ŠKODA STUPAVA TROPHY 2015 – alebo aj skutočne rýchlych 105 km

ŠKODA STUPAVA TROPHY svojimi peknými parametrami vôbec nevyzerá, že sa koná iba kúsok od nášho hlavného mesta. Napriek "malým" kopcom sa organizátorom podarilo vyznačiť 4 krásne bikerské trasy od 25 do 105 km, na ktoré sa odhodlalo takmer 900 ľudí. Pre tých, ktorí sa chcú úplne „doraziť“ bola v ponuke aj tradičná kombinácia s nedeľným behom ale ten som pre tentoraz vynechal.

Cestou na maratón si musím dávať poriadny pozor aby som správne trafil pretože automatickú odbočku na Viedeň po dlhom čase vystriedala tá smerom na Brno . Do areálu prichádzam kúsok pred ôsmou. Už po ceste vidím, že sa rútim do peknej čierňavy ale nakoniec z toho bola po ceste len malá prehánka. Navyše po tých tropických dňoch bolo všetko vyschnuté a na náš čakal doslova ideálny povrch trate. Zázemie sa oproti minulým rokom presunulo a myslím, že k lepšiemu. Vďaka Škode opäť vyzeralo veľmi podarene a na úrovni. Registrácia a všetko ostatné prebehlo bez jediných problémov a kúsok pred 9:00 už stojím na štarte a bavím sa s kamarátmi. Najmä o nedávnej dlhej „Salzke“, kde kopec z nich taktiež štartovalo . Rozjazdenie som akosi vynechal (teda ak nerátam tých pár otočení kľukami), no mojím cieľom je ísť zo začiatku pomalšie so snahou postupne nakopnúť diesel Aj vďaka tomu sa po štarte cedím pomaly na koniec pelotónu.


Úvodné kilometre sa idú po asfalte a vďaka silnému bočnému vetru asi prvý krát vidím ako sa na MTB maratóne robia tzv. terezíny a motáme sa tak z jednej strany cesty na druhú Vidno, že tu spŕchlo trochu viac a voda fŕka pekne do tváre od tých vpredu. Po odbočení z asfaltky do terénu je už ale všetka voda fuč a začína sa tradičný maratón. Postupne sa pekne trháme a ja sa pomaličky posúvam. Úvodné pasáže idú po rovnakých úsekoch ako aj zimný MTB maratón. Tie sú vedené po tzv. bratislavských zvážniciach - čo sú v podstate lesné cesty vybehané od množstva bikerov skoro do hladka Na druhej strane je všetko parádne rýchle. Pomaličky sa dolepím na Laca Lipeckého a Roba Čunderlíka a celkom fajne si to následne púšťam v peknom zjazde končiacom na ceste Mládeže. Tu nastáva asi jediný nedostatok počas celého preteku lebo chalani čo mali na starosti odbočku prichádzajú trochu neskôr. Chvíľu neviem kade ďalej a len sa tak motkám až nedorazia ďalší a potom už trafíme. V ten moment prichádzajú aj regulovčíci takže verím, že ostatní už nemali problém. Stúpanie na Kolibu popod lanovku je naozaj pekné a v eufórii sa do neho celkom z chuti zahryznem Po chvíli sa ale radšej trochu upokojím a tam mi prchá aj Laco s Robom. O to viac si ale užívam parádne single. Škoda, že ich trochu viac nepoznám pretože tým ako sú vyjazdené dá sa po nich skutočne poriadne „kaliť“.


Zvážnicu na Biely Kríž už mam taktiež najazdenú najmä zo zimného maratónu. Ono totiž namotať 105 km trať (bez okruhov) a hlavne prevýšenie 2800m v okolí BA nie je úplne také jednoduché Na bufete len beriem dáky banán a vodu a prášim ďalej. Medzitým sa zatiahlo a začalo mrholiť. Ani neviem opísať akú som mal radosť Po všetkých tých úpekoch je tento jemný dážď úplná lahoda. Navyše na povrch trate to nemá absolútne vplyv ...


