Hlavou proti stereotypu - 1. časť o pedálovaní

Začalo to ako vždy myšlienkou a predstavou. „Ako by to asi mohlo byť?“. A samozrejme otázkou, akou témou diplomovej práce ohúrim komisiu na katedre fyzioterapie v Banskej Bystrici. Pre fyzioterapeuta a zároveň cyklistu je výzvou pochopiť, ako funguje ľudské telo na relatívne jednoduchom stroji, akým je bicykel. Predstava pre laika od predstavy vášnivého cyklistu sa môže líšiť. Jednoducho, ide o sekundy, ide o metre, a tak tlačím do pedálov, koľko srdce a žalúdok zvládne.

Sadnúť si na bicykel a roztočiť pedále s úmyslom pohnúť sa vpred je jedná vec, z hľadiska efektivity, je to druhá vec. Zatlačiť silou do jedného statického bodu, ako je napríklad odraz, alebo drep je jednoduché. Ale zatlačiť do množiny bodov usporiadaných do kruhu čo najefektívnejšie s cieľom využiť tak hodiny silového tréningu, je zložitejší mechanizmus. Väčšmi pri poruche pohybového aparátu.


Na to, aby zložité fyzikálne veličiny dostali zmysel (obrázok v ľavo), je potrebná bohatá svalová koordinácia (obrázok v pravo). Avšak, čo sa skrýva za tým odborným slovným spojením - efektivita krútenia? A čo ovplyvňuje samotnú efektivitu? Je to sila, motivácia, alebo často opomínaný posed bicykla a ergonómia. Hovorím o efektivite krútenia, avšak týchto niekoľko riadkov budem venovať hlavne funkcií tela, ktoré ma tak očarilo. Na začiatku každého veľkého plánu som si ale musel vypočuť niekoľko odborníkov, ktorým je táto téma jasnejšia. Navštívil som tak Prahu a jej Specialized centrum BG Fit konceptu. Na Slovensku som navštívil športové diagnostické centrum profesora Hamara.

Pýtate sa, čo bolo mojím cieľom? Prečo vás napínam?

Cyklistika, až na pár výnimiek, je symetrická pohybová aktivita. Avšak ak podliehame z nejakého dôvodu tomu, že nohy nás neposlúchajú a ako sa hovorí, „pravá noha nevie, čo robí ľavá“, tak to až tak symetrická aktivita nie je. Áno, máte pravdu, každý má právo mať chybičku krásy a byť tým jedinečný. Hovorím tu však o odchýlke, ktorá má dopad na výkon a efektivitu. Hodnota tzv. asymetrického indexu je menšia, prípadne sa rovná 10% (je percentuálne vyjadrenie pri zvýšení zaťaženia jednej nohy o 3%, pr. LDK/PDK- 47/53= 10%).

Mojím cieľom teda bolo zistiť, aký je vzťah medzi pohybovým aparátom a asymetrickým pohybom - asymetrickým pedálovaním. Ešte vás ale zastavím nad vyvodzovaním predčasných záverov. Skúsme premýšľať inak. Ako fyzioterapeuta ma naučili premýšľať odzadu dopredu, tak to teraz skúsme spoločne. Vylúčme z rovnice všetky zbytočné premenné, ako zranenie, ideálny posed (ktorý nikdy ideálny nebude), dĺžku končatín a ich deformity, typ bicykla, atď. Zamerajme sa na podstatu. Čo ak problém je niekde vyššie? Čo ak zabezpečenie pohybu zlyháva v jeho riadení a súčasne v štruktúre? Fúha, že čo to znamená? Hneď vysvetlím.

Nie je veľkou novinkou, že pohyb riadi centrálna nervová sústava, teda mozog, miecha a príslušné nervy (samozrejme aj toto nie je jednoznačné, ale zatiaľ to stačí). Keď sa nadané malé dieťa začne učiť hrať na hudobný nástroj, jeho prsty ho neposlúchajú. Neustálym opakovaním sa vypracujú pohybové návyky. Tieto pohybové návyky – stereotypy, následne pri hre využíva bez toho, aby sa sústredil na hmaty prstov a môže tak zahrať tón. Podobne ako malé dieťa, ktoré sa plazí, poznáva okolie, snaží sa zdvihnúť a postaviť, vykročiť nohou a vykročiť vpred. Tieto dva príklady učenia sa pohybu majú jedno spoločné. To, ako sa pohybujeme, ako mozog kvalitne riadi náš pohyb, ovplyvňuje tvar kostí, kĺbov, dĺžku šliach a kĺbových puzdier. To, ako sa kvalitne - efektívne pohybujeme, predurčuje náš zdravotný osud. Preto kvalita riadenia ovplyvňuje štruktúru. Alebo „funkcia tvaruje formu“ a naopak.

