Ako (ne)vypustiť dušu pri nasadzovaní bezdušových plášťov

Ako (ne)vypustiť dušu pri nasadzovaní bezdušových plášťov

Nahadzovanie bezdušových plášťov, najmä pokiaľ sa na tento úkon odhodlávate po prvýkrát, môže byť hotová alchýmia. Rôznych tém, návodov, tipov a zaručených rád, ktoré sa dajú vyhľadať na internete je určite viac než dosť a zorientovať sa v siahodlhých vláknach nemusí byť vždy jednoduché. Napriek tomu by som sa v tomto článku pokúsil o priblíženie niektorých jednoduchých rád, tipov, postrehov a vlastných dlhoročných skúseností, ktoré vám konverziu na bezdušový systém môžu uľahčiť a naučíte sa zopár „trikov“, bez toho, aby ste k nim museli krvopotne dopracovať na základe vlastných chýb.

Čo všetko budeme potrebovať?


Základom je koleso s ráfikom vybaveným tubeless-ready (skrátene TLR) alebo bezdušovým (UST) profilom, plášť kompatibilný s bezdušovým použitím (napr. verzie LiteSkin, Snake-Skin a Double-defense od Schwalbe, Protection a Performance u Continentalu, TR u Maxxisu, Supra u Rubeny a podobne). O „prerábke“ klasického ráfika na bezdušový sa môžete dočítať viac v článku - Konvertujem na vieru v bezdušový systém.

Okrem týchto elementárnych komponentov budeme potrebovať špeciálnu pásku do ráfika (v prípade TLR ráfika) v príslušnej šírke. Šírka pásky závisí od profilu stredového kanálika použitého ráfika. Pre zjednodušenie môžeme použiť vzorec - šírka ráfika + 2 mm, kedy by malo vo väčšine prípadov všetko spoľahlivo fungovať. Ďalej treba mať po ruke nejaký špicatý predmet, ktorým do pásky vyrobíme dieru pre ventil, 2 ks bezdušových ventilov s vyberateľným jadrom, plastové montpáky, utesňovací tmel (označovaný aj ako mlieko, sealant) a veľkú obojručnú dielenskú pumpu, v ideálnom prípade kompresor.

Ako na to?


Tip č.1


Na začiatku každej prerábky je páska. Pôvodnú (bez nápisu tubeless-ready) odstránime a pred samotným začatím lepenia pásky ráfik dobre odmastíme, aby páska spoľahlivo držala. Na odmastenie môžete použiť izopropanol, technickým benzín, acetón, prípadne prípravok „KDS 52“ (kvalitná domáca slivovica).



Páska sa na ráfik obvykle nasadzuje použitím hrubšej sily, kedy našponovanú pásku lepíme postupne na odmastený ráfik pritláčajúc ju palcom na stred ráfika postupne po jeho obvode s aspoň 5 cm presahom konca pásky cez jej začiatok. Pokiaľ páska zasahuje aj do bočníc ráfika, nie je to závada. Na funkciu tesnenia to nebude mať vplyv.

Pozor si treba dať aj pri vytváraní diery pre ventil. Dieru prepichujte vždy zásadne v smere z vnútornej strany ráfika smerom von. Zabránite tak možnému odlepeniu bezdušovej pásky a priesakom v okolí ventila.



Poznámka: Použiť možno aj neorginálne „hobby-marketové“ pásky, ktoré sú vystužené sklenými vláknami. Páskam typu „duct-tape“ by som sa radšej vyhol. Použitie takýchto pások je najčastejším zdrojom pretekania tmelu okolo niplov a ventila a za tých pár eur tá námaha určite nestojí. Pokiaľ máte dostatok času a nikam sa neponáhľate, odporúčam vám nahodiť plášť na koleso po nahodení pásky pomocou klasickej duše, natlakovať na maximálny odporúčaný tlak plášťa, resp. ráfika a nechať koleso v pokoji 24-48 h. Pätky plášťa, ktorý bol dlhšie poskladaný tak „chytia tvar“ a pri nahadzovaní „bez duše“ budú o niečo lepšie tesniť. Zároveň si tým nahodíte aj jednu stranu plášťa do drážok ráfiku, čo vám konverziu uľahčí. Odporúčam poriadne skontrolovať smer rotácie plášťa – pri bezdušákoch by dodatočné otáčanie plášťa znamenalo dosť roboty a zbytočných nervov naviac.