V dlhom zjazde cez Medvedie údolie si to opäť púšťam a dotiahnem sa na borcov predo mnou. Takto sa to opakuje ešte zopár krát. Ale ani v kopci sa mi nejde vôbec zle a snažím sa ísť trošku viac silovejšie - čo mi celkom vyhovuje. V najprudších pasážach tomu pomohol aj fakt, že som prešiel aj na Epicu na jednoplacku v „sociál“ verzii 1*10 s najľahším prevodom 32/40. Uvidíme na ktorom ďalšom preteku to oľutujem


Približne na 70 km trasy ma dobieha „motorový“ Jaro Buchtík. Chvíľu sa ho držím ale potom radšej vycúvam nech si nepokazím ten dobrý pocit Zvážnicu vždy po čase vystrieda nejaký pekný trail. Možno by niekto frflal, že to je všetko hladké , vyjazdené a pod ale ja si užívam každý meter. Hlavne tú rýchlosť akou všetko pekne odsýpa - celkom fajn zmena oproti takému MTB trophy, kde je samý šuter a nič zadarmo

Ako naskakujú kilometre, postupne sa vyčasuje. Ani neviem ako je zrazu azúro čo je okamžite cítiť pri jazde mimo lesa. Našťastie vyššia rýchlosť a absencia nekonečných stúpaní sa stará o dostatočné chladenie.


Veľmi pekný moment pre mňa nastal pri dlhom asfaltovom úseku smerom k Lozornu. Dobieham jazdca z kratšej trasy ale ten následne pridá, predbehne ma a ťahá parádnu špicu až k bufetu. So slovami: „nemáš za čo Imroman“ je mi jasné že môžem poďakovať niekomu z fóristov . Takéto maličkosti vždy potešia a najmä s blížiacim sa záverom...


Ten si ešte celkom pamätám z pred 2 rokov. Nezapamätal som si ale celkový počet terénnych vĺn ktoré na nás čakajú po poslednom bufete z Košarísk. Jedna, druhá, tretia a stále nič. Dobieham ďalších z kratšej trasy a jedného v drese Svätojurského maratónu (to je záruka, že trať pozná ) sa pýtam, či nevie koľko tých vĺn ešte bude. Vraj už len kúsok ale hlavne sa dozviem fakt, že odpadá tá hrozná rovná lúka tesne pred koncom ktorá sa mi taktiež vryla do pamäti – pred 2 rokmi tu bol totiž poriadny úpek s tropickými teplotami a na tej lúke som sa motal ledva krokom . Ešte si strihnem parádny rýchly zjazd do Borinky a odtiaľ už posledný menší kopec. Záverečný technickejší zjazdík vyvrcholí brodom. Idem ale trochu opatrne, predsa len tam nechcem zahučať 300 m pred cieľom. Úplne posledné metre vedú po trati piatkového eliminátoru takže spoločnosť ešte robia rôzne klády a iné druhy prekážok v kombinácii s „drncavou“ lúkou. HT-čkári si posledné metre museli poriadne užiť .


V cieli mám skutočne radosť z parádnej jazdy a hneď vedľa stojacemu Paľovi Grujbárovi (hlavný organizátor) ďakujem za super podujatie a trať. Celá mi trvala 5:07 hod a víťaz Andrej Kubiš ju zvládol za 4:39 hod. Ukončil tak sériu Karla Hartla ale treba čestne priznať, že ten bol ešte dolámaný z pádu na Salzke. Medzi ženami zvíťazila Michaela Maláriková za 5:47 hod.


Hneď po dojazde a menšom vydýchnutí sa snažím nájsť nejaký tieň - stánok MTBIKER mi udrel do očí ako oáza. Akurát Červo nemal hodnú chvíľu na čom sedieť . Neskôr ma veľmi potešilo veľké množstvo „boxov“ s hadicami na umývanie a najmä premietanie predposlednej etapy Tour de France na veľkej obrazovke. Vďaka dojazdu do Alp d"Huez sa síce trochu posunulo vyhlásenie ale myslím, že nikto nemal žiadne námietky . V podstate takto nejak si predstavujem dokonalý deň na biku...