrazu, ale rozsah je ďaleko širší – pre mňa to v rôznej podobe platí pokiaľ nevytiahnem zo skrine letné kraťasy a ľahký dres. Ak chodíte aj večer po práci, tak si ešte zimy užijeme určite celkom dosť .

Plánovanie trasy

Niekomu to príde asi určite samozrejmé, ale práve výber vhodnej trasy je často ten najzásadnejší faktor, ktorý ovplyvní celý výjazd a následné pocity. Ešte predtým ako vytiahnem päty z domu tak sa snažím mať aspoň nejakú predstavu, kam pôjdem a na základe toho sa pripraviť. Takže napr. ak je mokro, idem niekam na „šotolinky“ alebo do terénu, kde je skôr skalný podklad. Ak poriadne fúka, tak nie je nič lepšie, ako sa zašiť niekam hlbšie do lesa. Ak je ľad, tak väčšinou sú dobré rôzne chodníčky a cesty, kde nechodí toľko ľudí a áut. No a keď poriadne prituhne, tak mojim základným pravidlom je vyhnúť sa dlhým zjazdom a vyberám si skôr trasu v štýle hore-dole. Navyše vždy je lepšie ísť z kopca nejakým pekným technickým zjazdom, kde sa „zahrejem“ a kde ani rýchlosť nie je taká vysoká. Samozrejme každý, kto bikuje má svoje vlastné predstavy o trase, ale mať aspoň nejakú predstavu kam idem a ako tam asi bude je základ.

Intenzita

Asi mi dáte za pravdu, že je rozdiel medzi pohodovou sólo jazdou po hrádzi a „pohodovou“ jazdou v obľúbenej partii, kde nikto nechce byť ten posledný . Aj keď sú dnešné moderné materiály skutočne na poriadne vysokej úrovni, tak stále majú svoje limity. Človek zatiaľ ešte nevynašiel materiál, ktorý by dokázal „udýchať“ maximálnu intenzitu pohybu. Je dobré sa tomuto faktu prispôsobiť a trochu na to myslieť, aby ste potom neboli sklamaní po kúpe svojej vysnívanej bundy . Paradoxne niekedy je väčšou chybou sa obliecť až príliš a variť sa vo vlastnej šťave ako naopak. Pri intenzívnejšom pohybe stačí skutočne ochrániť citlivé partie od vetra a o ostatné sa už postará naša vlastná „elektráreň“.

Takže ak mám v pláne ísť sa len narýchlo povoziť na 1-2 hod, tak netreba moc vecí riešiť - stačí len vyraziť a môžem si aj poriadne prišliapnuť do pedálov (aj keď v zime sa mi moc to tohto druhu jazdenia nechce . Na tak krátky čas zima nemá šancu, ani keď som viac spotený a keď príde aj tak som niekde kúsok od domu. Ak je na programe niečo dlhšie a ďaleko od „pece“ tak nie je nič lepšie, ako si v prvom kopci poriadne naložiť, komplet sa prepotiť a druhú polovicu výjazdu sa klepať. Práve vhodné dávkovanie intenzity vzhľadom na podmienky, oblečenie , kondíciu a trasu robí rozdiel medzi skúseným zimným borcom a tým koho to po hodine nebude vôbec baviť .

Na ľahko

Ak som v minulej časti opisoval svoje veci na zimu, tak práve tento bod je hlavný dôvod prečo som si vybral to, čo som si vybral. Pre mňa je ideálne oblečenie také, ktoré počas výjazdu vôbec nemusím riešiť a pri ktorom nepotrebujem batoh s náhradnými vecami. S trochou nadhľadu môžem ísť z domu aj v rifliach a košeli a na vrchole kopca sa prezliecť do suchého - ale už som asi moc fajnový na tento štýl . Samozrejme ani proti batohu nič nemám a dlhý čas som ho vozil stále. Postupne som ale prišiel na to, že mi vôbec nechýba a všetko čo potrebujem si uložím na bike a do vrecka bundy.



Súvisí to aj s faktom, že v zime jazdím skôr osvedčené veci a nehrniem sa do prieskumu nových tratí a hrebeňov. Bez batohu sa mi totiž ďaleko lepšie reguluje teplota napr. pri stúpaní, pretože ak rozopnem zips na bunde, tak prúdiaci vzduch sa lepšie dostane aj do zadnej časti tela a taktiež sa na chrbte ďaleko menej hromadí vlhkosť. Ten rozdiel v množstve potu je skutočne výrazný a v zime asi najviac citeľný. Moje skúsenosti sú také, že ak idem trochu dlhší kopec, tak si bundu rozopnem, na vrchole sa pozapínam a po zjazde už cítim, že som skoro suchý – samozrejme platí pravidlo a rozumnej intenzite, ale zase nie som typ, čo by sa v kopci úplne flákal . Práve dobre zvolené oblečenie umožní jazdiť naľahko bez pocitu, že by mi niečo niekde chýbalo...

