Reportáž: Mestské MTB preteky - Cyklo-Santé Kremnica

Po cyklo akciami nabitom minulom víkende, nemám problém pri rozhodovaní, kam vyraziť na bike v prvú júnovú sobotu. Po náročnom mtb maratóne v Kálnici ma 24-hodinovka moc nelákala a preto volím niečo kratšie a zároveň aj pre mňa netradičné a neznáme – mestské MTB preteky v Kremnici. Zo strohých informácií o pretekoch som na webe veľa nezistil a ráno vyrážam s presvedčením, že ostrieľaného bikera nemá čo zaskočiť.

O čom to bolo?

Súťažilo sa na 8-kilometrovom okruhu s prevýšením cca 200 metrov. Pozostával z jazdy v historickom centre mesta, singlov v teréne a išlo sa aj po mestských komunikáciách pri neobmedzenej cestnej premávke. Hlavná veková kategória si kolečko zopakovala päťkrát. Na moju otázku, prečo MTB v meste, mi riaditeľ pretekov Mgr. Roman Béreš odpovedal, že organizátorom ide (okrem iného), o propagáciu a zviditeľnenie cyklistiky v kremnickom regióne. Hojná účasť detí a ich kmitajúce nôžky po námestí mesta korunovali ideu tejto akcie. Mali svoj mestský okruh a nie ľahký. V Kremnici veru vodorovnú komunikáciu nenájdete. Počet súťažiacich bol síce poskromnejší, ale medzi borcami sa objavili aj známe tváre slovenských MTB pretekov. Tí neprišli zo zvedavosti, ako ja. Vraj si prišli zatrénovať. Ich rivalita v  neľútostnom súboji tak ale vôbec nevyzerala. Žiadny tréning, ale tvrdé preteky.

Ak obuješ sliky, privoláš búrku!

Do štartu mám dosť času a preto si zľahka prebieham pol kolečka. Bol som zvedavý hlavne na úsek vedúci lesom. Chodník bol vlhký, miestami pokrytý ihličím. Ideálna stopa. Spokojný som sa vrátil na námestie a oznamujem kamarátovi, že je to bez blata. Že moja voľba na obutie pneumatík určených do sucha bola správna. Okrem pevného terénu pôjdeme dve tretiny po mestských komunikáciách. Kamarátova odpoveď bola bez slov. Ukázal len rukou na prichádzajúci čierny mrak. Úha! Tak to si zrejme užijem takú malú Marikovú. Vložím vodeodolnú bundu do zadného vrecka dresu a idem sa postaviť na štartovnú čiaru. Rovnakú trasu, i keď len jeden okruh, idú s nami aj chlapci vo veku 11-14 rokov. Sú nedočkaví po svojich prvých súťažných úspechoch a preto sa „nasáčkujú“ hneď do prvej línie.


Bol som prekvapený, ako dlho sa motali medzi dospelákmi na strmom mestkom úseku. Po necelom kilometri prichádza prvá krátka stojka a z nej vchádzame na lesný chodník. Sem-tam skala, sem-tam koreň. Kamarátovi ešte hovorím, aká pohodka. Zrazu zahrmí a zároveň na nás padá vodopád. O minútku mi už riadne čvachce aj v tretrách. Pri vychádzaní z lesa je pri chate Toliar občerstvovačka. Nikoho v tomto lejaku veru nesmädí. Pod prístreškom som zastal len ja. Aj to len na oblečenie bundy do dažďa. Minútu bojujem so zipsom a následne vyrážam na asfaltku, po ktorej sa rinie doslova potok. V miernom klesaní síce naberám slušnú rýchlosť, ale čím idem rýchlejšie, tým viac cítim na tele údery obrovských kvapiek. Ono to až bolí! Po kilometri nás regulovčík usmerňuje na odbočku do terénu. Druhá dnešná stojka. Keby bolo sucho, možno by som to ani stojkou nenazýval. Mokré kamene a blato rýchlo zastavili moje sliky. Tu však prešmykovalo aj lepšie obutým. Ďalej trať pokračovala úzkym chodníkom v tráve. Blato pri prvom kole nebolo ešte rozjazdené a dalo sa mi plynulým záberom pokračovať aj na hladkých pneumatikách. Čo môže ešte postretnúť bikera jazdiaceho v búrke a v blate na slikách?


