Tour de Flanders alias ako sme boli kuknúť Flandry - Slávna Ronde van Vlaanderen

Druhý veľký deň na nás čakal v nedeľu. Slávna Ronde van Vlaanderen. O 9:00 nasadáme do prenajatého minivanu a pridal sa k nám Steve, Philiph a Wouter. V kufri bedňa Maes, bedňa Sparta (fajnové pivká), Rusky Standart a smer južne od Gentu, Oudenoorde. Je to jednak cieľové mesto RvV a koná sa tam aj čosi zaujímavejšie. A síce štart ženského preteku. Prešli sme si zázemie, kukli na posledné prípravy jednotlivých tímov, potešili zrak pohľadom na vytvarované stehná a zadky profi cyklistiek a vyčkali na štart, ktorý bol o 11:00.

Prvá časť: Tour de Flanders alias ako sme boli kuknúť Flandry

Bolo sa inak na čo pozerať . Nasadli sme späť do minivanu a presunuli sa pár km k prvému kopcu, ktorý sme chceli vidieť a tým bol Eikenberg, 1200m 6% stúpanie, max. 10%. Žiadny ťažký megakopec, ale chalani boli domáci a vedeli, že budeme na dobrom mieste, nebude tam hlava na hlave a uvidíme kus trate. Nakoniec sa v okoli kopca zhromaždilo odhadujem asi 2000 ľudí.




Stáli sme tak, že sme videli nájazd do stúpania aj takmer celú najstrmšiu časť. Inak, ešte tesne pred pelotónom sa po trati motalo mrte cyklistov, ktorí si išli trať prejsť. 13:30 už sme videli helikopotvoru, čo bol znak, že nie sú ďaleko. Cez SMS som od manželky dostával info jak to vyzerá (zrazený pretekár, spadnutá reklama, 8-členny únik). Na Eikenberg dorazil pelotón viacmenej pokope a profíci okolo nás prehrmeli jak namydlený blesk. Išli dosť rýchlo napriek stúpaniu, ale keď máš nohy jak kobyla, asi to tak nie je problém. Prišli a veru nášho Peťa Sagana som ani nezachytil, tak som naňho aspoň párkrát naslepo zareval. Či ma počul, som si nie celkom istý lebo jednak všetci okolo revali voľačo a navyše v dome oproti ktorému sme stáli, sa zišla nejaká domáca dychovka a tí hrali ako o život.





Spustili to 20 minút predtým ako prišiel pelotón a stupňovali hlasitosť aj rýchlosť skladieb, až kým nepedálovala profi tour okolo. Nás čakal presun o pár km na Taaienberg. Mali sme nato 2 hodinky takže obligátne pivko Maes alebo Sparta podľa chuti a domáca verzia hambáča/cigánskej. Po príchode pod kopec som zostal prekvapený ako veľa ľudí tam už čaká a čas si krátili ako inak, popíjaním pivka a pozeraním TV. Dôvod bol asi jasný. Veľkoplošná obrazovka, výčap vonku aj vnútri.


Odhadujem, že tu bolo ľudí viac ako na prvom kopci, aj keď tento bol kratší a síce 700m, stúpanie priemer 6,1%, max. 16%. Scenár sa opakoval. Akurát tu už nebol pelotón pokope, ale potrhaný.


Tentokrát už som Peťa našiel podľa helmy a veruže ma musel počuť lebo som naňho reval asi z metra, že je najlepší. Tu bola pikoška zasa s domácim fanúšikom, ktorý tiež dobre vedel, kto je Sagan. Hneď povedal, že na prvé miesto asi nemá, ale okrem Belgičanov fandí práve Peťovi. Po prejazde sme sa presunuli pod kopec do spomenutého baru a sledovali vývoj na veľkoplošnej obrazovke. To už bol Kristoff s Terpstrom v úniku a blížil sa Paterberg. Keď sa Peťo s Van Avermaetom odtrhli v závere toho kopca, inak nepríjemného, vypuklo nefalšované nadšenie. Belgičana z kopca som stretol aj na dvore toho baru a keďže sa pretek vyvíjal jak sa vyvíjal, hneď aj padla stávka na 100 pív. Keby vyhral Peťo, platí neznámy kamoš, ak Avermaet, platím ja. Ako to dopadlo viete všetci Pečeň aj budelár môj aj belgického kamoša bol ušetrený . Tu ešte jeden postreh. Bol som prvýkrát na takom preteku a zostal som zaskočený sprievodnými vozidlami. Pred pelotónom ide milión motorkárov a podľa všetkého mi prišli ako fanúšikovia cyklistiky, ktorí si to zaplatia a idú každú tour, ale možno sa mýlim. A zase po prejazde pelotónu ešte 5 minút išli okolo nás autá a nielen doprovodné z tímov, ale kadejaké nákladiaky a dodávky. Čo viezli, netuším?


Po finiši sme sa už len presunuli do Gentu, kde sme ešte mali lístky na futbal domáceho Gentu. To som ale ja už vypustil, lebo ráno nás čakalo 1300km domov a chcel som byť oddýchnutý. Gent inak vyhral aj bezo mňa 2:0 .

Čo dodať? bol to zážitok, čo si človek dlho zapamätá a verím že návšteva Flandier nebola posledná a veľmi rád sa tam vrátim. Inak už cestou domov bola debata, že budúci rok nepôjdeme 70km, ale 140km. Tak som zvedavý koľko v zime nabicykľujeme, aby sme to mohli dať. Každopádne som šťastný, že som to mohol absolvovať, že celý náš výlet dopadol na 1*.
Na záver ďakujem Anthonymu, za to že to pre nás tak super zorganizoval.

Pár postrehov na záver

Belgicko je mrte bikers friendly krajina a bajker je tam posvätný jak krava v Indii. Napr. na štadióne v Gente je tuším väčšie parkovisko pre bicykle ako pre autá.
Zažil som kopec akcií podobného charakteru aj keď nie cyklo a musím povedať, že to majú zorganizované dokonale do najmenšieho detailu.
Pivo majú vynikajúce.
Ľudia sú tam milí, príjemní, zhovorčiví a úplne obyčajní jak my Slováci.
Ceny trochu vyššie ako naše, ale zasa nič prehnané a za svoje money je človek dobre obslúžený.