Reportáž: Pokračovanie 3. a 4. etapy MTB Trophy 2015 - 4 dní, ktoré sme strávili ako profíci... akurát, že biky sme si umývali každý sám

3. etapa – Rycierova: …zastavujem pri jednom dome a lejem na seba vodu z krhly voľne položenej pri vstupnej bráničke. Tento cieľový kopec patrí za tie roky taktiež medzi výber toho „najlepšieho“...

Prvý diel: 1. a 2. etapa MTB Trophy 2015

3. etapa Rycierova - Makačka pokračuje

Ráno už je fakt teplo. Po príchode na štart už mnohí borci vo svojich koridoroch sedia pri okraji bariéry a schovávajú hlavy pred slnkom. Dnes nás čaká etapa vedúca z časti aj po domácej pôde. Pôvodne sme si mysleli, že tempo na začiatku bude už o čosi pohodovejšie, ale udial sa pravý opak. Hneď pekne naplno. Samozrejme situáciu trochu skresľujú aj borci, ktorí idú kratší variant a po čase sa niekde odpoja. Každopádne po chvíli už sa pekne posúvam vpred – asi ako vždy po tom, čo sa precedím. Spolu s Peťom si pekne bok po boku vydupeme po paneloch na vrchol Ochodzitej, ale v následnom zjazde už mu prchám.



Čo ma vždy „fascinuje“ je správanie môjho tela pri etapáku. Ak sa prvý deň musím krotiť a neustále do seba čosi tlačiť, aby mi nedošlo tak s pribúdajúcimi dňami sa situácia mení a ide sa mi stále lepšie a lepšie. Telo jednoducho prepne ďaleko viacej na „tuky“ a už nemusím ani toľko jesť počas etapy. Tak tomu je aj teraz a po prvej tretine mi hlásia nejaké 29 miesto. Onedlho už stúpam dlhým kopcom na Slovensko-Poľský hrebeň. Najviac únavná je ale jazda po samotnom hrebeni.


Stále hore a dole, samé krátke stojky po koreňoch, kde treba neustále pracovať s ťažiskom alebo manévrovať na špičke sedla. Našťastie idem, ako inak, na Epicu a stále premýšľam ako som tieto etapy mohol chodiť na HT a ešte dávnejšie dokonca na 26 palcovom (mám pocit akoby to bolo 100 rokov dozadu). Po boji na hrebeni konečne míňam Rycierovu chatu a opäť začína poriadny DH. Tlmič si len tak odfukuje pri chytaní skokov cez korene a skaly. Po bufete nás čaká ešte zopár výživných kopčekov s poriadnym sklonom. Jedno také stúpanie vedie aj cez vymletý koridor. Samozrejme sa už prejavuje únava a pri manévrovaní spravím chybu a zadné koleso sa mi zošuchne dole. To by až tak nevadilo keby som si pri tom nerezol aj bok plášťa čo je pre UST a tmel v podstate neriešiteľná situácia.


Najskôr skúsim len dofúkať a verím v zázrak, ale ten sa nedeje a o chvíľu je koleso opäť mäkké. Takže zastavujem a dávam dušu. Ochotne mi pomáha jeden borec z kratšej trasy, s ktorou máme spoločný záver a celý čas mi drží bike pokiaľ to nenahodím. Pekne poďakujem a pokračujem, len ma štve, že ma medzitým obehlo toľko ľudí. Ono stačí keď človek na chvíľu spomalí alebo zastaví a pri tom počte kvalitných účastníkov ho hneď prevalcuje 15 borcov.


Pred záverečným cieľovým stúpaním späť na Ochodzitú čakajú naši „fans“ zo Žiliny – Miro a Karol. Karol mi dáva za jazdy napiť Coly, čo je ten najlepší doping.


Ten záver je totiž skutočný masaker po slnku a paneloch miestami so sklonom cez 20 %. Ešte predtým zastavujem pri jednom dome a lejem na seba vodu z krhly voľne položenej pri vstupnej bráničke. Tento cieľový kopec patrí za tie roky taktiež medzi výber toho „najlepšieho“ z MTB Trophy . Tu pomôže už jedine zaťať zuby a očami sa ťahať k vrcholu, kde je vytúžený finish. Konečne... dnes sa 4:20 hod na 45. mieste. Okamžite v cieli lejem na seba ďalšiu vodu a keď sa trochu oklepem už po ceste si to prášim dolu, keďže cieľ bol inde ako štart. Do klasickej cieľovej zóny s občerstvením sa mi vôbec nechce a idem rovno do nášho penziónu a studenej sprchy . Potom už je opäť fajn...


Dnešným „víťazom“ sa ale jednoznačne stal Peter, ktorého sme vo výsledkoch aj po dlhšom čase stále videli ako DNF. Až neskôr prišiel ku nám na izbu s tým, že šiel omylom krátku trasu. Nuž je to pravý „racer“ s hlavou dole, pretože to rozdelenie musel vidieť aj slepý, ale aspoň sme si z neho mohli robiť až do konca srandu . Každopádne moje uznanie má za fakt, že sem prišiel s jednoplackou a kombináciou 32/40, z čoho by som mal ja tak akurát pešiu turistiku .