No predsa technická porucha. Pri preraďovaní mi zrazu ostali kľuky zablokované. Zoskočím z bicykla a zisťujem - spadnutá reťaz je zablokovaná v prešmykači. Ramienko na šaltri je dopredu napäté na maximum. Aha, zrejme som skončil. Mocujem sa s reťazou. Nedá sa ani hnúť. Otáčam bike hore kolesami a snažím sa zadné vybrať, a tak uvoľniť napätie na reťazi a prehadzovači. Nejde to. Asi po piatich minútach sa mi podarí reťaz uvoľniť. Nahadzujem ju na prevodník, zatočím kľukami a  sledujem funkčnosť komponentov. Nič nie je navonok deformované, prasknuté. Sadám do sedla, rozbieham sa a opatrne preraďujem.

Hurá! Ono to aj funguje. Šliapnem do pedálov a snažím sa znížiť časovú stratu. Z blatistého singla vybiehame na verejnú komunikáciu a o chvíľu zase do singla. Potom nasleduje zjazd po totálne rozbitej betónke a strmé klesanie po hlinitokamenistej ceste. Po jej vyústení na mestskú vozovku zisťujem, že už je po búrke. Klesaním sa približujem k centru mesta. Tu už ale striehnem aj na vozidlá a chodcov. Účasťou mestskej polície a prehradením niektorých ulíc bariérami sa usporiadateľ pričinil o bezproblémový priebeh pretekov. Samozrejme, že veľké bremeno zodpovednosti o bezpečnosť zostávalo stále aj na samotných súťažiacich.

Jednu kávičku a zákusok, prosím!

Pre mňa atraktívnym miestom bol prejazd Dolnou ulicou. Po jej oboch stranách sa nachádzali kaviarničky, cukrárne a zmrzlinárne. Pred nimi pod slnečníkmi (pri prvom kole skôr dáždnikmi) posedávalo množstvo zákazníkov. Vo vyhradenom koridore sme v ich tesnej blízkosti finišovali na historické námestie. Stačilo počas jazdy natiahnuť ruku a uchmatnúť niekomu zmrzlinu spred nosa. Myslel som to len ako prirovnanie bezprostrednej blízkosti jazdy, blatom ohádzaných pretekárov a vyštafírovaných kávičkárov. Záver kola bol výšľap popri morovom stĺpe na najvyšší bod námestia. Odtiaľ sme strmými ulicami pokračovali v ďalšom kolečku. Počasie sa časom umúdrilo a k záveru pretekov sa cez oblaky predieralo už aj slnko. Nič nám to však platné nebolo. Terénne časti boli každým našim prejazdom šmykľavejšie a šmykľavejšie. Pri dojazde do cieľa sme sa tak pre turistov stali ďalšou atrakciou v Kremnici. Po uši zablatení bikeri na slnkom vysvietenom historickom námestí. Usporiadatelia nám však na technickú údržbu tela a bicyklov zabezpečili vodu z hydrantu a na údržbu žalúdkov slepačí vývar a k nemu rezeň v reštaurácii.

Kritické zhodnotenie akcie

Kritizujem každého bikera, ktorý sa pretekov nezúčastnil. Výborná atmosféra. Pekné prostredie. Netradičná trať. Okruh vhodný pre cyklistov každej vekovej kategórie, ako aj fyzických schopností. Dobrá organizácia a zabezpečenie pretekov. Akcia bola ušitá aj pre celorodinnú účasť. Na svoje si iste prišli aj našliapaní harcovníci. Čo ešte dodať? Na ďalší ročník obúvam blaťáky. Bude teda sucho.