Tour de Flanders alias ako sme boli kuknúť Flandry

Naša cesta sa začala na Zelený štvrtok okolo 23:00, kedy sme sa s Anthonym (Belgičan žijúci v Častej) pohli v ústrety dobrodružstvu. Cestou sme ešte vyzdvihli v Hainburgu ďalšieho člena tímu Andrewa (Angličan, byvalý cyklista). Ja ako nováčik, oni dvaja už vo Flandroch boli viackrát, ale nikdy nie bajkovať, takže v tomto smere boli novici aj oni. Aby som ozrejmil účel cesty, Ronde van Vlaanderen pozná asi každý bajker. Je to 264 km dlhý pretek Pro Tour po kockách - mačacích hlavách. Tento pretek sa dá ísť aj ako amatér deň pred hlavným pretekom. Na výber sú tri trasy, a to: 71 km, 142 km a 264 km. Keďže sme namakaní, vybrali sme si tú 71 km dlhú. Síce málo kilometrov, ale všetky známe kopce, kde sa láme chlieb, sú práve na tejto trase.

Prvý jemný šok bol na kopci nad Viedňou, keď začalo chumeliť jak v strede zimy. Ďakoval som v duchu kamošovi-servisákovi Robixovi, čo mi kontroloval auto pred výletom, že ma odhovoril od úmyslu prezuť letné pneu. Tento aprilový žart počasia sa zopakoval pri Norimbergu, ale našťastie ani jedna chumelica nemala dlhé trvanie a tak som mohol viacmenej celu cestu valiť .


Do Gentu sme dorazili v piatok okolo 11:00 (čistá jazda bola 10,5 hodiny). Už nás čakal Tonyho otec, aby nás ubytoval vo svojom víkendovom apartmáne. Troška sme si odfúkli a už sme sa presúvali na prvú návštevu. A že to bolo príjemné spestrenie je jasné. Navštívili sme pivovar http://www.vansteenberge.com/nl/ , ktorého majiteľ Jeff je Tonyho najlepší kamoš a kde sa produkujú také dobrotky ako Gulden Draak, Augustijn či Piraat. Ukázal nám samozrejme celý pivovar, vysvetlil čo a ako sa robí a exkurziu sme zakončili v útulnom firemnom bare, kde všetky pivka tečú fajnovo čerstvé. Po pár Augustijnoch sme sa museli s Jeffom rozlúčiť lebo prišli Číňania robiť business. Tak sme si načapovali ešte po jednom sami, Jeff nám ešte pred odchodom nakázal, že si máme na cestu vziať koľko akého piva chceme a pribalil aj cyklodres Gulden Draak a šiltovku. Na mojich 105kg bolo to L-ko jemne tesné, vypadal som v ňom jak jatrnička, ale aj tak potešilo .


Nasledovala návšteva Tonyho sestry Lynn a presun na večeru do centra Gentu. Prijemná reštika na hlavnom place, výborné jedlo a potom už len 20 min. prechádzka po meste do apartmánu. Na sekundu sa pristavím pri samotnom meste. Gent je veľmi príjemné mesto, skoro všetky budovy pasujú do prostredia, žiadne mrakodrapy, veľa starých domov, veľmi pekné centrum a tiež veľa veľa pivární . Každý vie, že Belgicko má veľmi veľa pivovarov a celkovo sú ich pivá vynikajúce. Akurát pekných báb máme viacej my ... V každom bare mávajú viacej druhov piva, aby si každý mohol dať podľa svojej chuti.


