Reportáž: Stupava Winter Trophy MTB & Run 2016 - zimná akcia ako sa patrí aj s ľadom a snehom

Zimný maratón je v podstate vždy taká lotéria, kde nikto nevie, ako vlastne bude. Môže sa stať, že bude sneh po kolená, alebo aj sucho ako v lete. Tento rok ale opäť všetko vyzeralo tak, ako sa na zimu patrí, teda aspoň v rámci možností zimy bratislavskej...

Prichystaný už na mieste preteku

Železnú studienku pre tento rok vystriedala Stupava, do ktorej prichádzam s Lenkou okolo 9:45 ráno. Zmenu zázemia hodnotím za seba pozitívne a najviac sa mi páči, že všetko je hneď po ruke priamo od auta, čo je v zime veľká výhoda. Registrácia a všetko ostatné je bez problémov, a tak sa môžem ísť vystrojiť. Na tomto preteku je celkom fajn trochu porozmýšľať čo na seba, aby sa človek nevaril, alebo naopak. A keď už tu v článkoch vypisujem všelijaké „múdrosti“, tak aspoň v skratke.


Autori fotografií v článku: Michal Kostka, 77tomas, Domestik.

Ráno bolo tesne pod nulou a fúkal pekne nepríjemný studený vietor. Hodil som na seba dlhé termo doplnené o tenké lycra návleky na ruky, krátku Gabbu, zateplené kraťasy a návleky na nohy z Nanoflexu. Tretry som si zobral letné, keďže sú oveľa ľahšie a tuhšie. Namiesto návlekov, ktoré sú naprd, keď treba trochu pobehnúť, šli dovnútra len moje obľúbené ohrievače a hrubšie vlnené ponožky. O všetko ostatné už sa postará samotná intenzita a s odstupom času môžem povedať, že to bolo úplne ideálne. Mám taktiež už svoj overený zimný „špeciál“ s pevnou vidlicou. Dopredu putoval 2,25" široký Fast Track s dušou aby som mohol mať čo najnižší tlak a vzadu ostal 2 palcový, o čosi viac nafúkaný a bez duše. Na bikerov čaká trať s dĺžkou 25 km a prevýšením 560 m. Ako minulý rok aj teraz sa na tej istej trati koná taktiež beh.


Online mapa trasy aj s GPX v sekcií Výjazdy na http://www.mtbiker.sk/vyjazdy/159717/imroman-preteky-stupava-winter-trophy-mtb-sneh-25km-1h-527m.html

Kto skôr príde, ten skôr berie

Najskôr mám pocit, že je ešte kopec času, lenže si musím odskočiť, ešte nahodiť číslo, atď. a na konci celého zisťujem, ako sa mýlim. Úzky koridor je narvaný na prasknutie (cca 260 kúskov) a úplne dozadu sa mi veľmi nechce. Poprosím teda jedného bikera pri kraji, či sa k nemu môžem pichnúť a preliezam – čestne priznávam, nabudúce už si dám viac pozor... Keď vidím tú úzku rovnú alej je mi jasné, že od začiatku treba zabrať a vyhnúť sa tak kolíziám. O tie, ako som neskôr počul, veru nebola núdza a doplatil na ňu napríklad aj môj kamarát Tomáš Višňovský – ten síce dokončil, ale len s jednou brzdou a poraneným kolenom.


Po štarte sa rýchlo vytvorí úvodný balík a keďže sa idú úvodné km po asfalte, nie je na škodu byť v ňom schovaný. Tesne pred nájazdom do „terénu“ sa ale natlačím dopredu a môžeme začať fučať do kopca po paneloch. Stačí nastúpať pár výškových a máme niečo, čo sme na tomto preteku už dlho nemali – SŇAH!!! Vďaka mrazu je krásne tvrdo a tenučká vrstva prašanu dotvára atmosféru. Ale fatbikeri by určite ešte zopár cm privítali . Miestami ale voda nestihla úplne zamrznúť a bolo aj blatko a mokro.

Štart...

