Rozhovor: Slovák, ktorý si postavil vlastný karbónový rám a pozitívne ohlasy naň počuť z celého sveta

Začiatkom februára sme publikovali článok Slovenský karbónový rám: Od konceptu až po realizáciu, ktorý zaznamenal veľmi priaznivé reakcie. Preto sme opäť kontaktovali autora rámu a položili mu viacero otázok, aby sme zistili o tomto zaujímavom projekte ešte viac...

Ahoj Róbert, nedávno sme na MTBIKER uverejnili článok o Tvojom vlastnom karbónovom ráme, ktorý zaznamenal slušný ohlas medzi našimi čitateľmi. Predstav sa nám prosím v skratke, aby sme vedeli, kto stojí za týmto zaujímavým projektom...
Takže som bikový nadšenec od svojich detských čias. Keďže si pamätám ešte časy socialistické, tak musím spomenúť, že mojou prvou ozajstnou láskou bol starý dobrý RMX, ktorý mi rodičia kúpili už ako jazdený, keďže nový RMX bol vtedy nad naše pomery. Tohto tátoša mi ale z pivnice ukradli spoluobčania z osád na okraji nášho mesta Vráble. Neskôr som mal ešte starú známu klasiku Favorit, ktorý my taktiež niekto majzol (asi UFO) a od tej doby (mal som cca 12rokov, r.1989) som bike nemal. Ďalší bike som zdedil od sestrinho priateľa vo Švajčiarsku, kde som tvoril v jeho výtvarnom ateliéri v Berne. Bol to XC-Cannondale s pevnou vidlou, ktorú som neskôr vymenil za odpruženú RST-čku. Používal som ho vtedy na presun do ateliéru a vtedy som sa do bikovania zamiloval po druhý raz. Na biku som trávil každý deň. RB bandit DS bol môj druhy bike, ktorý som si kúpil kvôli jeho nádhernému designu v bielej farbe. Samozrejme že som nemal páru na čo sa ten rám používa, ale to som zistil, keď som sa na ňom špacíroval po Nitre a odchytili ma domáci a zasvätili ma do tajov Freeridingu. Vtedy sa začalo moje dobrodružstvo plné adrenalínu a ozajstnej závislosti na ňom. Potom to už so mnou išlo dole kopcom. Biky som striedal ako ponožky, asi každý pol rok a tam sa datujú aj moje prvé pokusy designovať môj prvý rám. Už od začiatku som mal silnú potrebu zhmotňovať moje predstavy, len v tých časoch ešte neboli vhodné podmienky pre realizáciu, tak som ostal len pri skiciach a 2D modeloch. V priebehu času som vystriedal cca 17 rôznych bikov od DH mašín cez endurá až po HT-čka. Môj zmysel pre geometriu a fungovanie rôznych typov odpruženia sa pomaly zdokonaľoval. A moje ďalšie designové pokusy už dávali väčší zmysel.


Čo Ťa priviedlo k myšlienke postaviť si vlastný bike?
Na túto otázku som z časti odpovedal vyššie. Keďže som naďalej fungoval vo Švajčiarsku, tento krát ako pokrývač striech, neskôr ako renovátor interiérov atď. tak aj možnosti sa postupom času zlepšovali. Čas, keď sme ako partia robošov zo Slovenska bývali vo veľkom sedliackom dome, kde bola hromada nevyužitých priestorov bol mojím štartovacím mostíkom k realizácii môjho prvého funkčného 3D modelu INTRO G 0,0 s virtuálnym čapom. Tento koncept ostal iba v laminátovom prevedení. Samozrejme že ma zaujímalo čo na to povedia ostatní bikeri na rôznych bikeweboch a tak som to šupol do éteru a na reakcie nebolo treba dlho čakať. Pozitívne ohlasy mnou naozaj otriasli a v skutočnosti som to naozaj nečakal. Dokonca prišli ponuky predaja mojich rámov z Nového Zélandu a so samotného srdca Freeridingu z Whistleru v Kanade. Trochu sa mi roztriasli nohy, ale keď som sa ukľudnil, tak som bol odhodlaný vyskúšať zhotoviť funkčný prototyp. Sadol som si za písací stôl a začal rozpracovávať ďalší koncept menom Exit. Ďalšou motiváciou bola aj cena rámov, za ktoré som bol ochotný vycapiť cez 3000 éčiek. Takže to bol pre mňa štartovací mostík k uskutočneniu mojich predstáv do reality. Keďže som už nejaké skúsenosti s kompozitami mal už z predošlého projektu G 0,0, štúdium problematiky týchto materiálov som si dobrusoval na nete. Narysoval som geometriu, nadizajnoval každý diel a dal si ich vyrobiť.

