Reportáž: Kaktus bike Bratislavský MTB maratón - sem-tam blatová kaluž

Športový klub Devínska Kobyla minulý víkend zdarne pripravil už štvrtý ročník preteku - Kaktus bike Bratislavský MTB maratón.

Tento pretek je zaradený do série:

• Slovak XCM Tour 2016 - medzinárodná séria MTB maratónov
• Župný pohár 2016 - séria cyklistických pretekov v Bratislavskom kraji
• Slovenský pohár XCM 2016 - pre pretekárov s licenciou SZC - 4. kolo

Vyrážame na pretek

Je sobota ráno a zo Šišom vyrážame z Trenčína smer Bratislava. Šišo mi už ráno písal, že sa mu nechce, ale túto vetu počúvam pred každým maratónom . Na diaľnici zastavujeme na Červeníku, obaja totiž potrebujeme kávičku a o chvíľu už zase frčíme smer Karlova ves. Do miesta všetkého diania prichádzame cca 45 min pred štartom dlhej trate. Aby sme nestrácali čas, na prezentáciu ideme poklusom. Aspoň trochu zahrejeme svaly. Potom už len rýchlo pripraviť biky, ionťáky, gély a šup ho na štart. Tesne pred štartom vzdávame úctu minútou ticha zosnulému kamarátovi, pretekárovi Robovi Čunderlíkovi, ktorý mal cez týždeň vážnu nehodu na cesťáku...

A máme tu štart

Zo začiatku sa ide voľnejšie až po nájazd do terénu. Chalani udávajú zatiaľ prijateľné tempo aj pre mňa a držím sa v asi 15-člennom vláčiku až po prvú stojku. Tu sa naša skupinka trochu potrhá, ale netrvá dlho a v prvom dlhšom výšľape je vláčik zase spolu. Tu už sa však ide ostrejšie tempo, no stále si držím čelo na dohľad. Hneď v prvom zjazde míňam Karla Hartla a vidím, ako niečo robí s reťazou. Myslel som, že ju roztrhol, ale ako sa o pár hodín v spoločnej debate dozvedám, podarilo sa mu ju len zauzliť. O chvíľu ma už zase obieha neakceptovateľným tempom...


Po pár kilometroch sme už v trojici a trochu sa aj prestriedame. Ja ťahám do kopcov a chalani zasa v zjazdoch. Približne pred 34. kilometrom mi kolegovia odskočia a ja sa ich snažím docvaknúť. V tú chvíľu prichádza rana a ja nedobrovoľne letím vzduchom a škaredo padám. Rýchlo odtiahnem bike z cesty a kontrolujem sa, či nemám niečo zlomené. Zastavuje pri mne kolega biker z Kaktus biku na oranžovom Spešli a zisťuje, či som ok. Vyzerá, že hej a posielam ho ďalej. Týmto sa mu chcem poďakovať, že sa pri mne zastavil . Adrenalín pracoval na 100%, a tak rýchlo vyrovnám rajdy a idem ďalej. Po pár metroch si uvedomujem, že nie je všetko ok. Pukajú mi stavce, bolí ma hrudník, kľúčne kosti a ramená. Preteky však nevzdávam a so sebazaprením pokračujem ďalej.

Druhé kolo

Po nájazde do druhého kola ma dobieha ďalší borec z dlhej trate, tak sa za neho zavesím v dlhom tiahlom výšľape. Tu sa pletieme už s pretekármi z krátkych tratí a ja po nedorozumení padám druhýkrát na ten istý bok a myslím na to, že dnes to už nedojazdím... Túto myšlienku hneď zavrhnem a horko ťažko nasadám znovu na bike. Pády ma dosť rozhodili a už sa nedokážem patrične koncentrovať. Dobiehajú ma ďalší borci, ktorých sa mi darí držať. Nakoniec ich však musím nechať ísť, lebo bolesti sa stupňujú. Ďalšiu technickú, korenistú stojku musím už tlačiť, no vidina blížiaceho sa cieľa ma ženie stále vpred. Mám pred sebou ešte pár rozbitých zjazdov a kopcov, no viem, že moje utrpenie nebude už dlho trvať. Nakoniec sa mi podarí ešte obehnúť pár borcov z dlhej a náskok si udržím až do cieľa. Pomyselnú pásku pretínam na 11. mieste. Hneď ako si líham na zem, je pri mne pani a pýta sa, či nepotrebujem pomoc. Asi to bolo na mne vidno . Vyhľadáme sanitku a tu sa ma už ujíma doktor. Trochu ma ponaprával a mne sa aspoň na chvíľu uľavilo... To som ešte nevedel, aká noc ma čaká.

Zhrnutie na záver

Merať sily si prišlo 351 pretekárov. Bojovať so sedemdesiatkou s prevýšením 2 300 metrov sa pustilo 72 borcov. Populárnejší polmaratón s prevýšením 1 200 metrov absolvovalo 189 vytrvalcov na 40 kilometroch. Na svoje si prišli aj tzv. hobbíci na dvadsaťdvojke so slušným prevýšením 700 metrov.

Ak by som mal zhrnúť moje pocity z trate, tak bola naozaj rýchla, sem-tam blatová kaluž a hlavne tie rigole vymyté vodou po predchádzajúcich búrkach boli nebezpečné. Značenie trate nič moc... Dosť ľudí poblúdilo, niektorí si dokonca skrátili trať. Možno neúmyselne a možno úmyselne... Pravdou však je, že to značenie mohlo byť lepšie a regulovčíci mohli byť aj na iných miestach. V konečnom dôsledku to však bola pekná akcia. (poznámka redakcie: na fóre sa názory rôznili). O rok sa tu snáď opäť uvidíme, v Súľove (3. kolo ŠBOT) to však vidím, že budem len ako divák. Ešteže nie je v Slovak XCM Tour . Výsledky nájdete TU.

Pohľad Galipe54, ktorý absolvoval polmaratón (a aj vyhral svoju kategóriu): "Kopec driny a potu na Devínskej kobyle nezanechali len pretekári, ale maratón poctivej práce absolvovali aj organizátori podujatia. Na plošne veľmi malom území zdarne pripravili trať, ktorej charakter obsahoval snáď všetko, čo k pravému MTB maratónu patrí. Zdarný priebeh akcie zabezpečovala až stovka dobrovoľníkov. Z nich šesťdesiatka regulovčíkov".

P.S.
Dávajte si na seba pozor, či už na pretekoch alebo tréningu... zlé sa stane veľmi rýchlo a pri najlepšom môže byť len po sezóne, v najhoršom ani nechcem pomyslieť... Takže chalani a baby, držte sa.