Reportáž: AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly – ešte stále máte radi teplo?

Reportáž: AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly – ešte stále máte radi teplo?

Minuloročný Súľov bol jeden z mojich najväčších maratónskych trápení. Tento rok som chcel spraviť v domácich podmienkach reparát, ale teploty nad 30°C sľubovali ďalší „nezabudnuteľný“ ročník. Kompletne prerobená trať privítala 3. kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR a bol to skutočne riadny masaker...

Najväčšiu zmenu doznala v prvom rade trať a práve na ňu sa najviac teším. Niektoré úseky zostali zachované, ale celkovo bola namotaná úplne inak ako po minulé roky. Prevýšenie 3 100 m na 86 km je už tiež slušná porcia a v kombinácii s terénom, aj poriadne náročná.

Príprava a vybavenie


Už pár dní dopredu je zrejmé, že tento ročník sa bude niesť najmä v duchu extrémneho tepla. Takže ma čakala zmena z 5°C Sella Rondy na 32°C Súľov a hlavne fakt, že takéto teplo neznášam. Každopádne som na sebe odpozoroval, že v teple sa mi ďaleko lepšie jazdí, ak je moje telo mierne „uvavené“, a tým pádom sa tak ľahko nedostane do červených čísel. Takže aj tesne pred pretekom stále brázdim obľúbené kopce a traily. Taktiež to chcelo miernu úpravu materiálu. V prvom rade pridávam pod sedlovku druhý košík, keďže 2016 Scalpel má v ráme miesto iba na jeden. Žiadne voľné kraťasy ala Marco Fontana, ale pekne do elasťákov v poriadne vzdušnom drese a nohaviciach . No a keďže sa dosť upravila trať (vlastne skoro komplet), vypísal som si na predstavec všetky bufety a presné kilometre, pretože po 3 hodinách v tom výpeku si toho veľa pamätať už určite nebudem...



Ráno parkujem na tradičnej „panoramatickej“ lúke. Rozhovor so Slavom Strečanským (hlavný organizátor) mi pripomína, že som späť na Slovensku – preznačovanie trate a pod. záškodníctvo je totiž naša špecialita. Následne pomáham v rámci rozcvičky rozložiť náš MTBIKER stánok a môžem sa chystať. Len po obyčajnom navlečení nohavíc cítim, ako sa potím. Lúka je po rannej búrke ešte trochu vlhká, ale len čo definitívne vykukne slniečko spoza mrakov, už postupne začína peklo. Vytiahnem fľašky z cestovnej chladničky, nech aspoň chvíľu vydržia studené a hurá na štart.



Úvod na čele


Tradičná súľovská predštartová zábava je už tiež klasika a o 9:00 vyrážame. Prvýkrát čo pamätám, smerom z kopca. Kúsok dole po hlavnej ceste, prudká ľavá a pomaly začíname stúpať na Vrchteplú. Super, že sa nejdú úplne „bomby“, ale vpredu sa ešte veselo konverzuje - tempo naberá grády až postupne. Aj v druhom kopci som takmer vpredu a v zjazdoch si to vždy dokážem docvaknúť. Najmä vďaka dlhšiemu zjazdu, kde obieham aj Karla Hartla a ostatných, sa ocitám po 10 km na samotnom čele preteku a užívam si pocit „leadra“ cez námestie v Súľove – celkom fajn pocit . Samozrejme neženiem sa ďalej a postupne počkám, než sa dáme zase po asfalte dokopy a s kamarátom Andrejom Kubišom zatiaľ trochu pokecáme. Zadná fľaša funguje výborne a v spojení s bočným košíkom je lepšie po ruke ako klasická rámová - až na jednu vec. Ja blbec som si poriadne nezatiahol skrutky na košíku, takže ten sa začína pekne hegať. Andrej vraví nech mu dám imbus, druhý chalan mi drží fľašu, tretí ma trochu tlačí .



Je to celkom sranda, ale za jazdy sa to nedá dotiahnuť a zastavovať sa mi teraz moc nechce. Zatiaľ to drží, tak postupne pijem iba zo zadnej a uvidím dokedy to tam vydrží hrkať. Začína strmé stúpanie na Patúch, ktoré tvorilo po minulé roky tradičný úvod. Nasleduje môj obľúbený zjazd po kamenných platniach smerom na Zbyňov so záverečným singlom cez les, kde sa opäť dotiahnem do čela – možno to bude aj tým aero dresom a nohavicami . Odtiaľ už začínajú prvé úseky po slávnych súľovských lúkach. Aj keď tieto sú nové, majú stále tie isté charakteristické vlastnosti – pečie na nich neskutočne. Na moje prekvapenie mi to stále celkom ide, stratégia „predúnavy“ celkom zabrala. Motáme sa po mne veľmi známom prostredí a vymetáme tie najkrajšie chodníčky, vrátane pekných technickejších úsekov v okolí Lietavského hradu. Na súľovskú stranu sa dostávame späť už tradične stúpaním z druhej strany do sedla Patúch, ktorý tvorí asi jediný trochu miernejší kopec - inde sú to iba samé stojky.