Pracoval si na biku sám alebo kto Ti ešte pomáhal? Je značka INTRO iba Tvoja aktivita, alebo sa na nej podieľajú ešte ďalší ľudia.
Nápady a samotnú realizáciu som riešil sám no s nemalou mierou mi pomohol chalan zo Swiss Alain Grossjean, ktorý mi diely z hliníka nakreslil do 3D podoby a vyfrézoval. Keďže sám jazdil DH, tak to bol pre mňa v tomto smere ideálny pomocník. Ďalšími pomocníkmi v neposlednom rade boli ohlasy od fanúšikov tohto projektu z celého sveta. To bol asi hlavný motor mojich snáh. Alain mi pomáhal s kreslením aj pri modeli Tabu, no výrobu som už realizoval na Slovensku, kde som sa medzičasom presunul s víziou, že sa mi podarí ekonomickejšie zvládnuť financovanie. Bol to však omyl a po dlhom hľadaní a striedaní výrobcov som zistil, že to tu asi ani lačnejšie nevyrobím. Stretával som sa tu žiaľ aj s dosť otrasným prístupom firiem, čo sa spoľahlivosti týka. Nakoniec sa však všetko podarilo doriešiť, ale trvalo to cez rok a to bol aj čas, ktorý mi pretiekol pomedzi prsty. Do tímu som medzičasom získal bikového nadšenca z môjho rodného mesta Adroša Mihálika a partnera na financovanie. Zatiaľ rozvíjame projekt len v takomto malom tíme, ale verím, že časom sa pridajú ďalší šikovný ľudia.


Ktoré veci boli pri jeho tvorbe najťažšie?
Asi najväčším problémom bolo zohnať správnych ľudí lebo samotné konštrukčné riešenia a inovácie boli pre mňa skôr zábavou ako problémom. S odstupom času beriem ako pozitívum aj ten jeden rok „straty času“ zháňaním vhodných výrobcov hliníkových dielov či času, kedy som kvôli zraneniam musel projekt riešiť len v teoretickej rovine. Tento čas mi poslúžil na doladenie technických detailov a vypracovaním ďalších konceptov.

Vyskytli sa nejaké problémy alebo veci, s ktorými si nerátal?
Keďže bolo naozaj dosť času na premyslenie vecí do najmenšieho detailu, tak práca na bikoch bola dosť predvídateľná až možno na menšie technické problémiky, ktoré ani nestoja za reč. Skôr pri prvom koncepte Exit sa pár veci vyskytlo, no tieto nedostatky som na modeli Tabu už mal zmáknuté. Problémy by som skôr posunul do oblasti mimo dielňu, teda spoľahlivosť výrobcov a tak.

V ktorých smeroch je najnovší model lepší ako tie predchádzajúce?
Výhodami novšieho modelu je asi zavesenie zadnej stavby, kde sa mi podarilo geometriou prepákovania odstrániť naťahovanie reťaze, ktoré pri modeli Exit bolo trochu cítiť. Stred som zvýšil o 8mm, keďže na modely Exit bol nízky stred dosť problematicky. Ak celková geometria biku je o niečo kultivovanejšia a lepšie sadne do ruky. S váhou sme sa dostali vo fáze prototypingu na slušných 3,450g. Model Exit bol o 1100g ťažší. S novou technológiou bude rám ešte o nejakých pár 100 gramov ľahší, takže to už bude celkom rozumná váha pri zachovaní vysokej tuhosti rámu.


