MTB plášte – úvod do problematiky konštrukcie, zmesí, rozmerov a dezénov

Možno mi dáte za pravdu, keď poviem, že výber vhodného plášťa je niekedy doslova hotová veda a alchýmia. O to viac s takým množstvom produktov na súčasnom trhu. Lenže táto „veda“ má aj svoje opodstatnenie. Na bicykli totiž nie je iný komponent, ktorý by tak výrazne dokázal ovplyvniť jazdné vlastnosti, ako práve plášte.

Pomaly, ale isto sa blíži jar a s ňou aj úvod sezóny. Práve v tomto čase sa väčšina z nás rozhoduje pre kúpu nového setu, a tak dúfam, že tento malý sprievodca (resp. jeho úvod), bude aspoň trochu nápomocný.


Kto už odo mňa nejaký ten článok čítal, tak približne vie, aký štýl jazdy preferujem a vzhľadom na to aj budem koncipovať ďalší obsah. Som fanúšik športovej jazdy a určite sa nevyhýbam ani náročnejším trailom skoro v každom počasí. Cieľom bude teda ponúknuť akýsi môj pohľad na vhodný výber a opäť budem rád, ak vyjadríte svoj názor v diskusii, pretože určite netvrdím, že môj je jediný správny...

Konštrukcia a použitá zmes

V prvom rade je dobré vedieť, koľko chcem do plášťov investovať, pretože samotný materiál a konštrukcia výrazne ovplyvňujú jazdné vlastnosti. Lacnejšie verzie majú drôtenú pätku a sú robené väčšinou z tvrdších zmesí (napr. 70a), ktoré síce dlho vydržia, ale na druhej strane tým trpí správanie v teréne. Plášť nie je tak prispôsobivý a rozdiel je cítiť, najmä ak je trochu vlhko a mokro. Na druhej strane, extrémne mäkká zmes (napr. 40a) už bude vytvárať zbytočne veľký valivý odpor pri jazde na tvrdom podklade a pri asfaltových presunoch ani nehovorím. A navyše, bude doslova miznúť pred očami. Veď nie každý má svoje obľúbené traily hneď za domom. Preto si myslím, že ak máte bike primárne ako koníček a nie je len na dochádzanie do práce, určite sa oplatí investovať do trochu vyšších verzií, ktoré sú ľahšie a často tvorené aj kombináciou zmesí.


V strede behúňa je použitá tvrdšia pre nízky valivý odpor a výdrž a na bokoch je aplikovaná mäkšia verzia pre dobrý grip. Kvalitnejšie verzie plášťov už majú pätku kevlarovú, ktorá je ľahšia a umožní zloženie plášťa, ak ho nepoužívame. Väčšina vyšších verzií umožňuje aj relatívne bezproblémové prerobenie na bezdušový systém. Klasické UST plášte už trochu ustupujú do úzadia systémom tubeless ready, ktoré pomocou upravenej pätky a tesniaceho roztoku ponúkajú skoro rovnaké výhody, ale pri nižšej hmotnosti, čo napr. u 29 palcových rozmerov nie je vôbec zanedbateľné.

S konštrukciou súvisí aj TPI, teda počet vlákien na jeden palec. Čím vyššie číslo, tým je materiál tenší, jemnejší a pružnejší – teda vo výsledku ľahší s menším valivým odporom. Ale zase na druhej strane aj náchylnejší na poškodenie, takže nie vždy je vysoké TPI výhodou...

Rozmer

V súčasnosti sa na trhu ustálili v podstate 3 základne rozmery (aspoň zatiaľ ). Klasické 26 palcové sú už trochu v ústraní pred modernou vlnou 27,5 a 29 – tam samozrejme nie je čo riešiť pri výbere. Horšie je to už so šírkou, ktorá ponúka rôzne možnosti a výraznou mierou ovplyvňuje jazdné vlastnosti. Tu je badať trend smerom k väčším šírkam a objemu. Tým nemyslím len pri plášťoch určených na technické jazdenie (tam už je to dávno jasné), ale aj pri XC a maratónskych raketách. Nižšie a rýchle vzory a objemné ľahké plášte uvidíte na väčšine špeciálov, pokiaľ nie je vyslovene blato a mokro.