Tip č. 2


Pätky plášťa pred fúkaním natrite roztokom vody a saponátu, resp. mydla (ktorým nemusíte až tak šetriť), aby lepšie zaskočili do drážok v ráfika. Ak už máte plášť nahodený, pomocou duše (správne nahodený plášť, ktorý zaskočí do drážok TLR/UST ráfika obvykle sprevádza výrazná pukavá zvuková kulisa) je potrebné koleso sfúknuť a zhodiť len jednu stranu plášťa. Tento úkon vám podstatne uľahčí chytenie plášťa aj pri nižšom objeme vzduchu, ktorým plášť hustíte. Mne na to k spokojnosti postačuje aj „chladničkový“ kompresor. Vyberte dušu a našrobujte bezdušový ventil, maticu poriadne dotiahnite (na pomoc si môžete vziať aj menšie kliešte) a z ventilu vyšrobujte jadro. Fúkanie plášťa cez ventil bez vybratého jadra je často rozhodujúcim faktorom, ktorý určuje čas, ako dlho sa s konverziou budete trápiť. Odstránenie jadra ventilu zvýši podstatne prietok vzduchu, ktorý dokážete dostať do plášťa.

Poznámka: Ja osobne neodporúčam použitie hliníkových ventilov, nakoľko sú náchylné na prasknutie pri fúkaní malou pumpou bez hadičky. Tých 5 gramov podľa môjho osobného názoru za pokazený výjazd alebo pretek rozhodne nestojí.

Čím fúkať?





Nahustenie bezdušového plášťa je obvykle tým najkomplikovanejším úkonom. Ideálne je mať k dispozícii kompresor so vzdušníkom, prípadne menší kompresor, nachádzať sa v blízkosti čerpacej stanice pohonných hmôt, vyrobiť si vychytávku z PET fľaše alebo vlastniť aspoň veľkú dielenskú obojručnú pumpu s vyšším objemom výfukovaného vzduchu. Nahadzovanie TLR a UST plášťov pomocou pumpičky, ktorú vozíte na výjazdy, odporúčam len skúseným masochistom a fajnšmejkrom. Návod na vyrobenie vychytávky z PET fľaše nájdete vo videu.



Pokiaľ máte jadro ventilu vyšrobované, môžete sa pustiť do fúkania kolesa. Koleso fúkajte, až kým vám pätka na druhej strane plášťa nezaskočí do drážok po celom jeho obvode, spravidla sa táto činnosť udeje až niekde okolo tlaku 3 atmosfér.

Tip č. 3


Pokiaľ sa vám nedarí „chytiť tlak“ ani po dlhšej dobre a máte pocit, že pätka plášťa netesní, môžete si pomôcť natiahnutím duše po vonkajšom obvode plášťa. Takto nainštalovaná duša rovnomerne pritlačí pätku plášťa k ráfiku. Nafúkané koleso kľudne nechajte vyfučať a za ten čas si poriadne roztraste „mlieko“. Dobre pretrepané mlieko zabraňuje vzniku „ježkov“ v plášti. Pokiaľ ho poriadne pretrepete, tak sa vám možno spravia, pokiaľ ho nepretrepete, tak sa vám isto spravia .

Na aplikáciu mlieka do plášťov použite 20 ml striekačku. Objem mlieka potrebný na utesnenie jedného kolesa je určite témou na samostatnú diskusiu, no v skratke možno povedať, že sa rôzni v závislosti od značky použitého „sealantu“, priemeru plášťa, jeho šírky, objemu a konštrukcie plášťa vrátane TPI (počet vláken na palec). UST plášte zatesní už 20-30 ml mlieka, u TLR je to zhruba 30-40 ml. Zvyšný objem slúži ako ochrana na zalepenie prípadných defektov. Ja osobne používam 100 ml / koleso pri použití plášťa v rozmere 29x2,2". Na 26x2,25" alebo 27,5x2,1" by malo stačiť 80 ml.