Po návrate zo Sella Rondy som na svojom biku stlačil páčku, ktorá mi zamyká naraz vidlicu aj tlmič a tá sa už späť nechcela vrátiť. Náhradný diel zatiaľ nestihol doraziť, a tak mi zostal Scalpel permanentne odomknutý. Najskôr uvažujem, že pôjdem na starom HT, ale pár jázd s trochu prifúknutým pružením ma presvedčí, nech nevymýšľam. Takto zisťujem, že zadný 20% SAG je na preteky úplne ideál. Pri šliapaní sa ani nepohne a pritom všetky o trochu väčšie nerovnosti krásne miznú. Tiež mierne tvrdšia lefty mi vyhovuje – tuším nechtiac nachádzam ideálny setup na preteky . Každopádne, full je na Súľov podľa mňa riadna výhoda, pretože každú chvíľu sa natriasame na kameňoch a lúkach a hlavne v zjazdoch sa to dá poriadne pustiť.



Zbohom bidon


Smerom do Patúcha, kúsok v diaľke stále vidím čelo a cez lúky ponad Súľov stúpame na ďalšie známe sedlo – Roháč. Práve z neho vedie pamätná kalvária (krížová cesta) tvoriaca povestný klinec v závere po minulé roky. Teraz ju pre zmenu zletíme smerom nadol. Medzitým už nám spoločnosť robia jazdci z kratších trás a veru nebolo ich málo – veď tento rok už konečne padla tá vytúžená súľovská 1 000 – ka. Presne napísane 1 062.

Pred bufetom v Lietavskej Závadke dávam definitívny zbohom druhej fľaške a hrkajúcemu košíku, ktorý je už len na jednej skrutke. Zvyšok odrapím a vyhadzujem pri kontajneroch. Ešte predtým som ho skúšal pritiahnuť, ale je to prplačka a nemám na to nervy . Našťastie vidím, že bufety sú ďalej veľmi dobre rozmiestnené a aj s jednou by to mohlo byť OK.



Do červených čísiel


Prvú skutočne parádnu a jazdivú polovicu trate uzatvára môj obľubený single-trail ponad Ovčiarsko. Ten má veru čo ponúknuť a navyše na ňom poznám pomaly každý jeden koreň. Za ním začína tá trochu horšia polovica, s najťažšími a najdlhšími stúpaniami. Práve najdlhšie začína hneď pekne zostra slušnou stojkou a následne po lúke. Cítim, že teplo si na mne začína vyberať svoju daň. Aj keď sa snažím ísť voľnejšie, v tých stenách to príliš nejde a vidím, ako idem postupne do „červeného“. Každopádne, najviac mi prekáža, ako má pália chodidlá a musím mať celkom povolené tretry, aby som to vôbec vydržal – trochu si spomínam na minuloročnú Salzku, kde som podobný problém riešil čľapkaním v studenej kadi na Salzbergu . V miernejšom závere aspoň trochu vyfúknem a zjazd do Hlbokého preverí aj techniku – búrky spravili svoje, no toľko blata som veru nečakal. Ďalšia stojka nás vyvedie na novo vybudovaný singel, ktorý má len jednu chybu – je až moc do kopca a miestami tlačím. Od radosti z jazdy preto veru nevýskam . Tu moja kríza asi vrcholí a počas nej ma dobieha kamarát Marek Števko.


Slavo si to dal na 18-ke GPX v sekcii Výjazdy.

Záver pre fajnšmekrov


No ešte netuším, aké hrozné stúpanie ma čaká smerom z Hlbokého nad Váhom, ktoré vôbec nepoznám. V bidone mám ioňták z bufetu, ktorý si lejem už aj na hlavu . Stúpanie je jedným slovom hrozné, človek sa tam ťapká v tom mierne podmočenom lístí a nemá konca kraja. Trochu preklínam celý Súľov. Tu mi celkom pomôže pohľad na moju rámovú trubku. Nálepka „HERO“, ako pamiatka na minulý týždeň, dodá trochu potrebného morálu – treba predsa zabojovať. Človek sa niekedy čuduje, ako dokáže z najhoršieho pomôcť aj takáto maličkosť. Na vrchol sa vydriapem a zjazd do Jabloňového ma trochu preberie. Na predposlednom bufete trochu zbytočne podráždene reagujem, keď pani nemôže nájsť vrchnák z mojej fľaše, ale únava si už berie svoju daň.



