Reportáž: Obr Drásal alebo 175 pekelne horúcich kilometrov

Uplynulý víkend sa mestečko Holešov pod Hostýnskymi vrchmi stalo centrom bajkového diania u našich západných susedov. Konal sa tu už 22. ročník legendárneho Drásala. Pretek je už 15. sezónu zaradený do seriálu Kolo pro život a je tak len jedným z dvoch podujatí, ktoré sú v tomto seriáli úplne od jeho začiatku. Drásal so svojou 22 ročnou tradíciou je kultovým pretekom a na jeho prestíži pridal aj fakt, že od minulého roka pribudla ku klasickej 115 km dlhej trati aj ultramaratónska 175 km dlhá štreka zvaná Obr Drásal.

Oproti minulému roku nenastali na tejto trati žiadne zmeny, akurát úmorné horúčavy z nej urobili skutočné bajkerské peklo. Okrem týchto pravých maratónskych porcií si môžu účastníci vybrať aj niektorú z tratí o dĺžkach 53, 37 km (hovorí sa im tu aj „baby trate“) alebo pohodovú vychádzku parkom Holešovského zámku o dĺžke 10 km.


Drásalovský víkend sprevádzalo tropické letné počasie s teplotami presahujúcimi 30 stupňov, teda počasie ideálne na trávenie voľného času pri vode a na kúpaliskách. Napriek tomu si do Holešova našlo cestu rekordných 2111 bajkerov. 150 z nich sa už o pol 6 ráno postavilo na štart Obra, z toho 9 žien, ktoré si určite zaslúžia najväčší obdiv.

Kameraman České televize pri štarte B trasy spôsobil kolíziu

„Jeden ze startujících závodníků do něj vrazil a spadl, kvůli čemuž se pak poroučeli k zemi i další cyklisté. Asi si myslel, že ho objedou, ale neměl vestu a na startu jsou všichni nažhavení. Vykázali ho bohužel až po incidentu, ale nás by vůbec nenapadlo, že tam někdo vleze. Nemůžete uhlídat všechno, může se to stát všude, i na Giru nebo jiných velkých závodech,“ uviedol k incidentu organizátor.


Po minuloročnej premiére na Obr Drásalovi (MTBIKER reportáž 2014) som si tento rok dal repete. Keďže prezentácia na Obra prebieha iba večer pred štartom, do Holešova som vyrazil už v piatok spolu s podporným tímom v podobe mojej manželky Veroniky. V areáli Holešovského zámku, kde býva tradične cieľ preteku už bolo všetko pripravené na hlavný nával cyklistov, ktorý prichádza v sobotu. Kompletné vybavenie zázemia zabezpečuje organizačný tím KPŽ. Na najvyššej úrovni je zvládnutá prezentácia pretekárov, umývanie bicyklov, depo, strava, sprchy a dokonca aj pranie dresov.
Sobotný budík bol veľmi krutý, veď kto by v sobotu vstával dobrovoľne 4:30. Ešte so zalepenými očami som sa presunul na Námestie E. Beneša, kde býva štart. O 5:30 zaznel štartový výstrel a 150 členný pelotón sa vydal v ústrety 175 kilometrom plných úmornej horúčavy, prachu, potu ale aj skvelej bajkovačky v Hostýnskych vrchoch. V úvodnom stúpaní sa had cyklistov natiahol. Vpredu o prvenstvo bojovali skvelí bajkeri Jobánek, Jan Fojtík (brat otca Obr Drásala Ondru Fojtíka), Šťastný, Šíbl a Hartl. Za nimi nasledoval zvyšok štartového poľa spolu so mnou a jedinou mojou ambíciou, prežiť a pokúsiť sa dôjsť do cieľa, keďže moja tohtoročná forma trocha zaostáva za tou z minuloročného Obra.

Po úvodnom zjazde prišlo náročné stúpanie z Rusavy nepríjemne prudkou asfaltkou. Našťastie sa tento úsek išiel iba raz a navyše za relatívne prijateľnej teploty. Postupne sme sa dostali až na Tesák, kde začínal okruh, ktorý šli všetci „obri a obrine“ dva razy. Kúsok za Tesákom na Kelčskom Javorníku je najvyšší bod trasy. Je tu vypísaná aj horská prémia. Stúpanie na Kelčský Javorník bolo ale nad moje sily, takže som ho zdolal pekne na pešo popri bicykli. Klobúk dole pred tými, čo dokázali zdolať túto stojku v sedle. Nasledovný zjazd je najdlhší, ale aj najťažší na celej trati. Na jeho konci v Rajnochoviciach mali toho moje ruky už dosť a pomyslenie, že príde ešte repete nebolo veľmi príjemné. Po pár kilometroch sme sa dostali na najvzdialenejšie miesto na trati v Jarcovej pri Valašskom Medziřičí. Oddychovou pasážou po asfaltke sme dorazili až po začiatok nepríjemného stúpania smerujúceho na Prženské Paseky. Prudká asfaltka s minimom tieňa dokáže zlomiť nejedného odhodlaného bajkera, hlavne v druhom kole na 120. kilometri. Nohy mi išli stále celkom dobre a prekvapujúco mi nevadilo ani horko, ktoré s približujúcim sa poludním gradovalo. Na občerstvovačke na Trojáku ma čakala Veronika, ktorá si prešla na bicykli úvodnú časť Drásala. Kúsok za Trojákom prišiel nájazd do druhého kola.

Drásal 2015 - trasa 115 km

Druhé kolo sa mi už išlo o poznanie horšie ako to prvé. Nohy mi síce išli stále celkom dobre, ale začal som mať problémy so žalúdkom, ktorý zhruba od 110. kilometra odmietal prijímať akúkoľvek potravu. Jediné, čo sa mi darilo do seba dostať bola čistá voda a pod druhým stúpaním na Prženské Paseky energetický gél. Pred Trojákom kríza vrcholila a nemal som ďaleko od toho, aby som si povedal „game over“. Pri každom hlbšom nádychu som mal pocit, že uvidím opäť moje raňajky. Na Trojáku sa mi ale podarilo do seba dostať polovicu banána a Veronika mi podala radlera, z ktorého som si dal pár glgov. Po chvíli sa mi žalúdok trocha upokojil a dostal som sa opäť do celkom solídneho tempa.

Posledné dve stúpania som už šiel hlavne silou vôle, ale napriek tomu som stále obiehal borcov z krátkej (115 km) trate. Uznanlivé a povzbudivé slová od nich a divákov popri trati mi dodávali silu do posledných kilometrov. Záverečným zjazdom som zišiel späť do Holešova, nasledovali posledné metre zámockým parkom a v čase 10 hodín a 1 minúta som preťal cieľovú čiaru.



Na trati Obra zvíťazil Jan Jobánek (Superior Rubena Team), ktorý obhájil minuloročné víťazstvo a dokonca ustanovil nový traťový rekord časom 07:37:44.6. Absolutórium si zaslúži najrýchlejšia žena Irena Berková (Amenity-Extrem Sport Team), ktorá najdlhšiu Drásalovskú trasu zvládla za 10:06:52.9 a to sa na trati musela ešte vysporiadať s dvoma defektami. Na klasickej trati A zvíťazil najväčší favorit Pavel Boudný (Česká spořitelny Accolade) a medzi ženami triumfovala Anna Šmídová (Nilfisk ALTO pro cycling).


Pre mňa bol tohtoročný Obr Drásal výzva, ktorú sa mi podarilo zdolať a každému kto má takéto výzvy rád môžem tento pretek len odporučiť.