Spotiť sa dá už aj doma

Tento bod je možno skôr taká maličkosť, ale občas sa rátajú aj tie . Určite poznáte ten pocit, keď sa tešíte von, oblečiete sa, pozapínate a potom zistíte, že je mäkký plášť, suchá reťaz alebo nemôžete nájsť obľúbené rukavice, okuliare, náhradnú dušu a pod. Mňa to osobne vždy vytočí a v podstate sa začnem doma potiť pri hľadaní a nastavovaní ešte pred tým, než vôbec vyleziem von. Hlavne teda na nohách odkiaľ sa vlhkosť najhoršie dostáva preč. Takže nakoniec som sa dostal do fázy, kedy pre istotu zapínam tretry, bundu a všetko ostatné až keď už som konečne vonku so všetkým ako má byť a a pripravený vyraziť...

Jedlo a pitie

Opäť trochu kontroverzná téma. Teória vraví - v zime sa tiež poriadne potíme a mali by sme piť skoro rovnako ako počas celého roku. Postupom času som zistil, že to ale netreba vôbec tak preháňať pretože väčšina výjazdov je skôr v pomalšom tempe. Ale pod podmienkou, že sa človek „zavodní“ (tým nemyslím nič špeciálne, stačí napr. pol litra čaju) ešte pred samotným výjazdom. Takže ak idem napr. do 2 hodín, vodu si často ani neberiem. Na niečo dlhšie mám úplne obyčajné termofľaše, ktorých hlavnou úlohou je, aby obsah ostal aspoň tekutý čo aj pri teplote okolo nuly a nižšie v pohode zvládnu. Horúci čajík po 3 hodinách je síce super, ale človek nemusí byť hneď taký rozmaznaný .


No a čo jedlo? Zima a jar je predsa obdobím, kedy by sme mali naše telo naučiť čo najlepšie páliť vlastné zásoby (myslím teda tukové) a kto pozná aspoň trochu teóriu tak vie, že aj chudý jedinec ich má skutočne dosť . Takže jeden, dva (atď.) „sójové suky“ do vrecka by mali stačiť pre prípad krízy. Ich veľkou výhodou je, že sa aj pri nižších teplotách dajú ľahko zjesť, čo sa napr. o „snickersoch“ povedať nedá . Každopádne výber jedla je skutočne asi najviac individuálny, takže každý si určite nájde to svoje, ale preháňať to určite netreba...

Do tepla len na skok

Tento tip príde na rad pri výjazdoch, ktoré majú po trase teplú a útulnú chatu - väčšinou to býva na vrchole nejakého stúpania v horách a pod. Do kopca sa väčšinou človek trochu viac zahreje a oblečenie potrebuje viac času, aby túto vlhkosť od tela odviedlo. Ak ale prídem takto „rozhorúčený“ do vyhriatej chaty, kde je navyše ešte ďalších 100 ľudí a je tam ako v saune, okamžite sa začnem ešte viac potiť a taktiež telo sa pomaly začne dostávať do pohodového režimu a útlmu (na dobré sa predsa ľahko zvyká). O to viac je potom nepríjemný ten pocit, keď treba vyliezť von a pokračovať v jazde, ešte ak je to aj hneď z kopca. Takže ak so sebou nemáte oblečenie navyše, tak je najlepšie zdržať sa len minimálne, prípadne si obľúbené presso vypiť vonku alebo tam, kde nie je tak teplo - a hneď pokračovať ďalej v jazde.

