Reportáž: ŠKODA Stupava Trophy MTB a RUN 2016 – pekelne horúci víkend a aj podarené zážitky

Na Stupavu a jej tradičné maratónske podujatie som sa naozaj tešil. Hlavne z dôvodu, že ponúka aj kombináciu s behom, čo mi prišlo ako celkom príjemné spestrenie uprostred sezóny. Lenže ako to už býva, nie vždy všetko dopadne úplne podľa predstáv...

Už celý výlet sa začal pomerne zaujímavo. Okolo 5:30 hod. odchádzame s Lenkou, ktorú som presvedčil na nedeľný 17 km beh, ale kúsok po tom ako sa pohneme si spomenie, že topánky na behanie zostali doma. Potom už valíme smer Stupava a pred 8.00 hod. parkujem. Na lúke v tieni je ešte rosa, ale už teraz je jasné, aký výpek na nás čaká. Privíta ma po novom železná konštrukcia v areáli ponad trať, ktorá sa podobá tej zo Salzkammergut Trophy . Ešte rozcvička pri rozkladaní nášho MTBIKER stánku, registrácia a už mi ani veľa času nezostáva. O nejakú chvíľu už sa radím na štart 105 km dlhej trate s prevýšením 2 800 m.


Úvodné metre sa idú tradične po asfalte. Našťastie nikto nevymýšľa a ešte je čas aj trochu „pokecať“. To už točíme z cesty na panelové stúpanie, kde už do reči nikomu moc nie je a funíme hore. Po chalanoch vpredu sa radšej nepozerám, pretože ak to teraz napálim, tak v tom teple skončím. Každopádne idem s Aďom Kubišom a menšou skupinou, ale keď Aďo povie nech sa ideme točiť, je mi jasné, že toto je opäť Bratislava . Najmä v týchto miernych ťahavých a rýchlych kopcoch typických pre okololie nedokážem točiť prevody aké by som potreboval a postupne si z vlaku radšej vycúvam. Musím povedať, že v nohách ešte stále cítim tie predošlé „nakladačky“ a najmä tých rakúskych 214 km. Rýchly zjazd a začíname pomerne strmé stúpanie na Kamzík. Asi jediné miesto, kde vidím po zemi nejaké väčšie množstvo kameňov, pretože inak sú chodníky dokonale vyzametané. Najmä ten dlhý singláč za Kamzíkom by sa už dal aj na cesťáku . Motáme sa po mne známych úsekoch, ktoré bývajú aj na zimnej verzii. Dlhé stúpanie dolinou na Biely Kríž je presne ten druh kopca, ktorý nemám rád, ale ako sa hovorí – to sú len výhovorky. Každopádne, mojím hlavným cieľom je teraz kombinácia a v nej bude asi najväčším súperom Ľubo Konopka, s ktorým sme stále na dohľad.

Lost in Stupava

Na 42. km začíname rýchly zjazd údolím, ktorý vlastne stúpame opačne na Svätojurskom maratóne. No a za ním začína nepríjemný dlhý kopec po asfalte. Zatiaľ si držím celkom dobré tempo, ale v úsekoch bez tieňa cítim, že dnes to bude chcieť ešte veľa morálnej sily . Na bufete dopĺňam vodu a odkláňame sa opäť do lesa. Začíname sa postupne točiť a naberať kurz smerom na Stupavu. No predtým náš čaká ešte zjazd cez nepríjemné hlboké rigole. Po ňom už nás dlhé stúpanie vyvedie na hrebeň. Na hodinkách mám 70 km a prášim po hrebeni. Pred sebou mám rozdvojku a skupinu turistov, ktorá sa mi uhýna na pravú stranu. V tej rýchlosti ani moc nerozmýšľam a idem, kde je voľná cesta. Zjazdujem stále dole, už mi to príde divné, ale zrazu vidím fáborky. Tak fajn, som dobre. Zase letím a až po čase zisťujem malé dejavu.


