Dlhodobý test: Bike Specialized EPIC COMP CARBON 29 - Vyslovený maratónsky špeciál, ktorý sa presne trafil do štýlu môjho jazdenia

V jednom zo svojich starších článkov som porovnával 29 HT a 29 FS - ich výhody a nevýhody pre športové jazdenie. Nakoniec moja voľba padla v podstate na full a teraz by som rád prezentoval dlhodobejšie skúsenosti s bikom, ktorý o tom rozhodol. Reč je o modeli Epic od amerického Specialized, ktorý mi robí spoločnosť už druhú sezónu a za ten čas dostal naložené veru poriadne .

Predstavovať model Specialized Epic je asi ako nosiť drevo do lesa . Za tie roky počas, ktorých sa vyskytuje na trhu sa z neho stal akýsi etalón športového FS, s ktorým sa väčšina snaží porovnávať. Taktiež Jaroslava Kulhavého sme na ničom inom sedieť ani nevideli a získal na ňom všetky rôzne tituly od XC až po maratón. Samozrejme je to hlavne v nohách (ako vždy), ale po osobnej skúsenosti môžem povedať, že tento koncept má niečo do seba. Epic sa „preslávil“ najmä svojou snahou čo najviac skĺbiť efektivitu HT a komfort FS...

Veľkou zmenou prešiel tento koncept v roku 2014, kedy sa objavil úplne nový rám a množstvo ďalších zmien. Práve od vtedy mám možnosť jazdiť model Epic Comp Carbon, konkrétne model 2014 a teraz  2015. Medzi nimi nastali už len menšie kozmetické zmeny, to hlavné ostalo zachované...

Komponenty

Základom je samozrejme rám, ktorého celý predný trojuholník je vyrobený z karbónu. Zadná stavba je hliníková a karbónom je nahradená až u vyšších modelov, konkrétne od verzie Expert Carbon World Cup.

Komponenty Specialized EPIC COMP CARBON 29 - Čo dostanente za (MOC) €3 599,00?

Vpredu pracuje RockShox Reba RL 29 a vzadu tlmič od Foxu vyrobený výhradne pre Specialized. Ten totiž „komunikuje“ s jednotkou „brain“, ktorá je umiestnená pri ose zadného kolesa a reguluje prietok oleja podľa terénu (viac info ďalej v článku). Radenie a pohon je kombinácia Shimana (radenie SLX, prehadzovačka XT) a Sramu (OEM kľuky SRAM S-1250 a napriamo uchytený OEM prešmykač).


Na poste bŕzd nastala zmena  proti minulému roku a model Formula C1 nahradila Magura MTS. Kolesá sú kombináciou Roval ráfikov a klasických nábojov na priemyselných ložiskách. Samozrejme nechýbajú pevné osky vpredu (15 mm) a vzadu (12 mm), čo už je v dnešnej dobe v podstate štandard. Riadidlá, sedlovka a predstavec sú hliníkové modeli od „Spešlu“. Takže dosť bolo suchého opisu a môžeme zatvoriť katalóg .

Ja osobne si sériový model na sezónu vždy troch upravím. V prvom rade na preteky väčšinou používam iné, o čosi ľahšie kolesá. Tie štandardné si nechávam na všetko ostatné. Treba ale povedať, že po zbavení sa duší (na čo už je všetko pripravené vrátane namontovanej pásky) tie kolesá vôbec nie sú „ťažítka“. Oproti minulému roku prešli zmenou najmä ráfky, ktoré majú teraz podobný profil ako napr. modeli od NoTubes a ponúkajú výbornú kompatibilitu s bezdušovým systémom.



Tieto kolesá som použil aj teraz v poslednej etape MTB trophy a vôbec som nemal pocit, že by ma nejako brzdili . Tým chcem povedať, že zo začiatku sa dajú v pohode využiť aj na preteky a časom je možné ich doplniť o nejaký lepší pár a posunúť správanie biku zase o kus dopredu. S kolesami súvisia aj plášte. Ja osobne som už veľmi dlho fanúšikom modelu Specialized Fastrack (tie sú aj štandardne dodávané na sériovom modeli) a v prípade blata alebo ťažšieho terénu mám na prednom kolese Specialized Ground Control. Oboje používam vo verziu „control“ ktorá je trochu ťažšia ako verzia S-WORKS, ale na druhej strane aj odolnejšia najmä po bokoch. V sezóne plášte používam samozrejme bez duší a s mliekom...