Stále sa hýbať

Asi najzákladnejšie pravidlo o jazde v chlade, ktoré určite každý pozná, ale nie vždy ho aj dodrží. Pri športovej jazde platí, že ak sa hýbeme tak skutočne nepotrebujeme nič viac, ako dobré prádlo a na to niečo proti vetru. Samozrejme, ak si na chvíľu zastavím a zjem tyčinku alebo idem na WC, tak sa mi určite nič nestane , Horšie sa to ale dodržuje napr. pri jazde v skupine, kde sú väčšie rozdiely vo výkonnosti. Hneď všetko trvá dlhšie, treba sa čakať a zima postupne prichádza. Pri jazde do kopca je pomoc ľahká – stačí sa jednoducho na vrchole otočiť, zbehnúť nižšie a prísť hore s posledným. Horšie je ak sa dlho čaká v nejakom technickejšom zjazde alebo na jeho konci, prípadne sa neustále zastavuje a pod. Možno to znie trochu sebecky, ale pri jazde v zime je fajn ak človek jazdí v partii s podobne ladenými jedincami, nech z toho zbytočne nie sú nervy na jednej alebo druhej strane .

S rozvahou a bezpečne

Neviem skákať na prednom ani zadnom kolese a neovládam ani populárne „wheelie“, takže sa radám ohľadne techniky jazdy radšej vyhnem . Pokiaľ je ale sneh a ľad držím sa jedného pravidla – hlavne žiadne prudké pohyby. Navyše pri jazde v zime viac ako kde inde platí - nerobiť žiadne somariny. Často jazdím sám a predstava čakania na pomoc a sedenia kdesi v snehu v elasťákoch nie je vôbec príjemná. Takže mi vôbec nevadí niektoré miesta prebehnúť radšej s bikom v ruke, ak si nie som istý či to na 100% zvládnem...

Periférie

Poznám jedincov, ktorý môžu jazdiť v zime pomaly s letnými rukavicami alebo len s hrubšími ponožkami v klasických tretrách a zima im nie je. Väčšina z nás ale to šťastie nemá a samozrejme ako prvé ucítime ako nám tuhnú prsty na rukách a nohách. S rukami je našťastie pomoc celkom jednoduchá. Stačí si na chvíľu zastaviť a začať poriadne točiť rukami nech odstredivá sila pomôže našej krvi preniknúť do stiahnutých ciev. Ak na to človek pozabudne a začne s tým neskoro, čaká ho tzv. „prepal“- termín známy najmä horolezcom. Je to asi ako keď vám niekto dá prst do zveráku a postupne ho uťahuje . Nejednému chlapovi už pri tom vyskočila slza, ale výhodou je, že potom už väčšinou býva zase na dlho dobre. S prstami na nohách je to už trochu horšie. Je síce možné krúžiť s nohami, pohýbať prstami, prípadne si trochu pochodiť, ale účinok nie je taký výrazný ako u rúk - s nohami sa totiž ďaleko horšie krúti . Skôr je lepšie hýbať prstami preventívne počas jazdy, ak začne odchádzať cit, už je trochu neskoro. Samozrejme nejaká tá zima na nohách nevadí a človeku sa nič nestane než sa vráti domov. Ak naozaj vymrznete nikdy nelezte hneď do horúcej sprchy, ale pri izbovej teplote (a horúcom čaji pekne počkajte, až sa opäť cit vráti. Prípadne začnite od nôh studenou vodou a postupne pridávajte na teplote. Inak si môžete celkom nepríjemne uškodiť...

Je to v hlave

Na záver som si nechal trochu toho „duchovna“ – alebo aj niečo čo sa nedá nikde kúpiť ale jedine časom získať . Určite sa neraz stane, že aj keď sa oblečiete najlepšie ako viete a dodržíte všetky tradičné zásady a múdrosti, tak zima jednoducho zaútočí. Vtedy príde na rad naša vôľa alebo aj sila pozitívneho myslenia .

Mimo bikovej sezóny mám osobne veľmi rád aj zimné lezenie, horské lyžovanie a pobyt v horách v  nepriaznivých podmienkach. Nikde inde som viac nevymrzol, ako práve pri čakaní než môj „parťák“ dolezie svoju dĺžku, čo je niekedy aj 1 hod postávania pri skale v poriadnej kose . O necitlivých prstoch ani nehovorím... No a prečo to tu pletiem? Tieto skúsenosti ma naučili jednu vec. Keď niekedy na biku príde studený vietor, zima alebo iná nepriaznivá situácia, tak si hovorím, že sa vlastne vôbec nič nedeje a bolo už aj ďaleko horšie. Telo sa totiž postupne prispôsobí a ak budete jazdiť v zime/chlade pravidelne, vhodne oblečený a s rozumom, zaručene sa vám nič nestane a postupne vydržíte stále viac a viac a navyše aj s úsmevom na tvári . Celá teória o pohybe v zime je jednoducho aj o tom, že sa na chvíľu musíme dostať z našej komfortnej zóny...