Úvod mi vyšiel, čo v skratke znamená neprepáliť a postupne som skoro na samom čele. Na to, že je zima, sa ide pomerne svižne. Zvážnice rýchlo ubiehajú, ale občas skrývajú nemilé prekvapenie v podobe ľadu – najmä po krajoch, kde je to najviac vyjazdené. Na nejaké obzeranie ani nie je čas a neustále pred sebou hypnotizujem stopu. Takže na okolie a výhľady sa ma moc nepýtajte. Trasa je vďaka zmene zázemia odlišná, ale momentálne sme na mne známych úsekoch a celé to postupne s malými výnimkami stúpa až po Biely kríž. Na bufete nič neberiem a len si odpijem so svojho už pekne ľadové bidonu – aj preto šla do neho len trocha vody, viac tu aj tak nikdy nepotrebujem.

Už sa črtá cieľ

Za Bielym krížom nasleduje strmý výbeh, ktorý má zmysel jedine vybehnúť po vlastných. Teraz sa profil preklopí už viac do zjazdu a začína tá práva zábava. Rýchlosť slušne rastie a ľadové koridory stále číhajú čoraz viac ako pasce. V jeden moment mám skutočne na mále, keď chalani z Kaktusbiku predo mnou zrazu menia smer a obchádzajú zamrznutú mláku. Ja už nestíham reagovať, tak aspoň rýchlo odľahčím predné koleso, ale zadné sa mi borí do ľadu. V tej rýchlosti tak skoro zažijem katapult na vlastnej koži. Záver je v podstate taký istý ako aj na Stupavskom letnom maratóne, takže cca mám predstavu, čo ma ešte čaká. Aj tak ale spravím chybu a pred záverečným zjazdom pred seba pustím 2 chalanov. V konečnom dôsledku ale ani neľutujem, lebo miestami v tom lístí vôbec neviem, čo je v stope a už sa mi nechce zbytočne riskovať - navyše s pevnou vidlicou už to aj tak bolo v tých rigoloch pekne na hrane.


Záver singláču ale nie je moc tvrdý a nechýba ani klzké blato. Vypľuje ma tesne pred cieľovou rovinkou a trochu sa desím, či ma nečaká aj brod cez potok ako v lete. Jasné, že nie a už si len zadupem do cieľa. Nakoniec za 1:03 hod som na celkovom 6. mieste a naša miniskupinka 5 ľudí sa postupne natlačila do 30 sekúnd – takže bolo stále veselo až do cieľa .


Celkovým víťazom sa stal Wouter Cleppe z Belgicka v čase 57:47 min. Medzi ženami zvíťazila Kristína Neč Lapinová za 1:15 hod. Síce mám zatiaľ len 29 rokov a až v decembri 30, no už patrím do kategórie 30-39, vďaka čomu som si mohol vychutnať skvelú atmosféru pri vyhlasovaní aj z pódia . Na nej nechýbali samozrejme ani bežci a v rámci 25 km dlhého behu zvíťazil kamarát zo Žiliny, Andrej Paulen, v parádnom čase 1:36 hod.

Nový deň, nová výzva

S Lenkou sme prespali u kamarátov v Rusovciach a vrátili sa na nedeľný beh, ktorý takisto začínal o 11:00. Slniečko pekne svieti, no teplota je ešte viac pod nulou ako včera, čo vidno hneď na „parkovacej“ lúke. Tam, kde bolo ešte včera blato, je dnes už iba tvrdý betón. Ale teším sa na novú trať, ktorá obsahuje asfalt aj terén a má 10,16 km s prevýšením 185 m. Opäť sa opakujem, ale na behu sa mi páči tá jednoduchosť, teda žiadne babranie ako s bikom . Od Lenky som dostal na Vianoce fluo kompresné návleky, tak bolo iba potrebné doladiť outfit, lebo ako vieme z cyklistiky – aj farba jazdí . Takto „vyštafírovaný“ sa idem trochu rozbehať a poučený zo včera rovno na štart s časovou rezervou. Tento rok ma veľmi chytilo horské behanie (trochu aj pre nedostatok snehu) tak som bol veľmi zvedavý, ako mi to pôjde...