Stúpanie cez skaly je ďalší „bonus“. Vidím kolegu z dlhej - Daniela Kučeru, ako sa opiera o bike – tu už je to veru jasné. Záver samozrejme už tlačím vrátane posledných úsekov do sedla pod Bradou. Krásny zjazd po koreňoch je odmenou za tú hroznú mordu smerom nahor. Ešte ma však čaká výživná lúka za posledným bufetom. Z nej sú síce krásne výhľady na okolité skaly, ale len v prípade, že ju idete opačne. Inak totiž nadávate pri tlačení biku, čo je v kombinácii s tým absolútnym výpekom skutočný tréning „odolnosti“ . Už cítim cieľ a čaká ma našťastie len zjazd z kopca. Rýchla lúka, krátky singláč, asfalt a konečne cieľ. V ňom sa len zvesím na rajdy a lejem na seba vodu – akurát, teplá minerálka moc nepomáha . Výsledný čas 5:13 hod. mi stačil na celkové 6. miesto, zvíťazil Karel Hartl za 4:44 hod. Medzi ženami zvíťazila Barbara Skandíková za 6:58 hod. Každopádne, vo výsledkoch mi najviac do očí udrel čas pána Emila Prcína – 6:15 hod. a ročník narodenia 1951!. Klobúk dole. Do cieľa nakoniec dobojovalo 82 jazdcov a každý, kto došiel, si zaslúži rešpekt, pretože táto trať a podmienky vytvorili doslova extrémnu kombináciu.



Zostrih z trate 39 km / 1450 m




Po dojazde väčšina jazdcov túži len po jedinom – studenej vode. Našťastie, tej je tu dostatok a na nohy ma najviac postaví opláchnutie v kadi pri umývaní biku. Potom už nasleduje tradičná pomaratónska pohoda. ŠKODA opäť pripravila kvalitné zázemie a nie je núdza o sprievodné akcie, takže čas do vyhlásenia a tomboly celkom rýchlo ubieha. Počas tomboly sa ale priženie búrka takže sme so Slavom a Nikou stanovili nový rekord v rýchlosti zloženia MTBIKER stánku .

Videoklipy






Po dojazde sa dal bike bezpečne odložiť v úschovni Stupavského maratónu, kde narátali viac ako 600 odložených bikov. Taktiež sa mohla hodiť aj mobilná práčovňa Whirlpool, kde sa dali za 45 minút umyť dosucha špinavé veci.

Nuž, na záver ešte pár slov k novej trati. Prvá polovica bola skutočne nádherná a vyslovene som sa bavil jazdením. Odmenou za výšľap bol nejaký pekný chodníček alebo zjazd. Viac-menej aj tá druhá by sa dala, len už väčšina z nás mala vďaka teplu poriadne nakúpené a tlačenie do sedla pod Bradou tomu dalo korunu. Každopádne, s odstupom času to už beriem pozitívne – myslím, asi ako väčšina . Súľov bol extrémne náročný, ale extrémne kvalitný je aj následný pocit v cieli, ktorý vám 3-hodinový prelet trate s priemerom 25 km/h nikdy nedá . GPS trate pre zaujímavosť prikladám aj do sekcie Výjazdy. Je fajn, že si u nás na Slovensku máme možnosť vyberať z takého širokého množstva rôznorodých terénov .

Podarenú fotogalériu s 1 295 fotografiami si môžete pozrieť na: www.skoda-bike-open-tour.sk/galeria/14-skoda-sulov a výsledky TU.

Ďalšie kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR nás čaká 30.7.2016 v Stupave a ja osobne dúfam v krásne slnečné počasie s teplotami okolo 20 °C.
report_problem Našiel si v texte chybu?

AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly - 3. kolo

calendar_today 25.06.2016
format_list_numbered 3. kolo - ŠKODA BIKE OPEN TOUR
format_list_numbered 3. kolo - Žilinská župa Tour
label MTB - maratón
place Súľov (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up51thumb_down comments 19 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

Prvá polovica roka 2020 bola ovplyvnená pandémiou a obmedzeniami, ktoré nám priniesla. Väčšina z nás sa však snažila pripravovať aspoň individuálne a aj počas karantény zlepšovať svoju kondíciu.
Reportáž: ŠKODA Slovenský raj – tradične vysoká priemerka

Reportáž: ŠKODA Slovenský raj – tradične vysoká priemerka

Začiatok septembra mávam obvykle vyhradený pre ŠKODA Slovenský raj maratón, ktorý mám podobne ako Horal na skok od Popradu.
Reportáž: ŠKODA HORAL MTB maratón – dobre nakúpiť sa dá aj bez Kráľovej hole

Reportáž: ŠKODA HORAL MTB maratón – dobre nakúpiť sa dá aj bez Kráľovej hole

Preteky nie sú len o naháňaní súperov na trati, ale ich "kúzlo" spočíva v zážitkoch, ktoré sú s tým spojené. Inak tomu nebolo ani v prípade maratónu Horal, ktorý ma v tomto nikdy nesklame...
keyboard_arrow_up