Dôvodom je hlavne možnosť používať nižšie tlaky, vďaka čomu sa vo veľkej miere zvyšuje komfort, plášť v náročnom teréne oveľa lepšie kopíruje nerovnosti a ponúka aj nižší valivý odpor. Tomu sa postupne prispôsobujú aj šírky ráfikov, ktoré taktiež rastú. Objemný plášť namontovaný na širšom profile je stabilnejší a ponúka lepšie jazdné vlastnosti.

Väčšinu potrieb MTB pokrývajú rozmery od 1,8 palca (úzke špeciály do blata) do 2,5 palca (DH). Pre bežné športové MTB sa najčastejšie používajú hodnoty 2" – 2,25". Aj keď tento údaj je trochu klamlivý, pretože skoro každý výrobca si udáva tak trochu svoje vlastné miery a nie je problém badať veľké rozdiely len pri samotnom pohľade. Je to dané spôsobom, akým sa šírka meria. Niekto ju meria od konca „štupľov“ a niekto bez nich. Preto porovnávať presné rozmery medzi 2 rôznymi výrobcami nie je také jednoduché.

Maxxis Ikon

Od 17,30 eur na http://www.mtbiker.sk/shop/hladaj.html?s=Maxxis%20Ikon

Continental Race King

Od 11,40 eur drôtená verzia na http://www.mtbiker.sk/shop/hladaj.html?s=Race%20King

Dezén

Asi nemusím hovoriť, že práve dezén najviac určuje samotné použitie plášťa. Opäť sa dá tak trochu aplikovať jednoduché pravidlo. Čím je dezén redší a výraznejší, tým viac je určený na mäkký podklad a do blata. Vyslovené špeciály do blata majú vysoké štuple poriadne ďaleko od seba, vďaka čomu sa plášť neupcháva a stále umožňuje dobrý záber. Na druhej strane, na tvrdom podklade je takýto plášť tak trochu za trest a moc to veru „nejde“. Naopak, hustejší a nižší vzor bude mať najlepšie vlastnosti práve na tvrdom podklade, ale zase sa bude rýchlejšie upchávať. Tieto dve protichodné vlastnosti sa potom snažia skĺbiť univerzálne plášte. Častokrát sa totiž človek premiestňuje po asfalte a spevnených cestách, kde využije dobrý valivý odpor a v teréne, pokiaľ sa neženieme do extrémov, je grip taktiež postačujúci pre väčšinu podmienok.

Rôzne typy dezénov

• Schwalbe Thunder Burt - sucho (vľavo)
• Continental X-King - univerzál (stred)
• Schwalbe Dirty Dan - blato (vpravo)

Je mi jasné, že nie každý chce mať doma X druhov plášťov na každé podmienky a rovnako ani mne sa nechce to stále prehadzovať. Ak si chcete kúpiť novú sadu a plánujete ju používať počas celého roka, je dobrou voľbou kombinácia plášťov. Teda, dopredu hodiť niečo univerzálne a trochu viac agresívnejšie pre dobré vedenie stopy a dozadu zase niečo trochu rýchlejšie s hustejším vzorom. V tom prípade ani jazda po suchu a dlhšie asfaltové presuny nie sú otrava a nebudete hučať ako traktor. Táto kombinácia aj mne postačuje na väčšinu domácich výjazdov a nemusím nič prehadzovať a riešiť. Stačí už len jazdiť... Hlavne nezabudnite, že aj ten najlepší dezén stráca svoje vlastnosti, keď ho „nabombujete“ na 4 a viac atmosfér.

Tento článok prosím zatiaľ berte ako úvod do tejto poriadne obsiahlej „problematiky“. Postupne budeme pokračovať a bližšie sa pozrieme na konkrétne príklady plášťov určených do blata, sucha, na preteky,... Mojim cieľom nie je nikoho poučovať, ale skôr poradiť s vhodným výberom, napr. začínajúcim bikerom alebo niekomu, kto sa trochu stráca v tak širokej ponuke, akú dnes (vďaka Bohu) máme.