Reportáž: ŠKODA MTB Singletrack maratón Košice - Dá sa aj na pevnej vidlici

12.ročník Košického MTB maratónu bol tento rok zároveň súčasťou a finálovým pretekom Slovenského pohára, Slovak XCM Tour, a aj slovensko-maďarského seriálu Pedal MTB Tour. Ani tento rok nás nemala minúť výzva v podobe "Kopca pravdy“ a pripravená bola aj horská prémia na Lajoške. Percentuálne najviac singlov sľuboval polmaratón, ktorý mal obsahovať aj 11 km supersinglov.

Predpoveď počasia je pozitívna, a preto kto by neodolal takejto výzve? Bolo nás 553. Po iné roky ma od účasti na Košickom MTB odradila vzdialenosť. Tento rok som však sa vydal na 400 km dlhú cestu do miesta pretekov.

Ranný dážď a chlad nikoho nezlomil

Sobotné ráno na Jahodnej ma privítalo chladom a dažďom. Moja predštartovná horúčka sa razom premenila na zimnicu. No, čo už. Dáko to snáď zvládnem. Idem sa zaregistrovať do teplučkej chaty a potom čakám na vhodnú chvíľu k prebehnutiu na parkovisko. Čierne chmáry, našťastie, rýchlo zredli, ale slnko stále nemalo záujem o tamojšiu akciu. Nahadzujem preto na seba aj vetrovku a idem v predstihu "tvrdnúť" do štartovného koridoru. Urobil som tak prezieravo, lebo maratónska aj pol maratónska disciplína začínala spoločne.


Predvídal som lievikovitý efekt a chcel sa vyhnúť zápche pri príchode k užšej časti trate. Minútku pred výstrelom sa vyzliekam a čakám na sľúbenú povzbudzujúcu hudbu. Po rytmickom bubnovaní sa ozýva "hanblivá" rana ako zo vzduchovky. Je jedno, či zahrmí delo alebo len pukne poplašná pištoľ, obe pohnú masou nedočkavých borcov. Hurá! Ide sa do boja! Traverzou cez zjazdovku vchádza masa bikerov na lesnú cestu.


Úvod poľa pretekárov spomaľuje a každý sa snaží čím skôr do nej zaradiť. Povrch cesty je takmer ideálny a už tu sa začínajú formovať skupinky rovnako kondične naladené. Po nejakých siedmich kilometroch stúpania sa dostávame k najvyššiemu bodu trasy pri chate Lajoška. Zároveň je to aj horská prémia. Pod záverečným strmším stúpaním mi do uší doľahli údery bubnov. Ihneď idú nohy ľahšie a čo úder bubna, to záber do pedálov. Perfektný ťah od organizátorov. Na vrchole mávnutím ruky ďakujem bubeníkom a míňam prvú občerstvovačku. Manželka, ktorá ma bola v tejto časti povzbudiť, videla, koľko elánu bubeníci naliali do nôh bikerov. Vraj niektorí z takých, čo bicykel nahor tlačili, prechádzali potom okolo nich tanečným krokom. Od chaty nasledoval dlhý zjazd. Radosť z rýchlej jazdy po lesnej ceste a po úzkych chodníčkoch, nám však skoro prerušilo dvojkilometrové stúpanie. Bolo spestrené jazdou po singloch a následne prechodom do klesania starou, zanedbanou "enduráckou" traťou. Doposiaľ som si lesné chodníčky doslova užíval. Na tento strmo klesajúci úsek by som však do 180 stupňových vracačiek potreboval kĺbový bicykel.


Všimol som si, že sa našli ale i takí jedinci, ktorým bol tento terén doslova ušitý na mieru. Obdivoval som ich techniku a začal uvažovať na tým, že mám ešte veľké rezervy v tréningoch. Po 15 kilometroch sme sa vrátili na Jahodnú .Odtiaľ po zvážniciach a chodníčkoch do najnižšieho bodu trate nad Myslavou. Single v tejto časti boli hravé a rád by som sa na nich ešte inokedy pozabával. Počas preteku sa to totiž nedá plne vychutnávať.

Búrka a trojnásobný dážď ukončuje bikerskú pohodu

Zarachotenie hromu zrazu veští, že to ďalej nebude už taká "selanka". Pri prejazde lesom sa spustil hustý dážď. Spočiatku nás ešte kryli stromy. Pred výjazdom do otvoreného terénu som sa rozhodol využiť vetrovku, ktorú som mal v zadnom vrecku ešte od štartu. Na povrchu trate sa začína vytvárať vrstva blata. Je nepríjemná, hlavne pri klesaniach v singloch. Konáre vystupujúce z chodníkov sa začínajú lesknúť. A na to všetko mi ešte aj vidlica ostala trvalo v zamknutej polohe. Keď mi predné koleso odhodilo pol metra bokom, pochopil som, že jazda ďalej s pevnou vidlou bude už "držkoidná". Veruže som si aj dvakrát "ustlal". Bolo to našťastie v technických úsekoch pri nízkej rýchlosti. Po zmene povrchu sa lesom začali ozývať šťavnaté výrazy. Aj keď mnohé neboli v slovenčine, pochopil som dobre, že ustrážiť si bicykel pod zadkom, nie je už také jednoduché ani pre iných... Zábava na singloch sa zmenila, aspoň u mňa, na boj o prežitie. Nepotešil ma ani Kopec pravdy. Keď som videl v akom stave je povrch, radšej som boj s ním odignoroval. Kolesá som naplno roztočil až 5 kilometrov pred cieľom. Na zvážniciach bola už pekne rozjazdená kôpka blata. Okuliare sa použiť nedali. Dvakrát som ho schytal do oka. Musel v ňom byť drobný piesok, lebo ľavé oko ma sprvoti začalo rezať a následne som naň videl už len hmlu. Dobitý, na jedno oko slepý a so stvrdnutou vidlicou prejdem záverečný kratučký singlík a som v cieli. Stálo mi to za to? ... Stálo! O rok prídem znova.

Výsledky neprekvapili

Víťaztvo na 80 km trati obhájil Peter Szalay z Maďarska. Druhý skončil Belgičan Wouter Cleppe a tretí Čech Karel Hartl. Na 50 km trase dominoval čerstvý majster sveta v paracyklistike Patrik Kuril.