V deň nášho závodu sme dali budíček 6:30, aby sme vypadli najneskôr 7:30 z domu, pretože štart aj cieľ našej trate bol v Oudenaarde, čo je asi hodinka autom z Gentu. Nakoniec sa to ukázalo ako dobré riešenie lebo pred miestom štartu už boli celkom zapchaté cesty. Darmo, na závod chodí 16 000 amatérov a tí sa tam potrebujú dostať a tie auta treba niekam popratať. Inak, tento rok tam bolo viac ako 45 národností. Koľko bolo Slovákov som sa nedopátral, ale určite som nebol jediný. Tomu verím. Či už náhoda chcela, usmernení sme boli na parkovisko 1 Tom Boonen , ktoré bolo od štartu asi kilometer. Pripravili sme seba aj bajky, posledná kontrola a hijóó na štart. To už sa z každej strany valil k štartu húf bajkerov všetkých vekových, váhových a iných kategórií. Podľa toho, čo som videl, v mojej kategórií teda - nad 100kg na fulle AM/EN – nás veľa nebolo sem tam sa inak mihlo HT a full-y som videl asi 3-4 počas celého závodu. Darmo, je to závod pre žiletkárov aj keď každej riti by dobre padlo isť na Full-e a aspoň trochu zmierniť trasenie. Počasie tiež nesklamalo, 6°C a mrholenie alebo jemný dáždik. A že bol vytrvalý... vydržal 3 hodiny . Štartovali sme 9:15, tých 71 km nám trvalo cca 3:50 a nastúpali sme cca 900m.


Ono, nešli sme na výsledok, nevedeli sme, čo nás na tých kockách v kopcoch čaká, takže sme sa šetrili. Pôvodný plán bol okrem iného, že si dáme po niektorých slávnych kopcoch pauzičku na pivko. Z toho nakoniec zišlo lebo tým, že sme boli mokrí a chladno bolo, nechceli sme tam posedávať po terasách. V prípade slnečného počasia by to bola asi iná pesnička. Ale poďme na trať. Prvá občerstvovačka po 10km, míňame ju nadržaní bez ubratia plynu. Prvá skúška prišla po asi 14km, Koppenberg, dĺžka 500m, stúpanie priemer 9,5% max 22%. Hneď tu sa ukázal môj dobrý výber plášťov, ktorý som konzultoval aj na MTBIKER.



Nasadil som niekedy zaznávaného Smart Sama. Tony mal nejaký semislick a Andrew slick. Ten dážď totiž rozmočil zem medzi mačacími hlavami a žiletkári to vytlačili na kocky. Tým pádom sa z toho stala jedna blatová mazľavá šmykľavka, čo sa hladkým plášťom veľmi nepáčilo. Keď som videl, že idem pomaly ale isto až hore, potešilo ma to . S tým blatom sa to inak opakovalo na každom kopci, takže žiletkárom ozaj nebolo čo závidieť. Prišla 6km pasáž hore-dole, kocky, asfalt, betón, milión dediniek a uličiek. Ďalšia väčšia previerka bol Taaienberg, 700m, stúpanie priemer 6,1% max 16%. To už bola správna teplota motorov, takže sme sa cez neho len prehupli a šli ďalšou pasážou bližšie k cieľu. Na 25 kilometri bolo Red Bull občerstvenie. Navštívili sme vytankovaciu stanicu, šupli trocha energy z tyčinky, či čokoládky a pokračovali bez väčších zdržovačiek. Na ďalších 20km prišla zase horedole pasáž s pár kopečkami, ale tie nestoja za extra zmienku. Ďalšia občerstvovačka bola na 48 kilometri. Tu už sme zjedli ďalšiu tyčinku a doplnili ionťák Decathlon z megacisterny. Slávny Oude Kwaremont bol „za rohom“, tak sme chceli byť ready a plný sily. Zjavil sa pred nami na 51 km. Dlhý 2000 metrov, stúpanie priemer 4% a max 11,5%. Pri tej sláve som čakal bársčo, ale hento teda neviem. Žiadne strašné trápenie sa nekonalo a vybehli sme ho celkom svižne.