U regulovčíka už mám definitívne jasno - napojil som sa totiž na časť trate, ktorú už mám za sebou. Ach do kelu... Keď si predstavím, koľko výškových ma čaká späť, opustí ma morál. Adrenalín z preteku opadne a zostáva už len únava. Kašlem na to! Pýtam sa, kam ide tá asfaltka, vraj do Limbachu. No to mi moc nepomôže, tak idem po nej opačne a uvidím. Stúpam rezignovane hore, cesta ale končí pri chatách. Dokelu. Takže zase idem naspäť a jediné čo mi ostáva, je ísť späť, ako som zbehol. Pri nejakej rekreačnej chate stojím a v studničke beriem vodu. Pomaličky sa škriabem nahor a asi po hodine sa napojím späť na trať. Až teraz vidím, že tá skupinka turistov mi dokonale telami zakryla šípky. Idem teda opäť po trati, ale stále chcem pri najbližšej príležitosti zabaliť. Po čase vidím chodník, ktorý vedie na Biely Kríž. Regulovčík mi ukazuje doprava ale vravím mu, že ja už dnes končím a idem rovno. Asi po kilometri zastavujem a definitívne sa rozhodnem. Kua nebudem sa vzdávať a dokončím. Vraciam sa teda a pokračujem po trati už výletne. Športovú výživu na bufetoch nahradzujem makovníkom a horalkami . V tom teple sa navyše pri pohodovom tempe aj celkom dobre ide. Míňam teda ešte zopár bikerov z dlhej a postupne aj z krátkej verzie trate, keďže tie sa ku koncu spájajú. Ešte mi chýba záverečná slučka a po 6:38 hod. a 120 km to mám za sebou.


Lenka samozrejme nechápe čo sa mi stalo, už mala aj strach a čakanie na slnku tiež moc nepridá. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo a aspoň má dobrý dôvod na podpichovanie až do večera . Z víťazstva sa nakoniec radoval Rakúšan Andreas Dollinger v čase 4:29 hod. a medzi ženami Zuzana Juhásová za 5:40 hod.


Kompletnú fotogalériu si môžete pozrieť na stránke: skoda-bike-open-tour.sk/galeria/skoda-stupava a výsledky nájdete TU.
Mapu a GPX nájdete TU.

Po tom, ako sa väčšina rozpŕchne domov, pomôžeme ešte zložiť náš stánok a presúvame sa ku kamarátom do Rusoviec. Kúpanie v bazéne a parádne večerné grilovanie dáva veľmi rýchlo zabudnúť na nepodarený pretek. Veď v podstate to nie sú žiadne majstrovstvá sveta a zajtra si ešte zabeháme na 17 km trati .

Stupava Run resp. Záhorská Bystrica Run

Behanie mám celkom rád a v zime sa mu aj intenzívnejšie venujem. Lenže teraz v lete medzi maratónmi to nie je také jednoduché. V podstate som len chcel, aby si nohy osviežili tento pre bikera menej prirodzený pohyb počas uplynulých 2 týždňov a po pár „svaloviciach“ si trochu spomenuli . Navyše behanie v domácich kopcoch je príjemné spestrenie v sezóne a trochu sa pri ňom začínam tešiť na jeseň a zimu.

Ráno je opäť poriadne horúco a ja len dúfam, že tie večerné klobásky si pri behu nevyberú svoju daň . Čaká nás 17 km dlhá trať s prevýšením 380 m, ktorá väčšinu času vedie po teréne. Štart je o 9:30 hod. v Záhorskej Bystrici a cieľ v Stupave. Našťastie kamarát Rišo sa ponúkne, že nás potom po vyhlásení hodí späť k autu. Fakt netuším ako sa mi pôjde a ani motivácia do kombinácie nie je po včerajšku príliš veľká. Po štarte sa ale postupne rozbieham a za chvíľu pred sebou vidím už len 2 bežcov. Tých ale radšej neriešim a postupne vytvoríme s ďalšími 3-člennú skupinku. Samozrejme, bežať mohli aj tí, ktorí včera nebikovali a na výber bol aj 8 km variant. Takže sa rozhodnem, že po včerajšku si dnes napravím chuť a zabojujem v behu.