Keďže mám rád poriadny úchop, štandardné už tak dosť široké 700 mm riadidlá som vymenil za ešte širšie - 730 mm. Taktiež môj zadok si najlepšie rozumie so sedlami Fi:zik, ale výber vhodného modelu na tento post je asi najviac individuálna vec v celej cyklistike . S brzdami od Magury panuje spokojnosť a oproti minuloročným Formulám C1 mi prídu o čosi lepšie najmä tvarom páky a aj ich správaním. Výborne sa s nimi dávkuje brzdná sila a taktiež maximálny výkon je na veľmi slušnej úrovni. V jednom extrémnom a dlhom zjazde na MTB Trophy už ku koncu trošku tvrdli na páke, ale nezradili ma. Taktiež sa mi páči, že tam už nie je žiadna strunka medzi platničkami, ale funguje to na princípe magnetu.



Mix radiacich páčiek Shimano SLX, prehadzovačky XT a prešmykača Sram funguje naozaj výborne a nemám s nimi jediný problém. Navyše všetky bowdeny sú vedené vnútrom rámu a za celú sezónu stačila jedna výmena zadného lanka približne v jej polovici po pár extrémnych maratónoch.


Presná špecifikácia na http://www.specialized.com/sk/cs/bikes/mountain/epic/epic-comp-carbon-29

Inak som nič nemusel štelovať alebo ladiť, všetko radilo presne aj v najväčšom blate. Akurát niekomu môže vadiť trochu viac plastový vzhľad páčok a fakt, že objímka nie je delená, na čo treba myslieť napr. pri montáži ESI gripov lebo potom už môže byť neskoro .

Pri cene týchto komponentov si navyše netreba vôbec robiť veľké starosti, ak niečo v zápale boja poškodíte . Vďaka prevodom 36/22 vpredu a 11-36 vzadu sa dá pustiť do skutočne každého terénu aj keď ja osobne mám najradšej vpredu kombináciu 36/24. Celkovo sa váha biku (samozrejme aj s pedálmi) pohybuje okolo 11,7 – 12 kg podľa typu kolies a plášťov.

Ako to vlastne funguje?

Takže poďme na to hlavné, čím je v tomto prípade funkcia odpruženia. Epic funguje na systéme zadného odpruženia s názvom FSR, ktorý Specialized používa na svojich modeloch skoro od nepamäti. Jedná sa o 4 - čapový systém a viac technických informácií, nielen o ňom, nájdete tu: http://www.mtbiker.sk/clanky/5790/prehlad-systemov-pruzenia.html

U epicu je tento systém doplnený o „brain“, ktorý automaticky otvára a zatvára prietok oleja podľa podnetov z terénu a týmto spôsobom „komunikuje“ s tlmičom. Pri správnom nastavení nemusím teda vôbec myslieť na to, či idem dupať do kopca, alebo sa pustiť do nejakého zjazdu.



Oproti predchádzajúcim starším modelom ale táto platforma funguje pri sagu, čo v reále znamená, že sa o dosť zmenšila akási „hranka“ medzi prechodom do otvoreného režimu a taktiež sa zvýšila citlivosť na menšie nerovnosti. Pri silovom šliapaní v stoji (ale to už treba fakt riadne zabrať) sa tlmič tým pádom trochu pohybuje, ale je to len v ráde pár milimetrov a vôbec nemám pocit, že by mi to uberalo na výkone. Súčasný „brain“ má 5 možností nastavenia podľa toho, ako chcete aby reagoval na nerovnosti a rozdiely sú veľmi citeľné - v minulosti totiž bolo tých polôh aj 14, ale citeľný rozdiel bol len medzi krajnými hodnotami.


Ja osobne používam na preteky najtvrdší režim, ktorý výborne funguje ak idete rýchlo a moc sa s tým „nepárate“. Tlmič poberie všetko, čo je treba a bike skutočne letí vpred. Zadná stavba nechodí tak „maslovo“, ako pri jemnejších nastavaniach ale na komforte to nijak výrazne neuberá. Na výjazdy a výlety uberiem jednu alebo 2 otáčky a hneď je cítiť ako bike chodí ochotnejšie do zdvihu. Najviac sa mi páči, že ak príde napr. prudká stojka a treba zhodiť na malú a začať „mydliť“ nohami, tak bike stále ostáva stabilný, zbytočne sa nenorí do zdvihu a nehúpe, no pritom stále reaguje na korene a jamy. Zástancom klasického systému otvorené/zatvorené sa môže zdať spávanie trochu odlišné a mierne „kompromisné“ ale podľa mňa pre športovú (rýchlu) jazdu je to ideál, pri ktorom netreba myslieť na žiadne čudlíky ani páčky – preto asi aj ten názov „brain“, teda po našom mozog . A pre úplne pohodové jazdenie sa dá celý systém vypnúť a užívať si maslový chod a žehlenie...

Vpredu pracuje klasická RS Reba RL už bez „brainu“. Ten sa vpredu nachádza až na vyšších modeloch. Niekomu môže vadiť trochu nesúlad medzi správaním vidlice a zadnej stavby, čo som aj na zahraničných diskusiách videl ako jeden z nedostatkov.