Hore sme len spomalili, aby sme si odfúkli a začali sme sa presúvať k záverečnému stúpaniu. Paterberg nie je dlhý. Má len 400 metrov chalan. Aj max. stúpanie má „len“ 20,5%, ale zase vyšší priemer 13%. Tam už boli aj nejaký diváci čo povzbudzovali aj nás amatérov. Dodávalo to fajný adrenalín. Zvlášť, keď sme sa drali na našich MTB-čkach hore pomedzi žiletkárov, z ktorých si to veľká väčšina pekne vyšliapala. Na vrchole som bol na seba hrdý a zabudol som aj na svoju v tejto fáze už ubolenú riť. Vedel som, že nás čaká už len presun cca 14km do cieľa po rovinke. Ale aby to zase nebolo také ľahké, fúkal nám rovno do huby silný protivietor a keďže sme sa rozstrapkali a nepomohli si vo vláčiku, pekne sme si to odmakali každý sám za seba. Nuž čo, sme amatéri . Cieľovú pásku v Oudenaarde sme pretínali tesne pred 13:00. Spokojní s výkonom, šťastní, že sme to bez problémov dali sme sa presunuli do cieľového areálu. Tam bolo všetko, čo môže bajker po takejto akcii potrebovať.


Vykúrené megastany, bufety, výčapy, umývanie bajkov, sprchy, predaj cyklovybavenia všetkých možných značiek a suvenírov. A... ako darček cyklofľaša a šiltovka. Zjedli sme teda nejaký hambáč, dali po dve pivká, keď už sme to nestihli na trati a pobrali sme sa domov. Ak túto akciu mám oznámkovať, určite dostane 1*. Všetko skvele zorganizované, všetko fungovalo. Aj keď sme to išli za plnej premávky, všade bolo dobré značenie. Na každej križovatke dobrovoľníci, či policajti čo zastavovali autá. Ono bajker v Belgicku je kráľ vždy, ale v tento víkend sme boli capo di tutti capi . Ak má niekto chuť pozrieť si naše prejazdy, sú tu: http://www.sport.be/rondevanvlaanderen/2015/en/mypage/index.html?bibnumber=15803
Potešilo, že každý mal čip, ktorý registruje na prejazdoch kamera a fotobunka takže má každý video aj kvalitné foto .


Príjemne unavení sme dali doma sprchu, trošku oddýchli a čakal nás ďalší sprievodný program, ktorý nám mal vyplniť čas do hlavného preteku. Tým nebolo nič príjemnejšie ako Tour de BAR in Gent. Najprv večera v lokále, kde robili len pečené rebrá, 18 evry all you can eat, pripravené fantasticky na viacero spôsobov. Keď sme skončili, v miske na kosti bola taká kopa kostí, jak keby sme zožrali celú sviňu . To už bol s nami Tonyho kamoš Steve. Správny parťák na záťah. Navštívili sme zopár barov, skúsili zopár značiek pív, všetky silno pitné, aj Gintonic bol a zaparkovali sme v jednom bare na spôsob pubu. Tu ma trošku zarazilo, že DJ a podľa všetkého majiteľ podniku, hral zvláštnym štýlom. Pustil pesničku, ľudia sa začali baviť a neprešla ani minúta a už zmenil song. A takto dokola. Ďalšia zaujímavosť bola, že či ženy, či muži chodili v skupinkách každý zvlášť a aj sa bavili osve... Neskôr, asi keď stúplo promile, sa to pomaly začalo premiešavať, ale iba pozvoľne. Belgičania majú parádne pivká, ale najkrajšie baby v slnečnej sústave sú naše krásne Slovenky. Tento podarený deň a večer zabila asi 70 ročná teta, čo na toalete v tom bare vyberala dukáty za potrebu - 0,50 centov. Keď som jej povedal že som Slovák, sama sa rozhovorila o cyklistike, cyklistoch a samozrejme veľmi dobre vedela, kto je Sagan a uznala, že je to šikovný cyklista s budúcnosťou. Takže som mal malú potrebu s odborným výkladom.

Druhú časť aj so slávnou Ronde van Vlaanderen uverejníme o týždeň.