Príhody a skúsenosti: Aké je to vyskúšať cestný bicykel a nabehať prvých 400 km?

Časť čistokrvných MTB jazdcov začína jazdiť aj cestu a naopak. Jazdenie po cestách je však na rozdiel od MTB opradené množstvom strašidelných historiek, ale aké je to naozaj pre nováčika? Cestný bike ponúka úplne iný zážitok z jazdy a má aj mnoho predností. Počas viac ako týždňa sa mi naskytla príležitosť jazdiť na slušnom Felte F5 a podniknúť viacero výjazdov. V tomto článku predkladám osobné príhody a skúsenosti, ktoré mi utkveli v pamäti.

Všade samé príhody o tom, aké je to nebezpečné a šialené jazdiť na cesťáku

Už som počul desiatky rôznych viac či menej strašidelných príhod od cestných cyklistov a pri niektorých som už vážene pochyboval či im nepreskočilo, keď jazdia naďalej, ale vo všeobecnosti vždy prevládne to nadšenie pre daný pohyb a oplatí sa vyraziť opäť. S cestákmi som mal aj pred týmto jazdením menšie skúsenosti, ale až teraz som mal možnosť jazdiť viac ako 10 dní na cesťáku a nabehať dostatok kilometrov, aby sa z toho dal spracovať článok o pocitoch MTB jazdca, ktorý pozerá po cestnom biku a mal možnosť nabehať na ňom prvých pár sto kilometrov.

Bez filtra za ranného svetla

Príjemné prekvapenia na cestách

Hlavným strašiakom od cestných bikov sú naše cesty a hlavne vodiči, ktorí sa správajú k cestným cyklistom ako k votrelcom na cestách. Spravil som cca 400 km a aj keď to nie je extra veľká vzorka na vyvodenie záveru, stretol som iba ohľaduplných vodičov. Na tesno ma obiehalo iba zopár áut, ale nebolo to nič hrozného. Na svoj najdlhší výjazd okolo Považského Inovca (155 km) som však radšej išiel cez štátny sviatok, kedy kamióny nejazdia, a aj vodičov je na cestách menej. Oplatí sa však vyberať bočné cesty, kde nie je premávka silná a tam si na začiatok vyskúšať ako sa bike chová.

Rýchlosť je droga

Na rovinke 30-tkou žiadny problém, dole kopcom bez šliapania takmer 55 a prejdené kilometre na výjazde nabiehajú jedna radosť. Rýchlosť je droga a návyková . Osobne jazdím často na horskom biku bez prilby, ale na cesťáku mi príde jazda bez helmy čisté šialenstvo. Vyššia rýchlosť spolu so subjektívne väčšou šancou spadnúť, mi robili často adrenalín. Na druhú stranu nechcem navodiť negatívny dojem, ale skôr sa pozerať na jazdenie s rešpektom a pritom si užiť adrenalín a rýchlosť. Časom si určite zvyknete vnímať veci s väčším nadhľadom, ako na začiatku, ale na začiatku som radšej viac brzdil a šiel opatrnejšie.

S rýchlosťou súvisia aj prejdené kilometre a preto nemáte problém prejsť za kratší čas výrazne dlhšiu trasu. Pre tých, ktorí sa radi pozerajú na peknú krajinu ponúka cestný bike možnosť prezrieť si viac za kratší čas. Pri najdlhšom výjazde Okolo Považského Inovca bolo perfektné sledovať, ako sa neustále mení uhol na Marhát alebo neskôr na Inovec a okolité pohoria. Všetko sa to však neodohrávalo v rádoch hodín, ale doslova minúť – teda desiatkách minút .

Každú chvíľku niečo zrazené

Autom to až tak nevnímam, ale čo všetko možné som si všimol zrazené na a pri cestách bola sila. Miestami som si pripadal ako v zlom horore. Had, vrabce, ježko, líška, zajac, diviak, ... rôzne stavy v rôznom čase po exituse. Uff.

Jeden kamienok a letíte na zem

Často mi hovorili, ako vás môže jeden kamienok poslať na zem. Určite sa to stáva, ale nebude to každý kamienok alebo kameň, ktorý trafíte. Našťastie mne sa to nestalo ani raz a pritom som šiel miestami aj po dosť špinavej krajnici alebo ceste s väčším počtom kamienkov. Záleží však na rýchlosti, veľkosti a karme.

Defekt sa nechytá až tak ľahko

Bike, na ktorom som nabehal kilometre, mal klasické plášte s dušami. Samozrejme poučený z historiek som si zobral náhradnú dušu, lepenie a pumpu. Ani raz však neboli treba a to plášte veru miestami dostali zabrať či už na špinavých krajniciach alebo príšerne kamenistom 7 km dlhom stúpaní a následnom zjazde medzi Trenčianským Jastrabím na Chatou pod Inovcom. Určite sa na tej ceste chytajú defekty, ale nie je to pravidlo a tak by sa k plášťom malo aj správať. Netreba sa k nim správať akoby boli z cukru, ale určite sú oveľa háklivejšie ako MTB .

Ľahký ako pierko nie je vždy výhoda

Prvý kamión so mnou celkom výrazne zamával a neskôr som už dával veľký pozor, keď sa blížil ďalší. Potom to už bolo bez problémov, stačilo poriadne držať riadítka a pripraviť sa na "vlnu". Ďalším šokom bol bočný nárazový vietor, ktorý ma v miernom zjazde (cca 45km/h) odvial z ničoho nič o 50 až 80cm na stranu a chýbalo mi len pár centimetrov a skončil by som v jarku. Naozaj riadny adrenalín a neskôr som už zovieral riadítka pevne a občasný nárazový vietor nerobil až také veľké problémy. Ľahkosť však ponúka výbornú akceleráciu, ktorá sa s klasickým bikom nedá vôbec zrovnávať.

Spracované trasy

Okruh okolo Považského Inovca: Pohodička dlhá 150 km
http://www.mtbiker.sk/cyklotrasy/306/okolo-povazskeho-inovca

Okruh – Brezová pod Bradlom, hrad Branč, Sobotište, Prietrž – Brezová pod Bradlom
http://www.mtbiker.sk/cyklotrasy/305/bocnymi-cestickami-medzi-brezovou-pod-bradlom-a-sobotistom

Záver

Ak už máte akékoľvek predsudky voči jazde po cestách, ale v prípade že máte možnosť, skúste aspoň na pár výjazdov dať ceste šancu a možno sa zamilujete . Cesta je síce pre MTB jazdca niečo riadne exotické, ale ponúka toho naozaj mnoho, čo stojí za to zažiť.