Pri mojom „maratónskom“ štýle jazdy mi to ale vôbec neprekáža, keďže väčšinou sedím v sedle a vtedy sa vidlica vôbec nehúpe a reaguje len na nerovnosti. Do dlhších kopcov kedy už jazdím aj viac so sedla si ju zamykám ovládaním na korunke. Situácia by bola možno odlišná, kebyže jazdím viac XC štýlom...

Určite by sa patrila spomenúť celková geometria biku. Ibaže na to možno nie som ten pravý, pretože už predtým som jazdil na modeli od Specialized (Stumpjumper HT), a tak prechod na Epic bol úplne bezproblémový. Jednoducho som si na to sadol a vedel, že si budeme rozumieť... Každopádne s týmto bikom nie je problém zdolať ani tie najextrémnejšie výjazdy (pokiaľ na to je fyzička) a o zjazdoch ani nehovorím. V tých cítim jednoznačne najväčší posun.


Na záver som si nechal takú malú špecialitu s trochu zavádzajúcim  názvom SWAT (Storage, Water, Air, Tool), čo sú v podstate integrované riešenia pre základné vybavenie, ktoré si väčšinou nosíme na každý výjazd (aspoň by sme teda mali). Spočiatku ma to nechávalo chladným, ale s odstupom času môžem povedať, že to je jedna z najlepších vecí, vďaka ktorej som mohol dať definitívne zbohom batohu a pritom mať so sebou všetko potrebné. SWAT nie je len o schovanom multikľúči v ráme, nitovači v predstavci a pre niekoho nepeknom boxe pod košíkom s dušou a CO2 bombičkou.



Je to najmä o možnosti zmestiť do celoodpruženého rámu 2 fľašky, ktoré sú na ľahko dostupných miestach (teda nie za sedlom a pod čo umožňujú rôzne adaptéry). Pre niekoho nepodstatné, ale pri extrémnych tratiach mi to už neraz zachránilo život. Napr. na dlhej „Salzke“ si po X hodinách vždy dávam do jednej Colu a do druhej vodu. Prípadne ak sú extrémne horúčavy, tak v jednej fľaši mám vždy čistú vodu, ktorú si lejem na hlavu atď..


Mnoho ľudí sa smeje, že Specialized neprišiel v podstate s ničím prevratným, ale sú to nenápadné riešenia, ktoré skutočne majú čosi do seba a ja to môžem len potvrdiť ...

Zhrnutie

Možno to znie akoby som len chválil a naschvál zabudol na kritiku. Ja to vidím skôr tak, že sa mi dostal do ruky vyslovený maratónsky špeciál, ktorý sa presne trafil do štýlu môjho jazdenia. Epic nie je len o naháňaní sekúnd na pretekoch, ale s menšími úpravami je z neho aj skvelý spoločník na trail a celodenné výlety. Vzhľadom na cenu a v porovnaní s konkurenciou sa trošku viac šetrilo na výbave no z hľadiska vplyvu na samotnú jazdu stačí po čase upgradovať len kolesá a je z toho raketa, ktorá sa môže bez hanby postaviť na hocijaký pretek. Limitom tak ostane už jedine kondička . Taktiež treba myslieť na fakt, že systém je o trochu zložitejší, ako verzia s klasickým tlmičom a aspoň raz za sezónu (najlepšie po nej) je potrebné ho poslať na servis do autorizovaného strediska. Taktiež výmena stredových ložísk u štandardu PF30 nie je taká jednoduchá ako pri miskách so závitom, ale tak je tomu už pri väčšine moderných karbónových rámov. Ostatné komponenty fungujú výborne aj napriek tomu, že nie sú z najvyššej ponuky jednotlivých výrobcov.

Plus

• Rokmi overený FSR systém
• Výborná kombinácia komfortu a efektivity
• Možnosť vyladiť správanie zadného odpruženia podľa preferencií (výlet, svižná jazda, preteky a pod)
• Stačí sa sústrediť len na jazdu a netreba žiadne extra káble na riadidlách
• Výborný spoločník nielen na maratóny ale aj na trail a dlhé výlety
• Tuhosť zadnej stavby vďaka veľkému priemeru čapov na priemyselných ložiskách
• SWAT kit - hlavne možnosť 2 fľašiek v ráme

Mínus

• Slabšia miera výbavy vzhľadom na konkurenciu - okrem kolies ale bez výrazného vplyvu na jazdné vlastnosti
• PF 30 stred sa horšie servisuje v domácich podmienkach
• Brain + tlmič tvoria zložitejší systém v prípade servisu

V prípade, ak vás ešte niečo zaujíma ohľadom biku, rád zodpoviem, alebo doplním bližšie podrobnosti .