Po štarte medzi prvými

Nakoniec sa nás zišlo 127, samozrejme mohli bežať aj tí, ktorí včera nejazdili. Po štarte ako inak, žiadne flákanie a neustále si kontrolujem hodinky, nech to v návale adrenalínu neprepálim. Čakám, že ma postupne budú predbiehať, ale na moje prekvapenie sa stále držím vpredu na 4. mieste a za mnou vzniká diera. Iba vpredu sa suverénne vzďaľuje Marek Hladík. Vidno, že je bežec špecialista, lebo beží úplne ľahučko – asi ako Legolas z Kráľa Pána prsteňov . Kuknem na hodiny a keď vidím, že si stále držím tempo 3:45/km bez hmly pred očami, začínam veriť v dobrý výsledok. Na nohách mám svoje zimné horské LaSportivy, ktoré majú poriadny drapák a čakám než konečne vbehneme na zvážnicu so snehom. Keďže behávam väčšinou do kopca, tak v stúpaní po paneloch a neskôr v teréne sa mi ide oveľa lepšie. Len škoda, že po včerajšku snehu akosi ubudlo a už to nie je taká zimná idylka. Ostal len tvrdý a zmrznutý základ. V stúpaní, ktoré končilo tesne za bufetom na 6. km, som už tretí. Teraz už len udržať nastolené tempo aj v mierne klesajúcich úsekoch.

"Dlhý krok"

Zo začiatku s tým trochu bojujem a až neskôr mi napadne, nech poriadne využijem svoju výhodu – dlhý krok. V „zjazde“ to teda čo najviac naťahujem, čo celkom zaberá. Ibaže ešte nás čaká finálny zošup, rovnaký ako včera. Najlepší je ten pocit, keď chce človek bežať z kopca čo najrýchlejšie, len už to rýchlejšie nejde. Cítim, že sa na mňa doťahuje Pavel Jánoš a predlžujem, čo to dá. Teraz som vďačný za tie moje drapáky v tých šikmých korytách, ale stále mám pocit, že si nakoniec rozbijem „držku“. Už ani neviem, ako som to zbehol a na cieľovej rovinke ešte trochu zrýchlim - celý poslintaný finišujem za 39 min a 10 sek. Dal som do toho všetko a oplatilo sa. Celkovo 3. miesto a medzi tridsiatnikmi moje prvé víťazstvo . Zvíťazil už spomínaný Marek Hladík v super čase 36 min a 16 sek. Keď sa vydýcham a poutieram sliny, idem naproti Lenke a trochu ju podporím v závere. Neskôr už si vo vyhrievanom stane doprajeme chutné rizoto, kávu a čakáme na vyhlásenie.


Žiadne zbytočné naťahovanie a o chvíľu všetko začína. Najvyšší stupienok som si vychutnal opäť v super atmosfére. Akurát v celkovej kombinácii ma tesne predstihol vďaka lepšiemu biku Jan Andrej Cully a stal sa tak celkovým víťazom kombinácie.

Výsledky

• Kombinácia.
• MTB bike.
• Beh.

Celá trasa Stupava Winter Trophy MTB 2016 na Youtube

Dobrý pretek

Nuž, na záver musím opäť vystrihnúť poklonu organizátorom za super prácu. Pozitívne hodnotím zmenu prostredia aj novú trať. Hlavne tá bežecká sa mi veľmi páčila a každý si na nej nájde svoje. Pritom to nie je žiadna „vražda“ a je pre každého. Jediné, čo by som do budúcnosti zaviedol, je v rámci biku nejaký typ VIP sektora (nenapadá mi iný názov), kde sa môžu naskladať najlepší jazdci, napríklad na základe výsledkov z minulého roka. Predsa len, v tej zime sa treba trochu rozjazdiť a potom už je všade plno. Na tak krátkom preteku sa samozrejme každý tlačí, na čo doplatil spomínaný Tomáš Višnovský, keď štartoval úplne zozadu. Zbytočne to potom vytvára kolízne situácie. Inak, ja osobne som si celý víkend nesmierne užil. A ešte jedna rada... Ak rozmýšľate o účasti v budúcnosti a radi by ste vzali aj svoju drahú polovičku, tak nezabudnite na dôležitý motivačný faktor – že po ceste je IKEA .