Vrátim sa však opäť do sedla. Práve sedlo je už niekoľko rokov záujmom niekoľkých väčších cyklistických výrobcov. Ich cieľom je dosiahnuť maximálny komfort, ktorý na druhej strane umožňuje optimálnu oporu pre panvu v priebehu záťaže.


S výnimkou „gravity“ disciplín (Downhill, BMX, fourcross, freeride atď.), tak cyklista v priebehu záťaže strávi značnú časť v sedle. Jeho cieľom je šetrenie energie a niekedy zníženie ťažiska pri náročnom a technickom stúpaní. Na šetrenie energie sa môžeme dívať rôznymi spôsobmi, avšak pre súčasnú problematiku sa na to dívam prísnym okom pohybového terapeuta. Pre lepšie pochopenie vás oboznámim so základom anatómie. Či ste biker alebo bikerka, každého odtlačok zadku na ergonomickej lavici je originálny.

Na sedle sedíte dvomi sedacími hrboľmi (viď. obrázok hore), ktoré cítite, keď si sadnete narovnaný na tvrdú podložku. Každý výbežok je časťou panvových kostí. Medzi nimi je zaklinená krížová kosť, ktorá je pokračovaním chrbtice a vytvára tak sakroiliakalne kĺbne spojenie - SI (viď. obrázok dolu).



Napriek minimálnemu pohybu v tomto kĺbovom spojení je tento pohyb veľmi dôležitý pre symetrické rozloženie váhy trupu. Panva vytvára akoby komunikačný uzol medzi nohami a trupom. Neexistuje pohyb končatín alebo trupu, ktorý by sa zaobišiel bez spolupodieľania sa panvy. Takže každý pohyb končatín, náraz alebo odpor, ktorý musí noha prekonať vedie k tomu, že panva na to reaguje. To, ako veľmi na to bude reagovať, závisí od kvality aktivity svalov a efektivity samotného pohybu. Pedál bicykla udáva taký odpor, aký si zvolíme my, či už vlastným úsilím (prudká akcelerácia), alebo vonkajším prostredím. K pohonu bicykla je vždy vyžadovaná určitá mechanická energia. Platí, že čím je vynaložená sila vyššia, tým je odpor väčší. V momente, keď nemá panva dostatočnú oporu, odpor pedála (viď. obrázok dolu) panvu, alebo akýkoľvek segment končatiny nápor nevydrží a vychýli sa.


V tomto okamihu strácate silu, energiu a samozrejme, odnesie si to aj pohybový aparát. Skrátené a oslabené svaly, asymetrická záťaž má z dlhodobého hľadiska negatívny dopad. Oporu segmentu - kĺbu, jeho pohyb a polohu určuje sval a ten podlieha už zmieneným pohybovým vzorom - stereotypom uloženým v našej hlave. To, ako sa tieto kĺby hýbu a zároveň odolávajú vonkajším silám v priebehu 360 stupňového cyklu pedálovania určuje, ako dokážeme šetriť s energiou a zároveň, akú silu dokážeme efektívne vyvinúť. V cyklistike sa tomu hovorí technika pedálovania, v pohybovej terapii tomu hovoríme pohybový stereotyp, v tanci ladnosť, v hudbe tón.

Ako to ale vyzerá, keď pohybový aparát nie je „fit“?

Túto otázku som si položil a následne zhodnotil. Vyvodil som možné závery a povedal som si, idem do toho. Na katedru som preto odovzdal prácu s názvom „Vzťah asymetrického silového pôsobenia dolných končatín a dysfunkcie panvy v cyklistike“. Snažil som sa zistiť v práci, čo vás / nás vážený nadšenec cyklistiky ovplyvňuje pri vykonávaní návykovej aktivity. Aké sú dôsledky pri zanedbávaní kompenzačných aktivít a čím si prechádza pohybový aparát v priebehu asymetrickej záťaže. To však uvediem až v druhej časti, ktorá bude publikovaná o 2 týždne.