Večer ešte patril futbalu a finále Ligy Majstrov aj keď ja už som záver moc nesledoval a snažil sa radšej čo najskôr zaspať. Zajtra totiž čakalo naše „finále“ a poriadny zaberák.

4. etapa - Klimczok

Ako inak, ráno je zase o čosi teplejšie a na raňajkách hrobové ticho . Mám pocit, že je tu už len naša partia. Aj keď za kráľovskú etapu bola považovaná tá druhá, tak podľa mňa je práve posledná najťažšia - s dvojicou poriadne dlhých stúpaní na Klimczok a Male Skryczne. Dokopy 70 km a 2800m uphillu...



Po štarte a úvodných rýchlych úsekoch po asfalte mám nohy ako betón. Ale toto už za tie roky poznám, treba chvíľu vydržať a ono sa to rozbehne. A aj rozbieha a pomaly sa prehrýzam dopredu. Úvodné stojky v okolí Wisly nás pomaly vyvedú na hrebeň. Za prvým bufetom nasleduje krásny stúpavý singel a potom opäť hrebeň po kameňoch a znovu ďalšie single. Radosť jazdiť a ešte keď to aj celkom ide. Takto postupne po schodoch, kedy poriadne stojky striedajú rovnejšie pasáže, sa dostávame na vrchol – Klimzcok (1117 m). Z neho ako inak pekne z kopca. Zjazd nie je príliš technický ale o to viac rýchly a mierne odvodňovacie kanále ma vždy pekne vystrelia do vzduchu . Dole je bufet, dopĺňam hlavne vodu a do vreciek idú banány. Nasleduje kúsok po rovine cez dedinu po rozpálenom asfalte. Idem vo dvojici s jedným trochu starším a poriadne „vydretým“ Švédom. Ten mi dodá morál so slovami, že už je trochu starší a že by vlastne mohol byť aj môj otec . Hlavne ma ale vytáča štýl, akým sa stále míňame. Najskôr odpadá a potom v závere kopca hodí na ťažký prevod a driape sa späť. Pri tom má vo vreckách také malé fľaštičky, z ktorých stále upíja...asi dáky „gumidžús“ .



To už ale medzitým narazíme do steny s názvom Male Skryzcne. Úvod po asfalte je hrozný a pekne strmý. Do toho to slnko, a tak opäť na seba lejem vodu. Asfalt sa mení na šotolinu a potom vyššie na také staroveké „pavé“ zo skál. Ale celkom to ubieha a pred záverom ešte dorážam zopár ľudí a zbavujem sa aj toho Švéda . Rýchla zvážnica po hrebeni a hurá do kamenitého zjazdu, kde tomu opäť celkom prikladám. Posledný bufet a rýchlo do asi najhoršieho kopca. Pre neznalých je toto pravý zabijak, pretože nepúta takú pozornosť ako tie 2 veľké pred ním, no hravo to dobieha svojím hrozným sklonom (na 2 km priemer 14%). Rvem to ako sa patrí a opäť dobieham ďalšieho tesne pred vrcholom. Uff... v  predposlednom zjazde mi na hline ušlo koleso a zachraňuje ma v pravej chvíli môj ostrejší vzor, ktorý som nechal vpredu aj keď bolo sucho. Konečne priehrada a posledný kopec po asfalte okolo prezidentského zámku. Ďalšia klasika... Za sebou vidím celkom slušnú skupinku, a tak to hluším v stoji na veľkej až na vrchol. Podarilo sa a posledné úseky si už skutočne vychutnávam. Hlavne mi bolo celkom ľúto, že to všetko zase končí. Za 4:32 hod som v cieli dnes na 27. mieste. Keď mi na takejto trati dá majster Spojeného Kráľovstva 39 min tak môžem ísť spokojne zase domov s dobrým pocitom .

Teraz sa už nikam neponáhľam, sadnem si v cieli a čakám na chalanov. Potom v trojici ešte debatujeme a vychutnáme posledné chvíle tejto atmosféry než definitívne všetko pobalíme a nahádžeme do auta. Samozrejme s Katkom si opäť odnášame ďalšie „finišerské kozsulky“ (tričká). Nakoniec to vydalo aj vďaka poslednej etape na celkové 37. miesto. Všetky etapy v klasickej -neskrátenej verzii dokončilo nakoniec 311 borcov. Komplet výsledky:
http://www.pomiaryczasu.pl/event/beskidy_mtb_trophy_2015/wyniki/


Už ani neviem, čo napísať na záver, aby to nebolo zase niečo čo už som 10 krát predtým napísal. Za mňa osobne asi len obrovský palec hore za celú organizáciu a všetko okolo. Tento pretek je srdcovka a vôbec mi nevadí, že väčšinu pasáží už som poznal z minulých rokov. Aj tak prídem určite znovu a už teraz sa vlastne teším. A chalanom vďaka za super spoločnosť počas tých 4 dní, ktoré sme strávili ako profíci... akurát, že biky sme si umývali každý sám .