Reportáž: Festina 24 hodín MTB – bikerská psychiatria, ale aj pohoda

Pravá bikerská psychiatria. Ak chceš na biku naozaj niečo zažiť – zabudni na 2-hodinový pojazd po práci, zabudni na nedeľný výlet, zabudni na maratón. Zaži poludňajší úpek, západ a východ slnka, zaži hviezdy, tmu v lese, našľapaný víkend s kamošmi... Nezáleží na tom, či jazdíš sólo, alebo v dvoj či štvorčlennom tíme – záleží na pocite, ktorý zažiješ, keď si o tretej ráno v temnom lese povieš: „Už len 9 hodín do cieľa.“ Týchto pár riadkov som si požičal od kamoša Martina, ktorý podľa mňa najlepšie vystihol, o čom vlastne 24 hodinovka je.

Uplynulý víkend sa konala opäť tradičná „bikepoinťácka“ 24-ka v Belej - časti Nižné Kamence, v priestoroch najlepšieho 5-hviezdičkového kempu na Slovensku. Kemp na Kamencoch už tradične poskytol súťažiacim dokonalý servis, aký som zatiaľ nikde inde nezažil. Festina 24 hodín MTB je opäť súčasťou Československého seriálu 24 hodín MTB, ako tretie podujatie z pätice pretekov.


Azda jedinou zmenou oproti vlaňajšku, bola inovovaná trať. Väčšina z nej bola fungel nová. Z minulého roka ostala iba úvodná pasáž s hnusnou betónovou stojkou a singláčom. Táto časť bola teraz pre zmenu až v úplnom závere. Pridaná bola nová slučka smerom k hotelu Bránica. V jej úvode bol zaujímavý prejazd popod most cez rieku (schválne, kto z účastníkov si všimol vtáčie hniezdo v búdke pod mostom?), po ktorom prišiel úmorný hrboľatý výšľap po lúke. Nasledoval krátky singláčik a opäť hrboľatý úsek po vykosenom páse naprieč lúkou. Každý masochista na 26-kovom HT určite krochkal blahom. Ja som úvodné dve kolá odjazdil tiež na 26-kovom kostitrasovi, ale keďže nie som masochista, namiesto stavu blaženosti som v duchu pekne nadával na organizátorov za tieto lúčne galeje. Našťastie, prišla pre mňa záchrana a kamarát mi zveril na zvyšok preteku jeho celoodpruženú Spešlácku šlehu, a tým mi doslova zachránil prdel. Zvyšok okruhu by sa dal opísať ako panoramatický. Po príjemnom výšľape sa z vrcholu stúpania naskytli krásne výhľady na hrebeň Malej Fatry, Terchovskú dolinu a Žilinskú kotlinu.

Po každom stúpaní prichádza zjazd a tento na trati 24-ky dole lúkou bol obzvlášť rýchly. Ja som mal maximálku nejakých 68 km/h, ale z okolia sa ozývali aj cifry okolo 75. Schválne, dal niekto ešte viac?


Veľkým otáznikom bolo tento rok počasie. Dážď vie urobiť z každého preteku mordor. No viete si predstaviť, čo dokážu urobiť s podmočenou traťou 200 bikerov krúžiacich 24 hodín na okruhu dlhom 8 kilometrov? Predpovede ukazovali možnosť prehánok a búrok. Našťastie, všetky väčšie búrky pred víkendom sa vyzúrili v blízkom okolia a aj sobotná búrka sa zastavila iba niekoľko kilometrov pred Belou, takže sme si mohli užívať ideálne klimatické podmienky a suchú trať.

Tento rok sme si dali opäť 24-ku v 4-ke mix v rovnakom zložení ako vlani, takže ambície boli opäť víťazné. Druhá ambícia na tento rok bola príjemnejšia, po rokoch naháňania sa sme chceli ísť konečne viac na pohodu. Do karát nám zahral aj sponzorský dar vo forme veľkej kopy mäsa na gril, takže sme popri jazdení mali aj grilovačku . Od začiatku sme si začali vytvárať pred konkurenciou náskok, takže sme sa mohli voziť bez stresu. Takéto šťastie ale nemali kolegovia z tímu, ktorí jazdili 4-ku mužov, kde sa sekali o každú sekundu a po 20 hodinách bol rozdiel medzi nimi len pár minút.


Tak ako vlani, aj tento rok sa nášmu tímu podarilo uchmatnúť aj obe najrýchlejšie kolá. Katka Dolinajová si to poistila a odjazdila medzi ženami prvé 4 najrýchlejšie kolá. Medzi mužmi bol najrýchlejší iba 16-ročný Patrik Meliš z našej mužskej 4-ky, ktorý vypálil rybník Rišovi Zaprihačovi, obhajcovi najrýchlejšieho kola z minulého roka. V štvorčlenných tímoch je 24-ka viac-menej pohoda, veď väčšinu času sedíte v depe. A keď ste v dobrej kategórii, tak ako my tento rok, tak na víťazstvo stačí aj vozenie sa na biku. Pravá psychiatria je 24-ka pre sólistov, hlavne pre tých, ktorí bojujú o prvenstvo alebo chcú prekonať samých seba. Každá chvíľa oddychu v depe vás stojí metre a kilometre, ktoré neodjazdíte na trati. A ako hovorí Svaťa Božák - najlepší český ultracyklista: „Kdo spí, nevyhraje.“ Tento rok bol najlepší z najlepších a právom absolútny víťaz Festina 24 hodín MTB Peter Benko (CK Energia Svit), ktorý odjazdil úctyhodných 42 kôl čiže 331,8 km.


Či už na pohodu, alebo v plnom nasadení, 24-hodinovka je v Kamencoch jednou z top akcií v mojom bikovom kalendári. Budúci rok tu celú našu bandu určite uvidíte opäť.
(Autor fotiek: Divina Racing Team)