Tip na výlet: Pohorie Braniska - terén vo svojich všetkých podobách

Na Branisko sme nemierili po prvýkrát, a tak sme sa s polovičkou celkom tešili na hrebeňovku menej známeho pohoria Slovenska. Aj keď celú noc až do rána lialo a podľa predpovede sa to malo už z hodiny na hodinu zlepšovať, tak sme dúfali, že to rýchlo prejde.

Mal som doma na necelé dva týždne na test Turner RFX V4-0, tak to trebalo využiť a prevetrať ho v poriadnom teréne. Veci do auta, biky na nosič a odchádzame z domu z Popradu.

Lejak nás neodradil

Hneď ako sme za sebou zavreli dvere, začal slušný lejak, ktorý nás prenasledoval až k Spišskému hradu, a tak si viete predstaviť tú napätú atmosféru v aute... Do poslednej chvíle sme váhali, či to neotočiť. Odolali sme, chuť jazdiť bola väčšia. Vybáčame z diaľnice pred tunelom Branisko, aj dážď ustáva a o chvíľku sme na bode stretnutia - najvyššom mieste trefne zvanom „Chvalabohu“. Čakáme asi 20 minút na prvé auto s prešovskou enduro osádkou, ale keďže vonku je stále silný vietor s mrholením, nikomu sa nechce z auta a pozeráme na radar. Rozhodneme sa počkať hodinku v neďalekom motoreste.


Po chvíľke prichádza druhé auto s Prešovčanmi, ktorí sa nechali ukecať na vidinu zlepšenia počasia. Vo dverách sa vítame s úškrnom, ale dodávame si navzájom istotu a motiváciu. Divím sa, že vtedy nespadol web shmu . O polhoďku to už ale vonku vyzerá lepšie, a tak vyrážame autami znova na štart point Branisko priesmyk – Chvalabohu v zostave ôsmych bikerov pripravených na všetko.

Vyrážame

Po vybalení vyrážame po zvážnici modrej turistickej značke smer vrch Smrekovica. Výhľady, ktoré môžete bežne cestou na hrebeň vidieť nám ale dnes nehrozia, za to si užívame atmosféru lesa po daždi. Vo výživnom stúpaní ťažbou rozbitou zvážnicou pod Smrekovickou, sa modrá značka rozdeľuje s možnosťou obídenia vrcholu. Hoci časť od vrcholu ku spojke je snáď najkrajšia technická časť s príznačným menom od miestnych dávačov „Carbon killer“, rozhodujeme sa ju v týchto podmienkach vynechať.



Chodníček zo Smrekovice sa spája s našim a pokračujeme parádnym singlom v ihličnatom lesíku, konečne odmena za stúpanie. Sen sa však veľmi skoro rozplýva do otvorenej a ešte nedávnym dažďom premočenej lúky, kde chodník pre vysokú trávu sotva vidieť. Chvíľu sa psychicky pripravujeme na nezvratný osud zmočených nôh a striháme si, kto ide prvý. Kartu si vyťahujem dobrovoľne ja a letím voda-nevoda dlhou lúkou popod menší vrch Kravcová. O chvíľku chodník vchádza znova do lesa a pokračuje zábavnejším zjazdom popri a chvíľami po koryte potoka až po rázcestie Kopytovská dolina. A znova stúpame po zvážnici ďalej obchádzame obec Lačnov po zelenej značke smer vrch Bachureň. Pokračujeme zelenou značkou zjazdom po rozbitej a blatistej zvážnici. Nachádzame si trocha zúfalej zábavy aj tu a fotíme „wallride“ na vyvýšenej strane v zjazde, kde sa Dominika nečakane ocitá na zemi.

Najkrajšia časť

Všetko našťastie v pohode a ide sa ďalej. Maťo o chvíľu skoro zlomí prehadzovačku, ale podarí sa napraviť a pokračujeme ku vrchu Kamenná, kde fotíme s pekným výhľadom pri kríži. Popri lese na rázcestí Močiare pokračujeme zelenou smer sedlo pod Kohútom. Nasleduje najkrajšia singloidná a rýchla časť – zjazd smer Sabinov, čo sa mi na tom blatovom podklade dvakrát vypomstí pádmi. Opäť máme šťastie, netuším ako, ale ustál som to elegantne, chvíľku rozdýchavam a zase letíme ďalej. Nie je kedy pokračovať opatrne, pojazd po blatistých zvážniciach a mokrých lúkach jednoducho musí priniesť zaslúžené ovocie... A tak si to šijeme ďalej zjazdíkom cez Švabľovku, pokračujeme rovno po hrebeni ďalej až do Sabinova. Dva technické switchbacky v prudkom svahu dávajú tí najskúsenejší a už sme pri moste v Sabinove.

Mapa výjazdu

GPX / online mapa

Premočení a zablatení, ale spokojní

Ďalej už veľmi nie je o čom písať, musíme sa asfaltkou cez Ražňany – Ostrovany – Medzany a Veľký Šariš presunúť do Prešova. Čistíme biky na benzínke na Dúbravskej, dávame pivko či kofču v pohostinstve oproti benzínke a vodičov Jano odváža po autá na Chvalabohu. 54 km v kolesách, 1 600 m nastúpaných, premočení, zablatení, ale hlavne spokojní .

Na záver nemôžem nespomenúť, že sa v oblasti Braniska každoročne koncom augusta konajú preteky Kráľovský maratón spolu s enduro pretekom, takže na svoje si prídu súťaživo-chtiví
jazdci od XC po endurákov. Aj pre ich snahu sú chodníky na Branisku pekneudržiavané.