Systém zadného pruženia funguje na akom princípe?
Je to v postate variácia virtuálneho čapu. Hlavný čap sa otáča okolo stredového tubusu a zabezpečuje tak minimálne naťahovanie reťaze pri hlbšom ponore zdvihu. Počiatočná dráha kladky tlačiacej oko tlmiča je nastavená tak, aby začiatok zdvihu tj. prvá tretina zdvihu reagovala čo najcitlivejšie s pomalým nástupom progresivity a ku koncu s rapídnejším nástupom odporu. Takáto geometria prepákovania zaručuje vo vysokých rýchlostiach výbornú reakciu na drobné nerovnosti. Nástup odporu v poslednej tretine zdvihu zase plní funkciu pri tvrdých dopadoch z vysokých dropov a pod. Rám ponuka dve varianty zdvihu. 210 a 185mm. Zdvih 185 je určený viac pre freeridové použitie, kde tuhší chod zadnej stavby zabezpečuje lepšie charakteristiky pri odrazoch a menšie pohupovanie v nortshorových pasážach.


Kto vymyslel názov značky INTRO a prečo práve tento názov?
Názov INTRO som začal používať už dávnejšie a nachádzam v ňom dva významy, ktoré nejako charakterizujú tento projekt. Je to akýsi úvod do realizácie bike-designu čerpajúci z hlbších vrstiev intuitívneho chápania tohto nástroja, ako predĺženej mechanickej časti organizmu, ktorá dovoľuje relatívne jednoduchým spôsobom schopnosti tela zvýrazniť a na druhej strane poskytnúť duchu nebývalí pocit slobody.

Otestoval si už Intro Tabu naplno?
Tabu sme mali možnosť testovať zatiaľ len niekoľko dni v teréne, keďže počasie nám veľmi nepraje. Za tú malú chvíľu sa nám však podarilo náš zámer zhodnotiť ako úspešný, no samozrejme že v testovaní sa bude ešte pokračovať. Dohadujeme prvé testovacie hodiny v jednom nemenovanom švajčiarskom testcentre, takže si ešte počkáme na kompletné výsledky, ktoré povedia viac.

Máš rozpracovaný aj iný typ biku? Napr. pre enduro/XC?
Navrhnutý mám zatiaľ ľahký FR rám, ktorý je len na papieri a venovať sa mu budeme ďalej, až keď sa nám podarí doriešiť všetko okolo rámu Tabu.

Okrem rámov Intro, robíš aj komponenty? Môžeš nám ich predstaviť?
Áno. Zatiaľ takisto testujeme dva modely predstavcov. Jeden direct-mount a druhy pre FR-Enduro použitie. Tretí je v štádiu vývoja.




Akým spôsobom plánuješ predávať biky a komponenty? Sú už teraz v predaji?
Forma predaja rámov sa ešte dolaďuje, ale keďže rám bude vyrábaný v limitovanom pocte, tak bude osobný kontakt so záujemcom hlavným kritériom predaja. Predstavce ponúkneme v eshope, ktorý bude súčasťou nasej webovej stránky.
Poznámka redakcie: Facebook stránka INTRO cycles alebo http://artuniverse.eu.


Ďakujem za rozhovor a ak máš záujem niečo doplniť alebo odkázať našim čitateľom, nech sa páči...
Za vznik tohto projektu vďačím predovšetkým ľuďom z poza klávesníc, ktorí podporili moju víziu a snahu realizovať túto myšlienku. Za to sa im chcem veľmi poďakovať. Bez ich morálnej podpory a kritického pohľadu na vec by nebolo možné o tom ani len premýšľať. Bol by som rad keby sa zapájajú aj naďalej do diskusie lebo ich hlasy vnímam ako živnú pôdu pre zrod a realizáciu nápadov ľudí, ktorí nad niečím takým premýšľajú. Takže je to vždy symbiotický vzťah a sila je teda ukrytá v celku. Ešte raz ďakujem za celý team INTRO cycles a prajem vám všetkým super štart do novej sezóny 2015. Ahoj.