Po naliatí mlieka do plášťa našrobujte jadro ventila späť a koleso nafúkajte na požadovaný tlak. Koleso roztočte a pootáčajte do všetkých smerov tak, aby sa tesniaci tmel dostal všade, kam má. Zatesneniu pätiek pomôžete najlepšie tak, že sa pôjdete na bicykli previezť. Pokiaľ na to nie je čas alebo počasie, stačí sa povoziť po ulici, alebo okolo paneláka. Roztočenie tesniaceho tmelu v kolesách pod záťažou zabezpečí, že mlieko sa dostane všade tam, kam má a koleso nebude musieť pri najbližšej príležitosti dofúkavať.



Poznámka: Nalievanie mlieka odmerkou priamo do plášťa pred jeho nahodením na ráfik odporúčam len odvážnym a skúseným, pri prípadnej nehode sa môže stať, že budete mať v izbe pekne „vymaľované“.

Tip č. 4 - pre náročných


Ak máte chuť experimetovať a chceli by ste, aby váš tmel zatesnil aj trošku väčšie diery, môžete do neho zamiešať rozumné množstvo farebných flitrov, ktoré kúpite v každej drogérii. Táto vychytávka je však spojená s dvoma negatívami. Okrem toho, že v plášti budete mať slušný „farebný cirkus“, tak prítomnosť flitrov na vašom zovňajšku môže vzbudiť podozrenie u vašich polovičiek .

Výstraha: Obzvlášť obozretný by som bol pri použití asymetrických ráfikov bez „háčikov“ v profile ráfika, kde šírka jednej strany ráfika nemusí byť dostatočne široká pre pätku plášťa, nahodenie sa vám síce môže podariť, ale pri defekte a poklese tlaku by ste mohli plášť ľahko vyzuť.



Životnosť tmelu ovplyvňuje najmä teplota a vlhkosť okolitého prostredia. Čím suchšie a teplejšie prostredie, tým častejšie je nutné dolievať mlieko do plášťa. Priemerná životnosť tmelu sa pohybuje rádovo niekde na úrovni dvoch až troch mesiacov, no v prípade, ak bicykel parkujete v plechovej garáži, do ktorej sa slnko opiera väčšiu časť dňa, životnosť tmelu môže rapídne klesať.

Dúfam, že aspoň niektoré z rád uvedených v tomto článku vám budú užitočné a padnú na úrodnú pôdu pri prechode na bezdušové plášte. Nahodenie bezdušového plášťa nie je nič zložité a dá sa to ľahko zvládnuť aj v podmienkach panelového bytu, pokiaľ človek vie, ako na to. Výhody bezdušových plášťov ako lepší grip, absencia precvaknutia duše a nárast komfortu, budú tak len príjemným bonusom po dobre vykonanej práci.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up21thumb_down comments 17 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Tlaky v plášťoch naprieč disciplínami

Tlaky v plášťoch naprieč disciplínami

Mnoho jazdcov často zabúda na to, že jediným, čo ich bezprostredne spája s okolitým prostredím sú plášte. Samozrejme, o správny grip či komfort sa stará aj samotný jazdec, alebo odpruženie, no výrazne do toho prehovára práve obutie a najmä tlak v ňom.
Výbava pre jazdu v náročnejšom teréne PR článok

Výbava pre jazdu v náročnejšom teréne

Náročný terén si vyžaduje aj trochu prispôsobiť vybavenie. Či už sú to plášte, ochranné prvky alebo prípadné drobnosti, ktoré vedia pomôcť.
Test: Weldtite Tubeless konverzný kit - bezdušáky bez starostí

Test: Weldtite Tubeless konverzný kit - bezdušáky bez starostí

Bezdušáky majú svoje nesporné výhody a preto sú veľmi obľúbené nielen medzi MTB jazdcami ale čoraz väčšmi aj medzi štrkožrútmi. Poďme sa preto pozrieť na test tejto komplexnej sady.
keyboard_arrow_up