Vďaka 120 km na biku je moje telo unavené, čo mi ale v tomto teple vyhovuje, kedže nejdem tak ľahko do maxima. Viac-menej prvých 5 km trať stále stúpa a potom už bežíme po zvážniciach smerom k Stupave. Navyše takmer stále v tieni, takže aj keď je extrémne teplo, dá sa to zniesť. Na bufete beriem len pohárik „za jazdy“ a väčšina vody skončí na okuliaroch . V tom vypätí človek, ale aj tak veľa vody nemôže naraz vypiť. Keďže nie som úplne dokonale rozbehaný, najhoršie pre mňa sú „zjazdy“. Príde mi to 100-krát horšie ako do kopca a dupocem tam ako slon – zlatý bike. Tempo okolo 4 min na km, ktoré si držím na rovnejších úsekoch, ale dáva dobrý signál a chuť bojovať ďalej. Okolo 12-teho km cítim zimomriavky, čo je signál, že telo sa začína poriadne prehrievať. Na ďalšom bufete teda lejem väčšinu vody radšej rovno na seba, čo mi na chvíľu pomôže.

Postupne míňame bežcov na 8 km, ktorí sa napojili medzitým na trať. Jeden kolega z našej skupinky už odpadol v kopci a druhý mi uteká v zjazdoch. Už mi to vážne nechutí, ale cieľ nie je ďaleko. Čaká nás rovnaký záverečný zjazd ako včera, len po vlastných. Mám pocit, že každú chvíľu hodím riadnu papuľu a už ani neviem ako mám z kopca brzdiť. No už našťastie vybieham z lesíka a ešte ma čaká záverečný brod. Najradšej by som hodil šípku do vody, ale ešte mám kúsok pred sebou jedného. Lenže už nemám chuť a ani silu sa s ním naháňať vo finishi. S výsledným časom 1:15 hod. a celkovým 4. miestom medzi bežcami som ale nakoniec spokojný, navyše sa mi ušlo aj 2. miesto v kategórii.


Výsledky 17 km beh nájdete TU.
Mapu a GPX nájdete TU.

Najskôr hľadám tieň ako zúfalý pes a až po chvíli sa opäť dávam dokopy a som schopný nejakej rozumnej konverzácie. Potom už sa idem čľapkať k spomínanému brodu a čakám na Lenku. Najskôr si myslím, že nebude príliš nadšená dĺžkou trate v kombinácii s teplom, ale opak je pravdou a nakoniec bola veľmi spokojná, že sa trochu hecla .

Potom už spoločne čakáme v príjemnej atmosfére podareného zázemia na záverečné vyhlásenie. Samozrejme, ten najväčší pohár pre absolútneho víťaza v kombinácii sa mi vďaka včerajšku zase vyhol a skončil som tiež druhý, ale raz bude snáď môj. Víťazom sa stal nakoniec Ľubo Konopka. Vlastne, keď nad tým rozmýšľam, mám šancu zabojovať zase o pol roka na zimnej verzii .



No už chýba len nejaké zhodnotenie, prípadne múdre slovo na záver. Z Bratislavy nakoniec opäť odchádzam so super pocitom a zapnutou klimatizáciou. To zablúdenie bola v podstate nešťastná zhoda náhod a nikde inde som problém nemal. Navyše, organizácia a celkové zázemie bolo vďaka ŠKODE opäť na vyššej úrovni ako minulý rok, čo je naozaj výborný trend. Aj keď možno vyznie, že si občas robím trochu posmech z miestnych dokonale vyhladených chodníčkov a lesných ciest, tak je to v dobrom a určite rád prídem aj nabudúce. Nakoniec je super, že máme u nás taký široký výber rôznych povrchov a preteky sú rôznorodé. No a možno si dovtedy ešte natočím s Peťom video o tom, ako zle neodbočiť .

Ďalšie kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR nás čaká 13.8.2016 vo Svite a ja osobne dúfam v krásne slnečné počasie s teplotami okolo 20°C. Prípadne aj 25°C je OK...