Základná výbava na výjazd alebo, aby ste nemuseli ísť peši

Čo si vziať so sebou na výjazd je často veľmi podceňovaná alebo niekedy naopak preceňovaná problematika. Nie je to samozrejme žiadna veľká veda a aby sme nezostali niekde zbytočne visieť, stačí nám pribaliť zopár jednoduchých vecí.

Je jasné, že týmto článkom mierim hlavne na začínajúcich a menej skúsených bikerov. Tí veľakrát robia chybu v tom, že si nezoberú to základné, zabudnú nejakú podstatnú časť alebo si naopak vezmú na 2-hodinový výjazd do batoha celú dielňu. Možno niekomu pomôže zopár tipov, ktoré sa mi za ten čas, čo jazdím, osvedčili. No je dopredu jasné, že tiež to nebudú žiadne veľké novinky .

Defekt - nepriateľ číslo 1

Asi netreba hovoriť, že práve defekt je najčastejšia forma poruchy, ktorá vie znepríjemniť výjazd. V prvom rade je ako inak vhodná prevencia. Napríklad včasná výmena ojazdeného plášťa. Poznám jazdcov, ktorí ich derú až úplne na hranicu možností, ale osobne to nepovažujem za ideálne . Ďalšou z možností je prechod na život „bez duší“, čím sa dokáže eliminovať takmer väčšina defektov (Ako (ne)vypustiť dušu pri nasadzovaní bezdušových plášťov, Konvertujem na vieru v bezdušový systém). Každopádne, vždy so sebou pre istotu nosím náhradnú dušu. V prípade, ak máte bezdušáky, bohate postačí jedna z kategórie ľahších – tie majú výhodu, že sa dajú zložiť do skutočne malých rozmerov. Ak vozím duše (napr. v zime), tak vozím radšej klasickú hrubšiu dušu doplnenú o pár samolepiacich záplat pre prípad naozaj veľkej smoly. Osobne nie som fanúšik kapsičiek, ktoré najmä na MTB len hrkocú a radšej použijem nesmrteľnú klasiku – elektrikársku pásku . Keď si dušu takto primontujem na rám je takmer isté, že si ju so sebou nakoniec aj vezmem...


Výbornou pomôckou pri defekte je tiež montpáka. S trochou šikovnosti to ide síce aj bez nej, no najmä ak máte dobre usadený bezdušák, je to ďaleko jednoduchšie. Neváži takmer nič a bohate postačuje aj jeden kus. Vždy v prvom rade ale skontrolujte, či máte komplet vycvaknuté pätky predtým, než začnete plášť lámať pomocou páky von, aby ste nakoniec nemuseli naozaj použiť len tú šikovnosť .


No a samozrejme, nakoniec treba koleso aj niečím prifúknuť. Železná istota je klasická pumpička a pre tých, ktorí sa viac ponáhľajú, pomôžu bombičky. Ak máte napr. 29 palcový bike, v prípade pumpičky je dobré vyberať model, ktorý nemusí byť extra veľký, ale nech má aspoň nejakú hrúbku. Kedže pri MTB netreba vysoký tlak (ako pri ceste), ale skôr čo najrýchlejšie dostať dnu určitý objem vzduchu. Ak máte vo vnútri tmel (ešte v tekutom stave), je dobré skúsiť sa trochu pohrať s kolesom a nechať ho stiecť do diery - možno nebudete musieť nakoniec nič meniť. Ak je diera z boku, tak rovno vyťahujte dušu, pretože aj keď sa vám ju podarí zapchať, po nasadnutí budete tam, kde ste boli...


Pri bombičkách je dobré si zase dávať pozor a myslieť na to, že máme v podstate len 1 alebo 2 pokusy (podľa toho koľko vezieme nábojov). Navyše, je potrebné dávať pozor pri aplikácii, kedy sa vie telo ventilu, cez ktorý vzduch (teda CO2) prechádza extrémne schladiť a je ľahké sa ku tomu prilepiť – niečo, ako keď v zime chcete olízať studenú tyč . Ja osobne už aj na pretekoch dávam napr. po skúsenosti z Maríkovej zase prednosť klasickej pumpičke a u extrémnych tratí (prípadne etapákov) ani nehovorím. Jednoducho, pumpička je istota...

Dielňa do vrecka

Nechať si pokaziť výjazd pre zasúvajúcu sa sedlovku, prípadne uvoľnený košík, vie poriadne naštvať. O dobre utiahnutých riadítkach, hlavovom zložení a predstavci radšej ani nehovorím . Všetky tieto drobné problémy sa dajú jednoducho riešiť malým multikľúčom. Dnešná ponuka je skutočne široká, až je problém vôbec niečo vybrať. Osobne som zástancom účelnosti, takže v podstate je potrebné mať po ruke základné imbusy, plochý šrobovák a torx. Ono je fajn pozrieť, ako máte uchytené brzdy a ostatné základné veci ako je sedlovka, sedlo, zadná os, košíky atď. a porovnať. Každopádne, väčšina výrobcov bikov sa používa v podstate tie isté rozmery.

Nitovač - ak sa zadarí

Práve na tento nástroj sa občas zvykne zabúdať a musím sa priznať, že v rámci kratších výjazdov na neho zabúdam aj ja. Najmä z dôvodu, že za ten čas sa mi reťaz ešte nikdy nepodarilo roztrhnúť (klop, klop). Na poriadne výjazdy ďalej od domu a tiež na náročné a dlhé maratóny si ho ale beriem. V kombinácii s rýchlospojkou je možná veľmi rýchla a účinná oprava. Každopádne, je dobré si tento úkon občas osviežiť napr. na starej reťazi, ktorá ide do koša (platí najmä ak vozíte reťaze iba s rýchlospojkami). Roztrhnutá reťaz je ale na 99 percent chybou jazdca pri radení takže na to myslite keď budete meniť prevody v maximálnom ťahu .

Extra

Šikovná vecička ktorá sa tiež pri dlhých výjazdoch ďalej od domu hodí, je náhradná pätka prehadzovačky. Tiež ju so sebou nenosím stále, ale tam, kde mi veľmi záleží aby som došiel úspešne do cieľa, je vždy so mnou. Takže ak niekde namotáte prehadzovačku nemusíte si hneď robiť zo svojho biku „singlespeed“. Navyše, je to veľmi malá vecička, ktorá sa tiež dá niekde prilepiť pomocou pásky aby nezavadzala vo vreckách (napr. na predstavec). Ak nosíte batoh, tak máte ešte o problém menej...

Drobnosti, doklad a peniaze

Tu asi netreba nič extra písať a každý predsa vie, čo so sebou potrebuje. Aj keď bonusové karty na nákup v supermarketoch môžete pokojne nechať doma . Len nezabúdajte na jednu vec: aj keď neprší, vždy si dávajte doklady a papierové peniaze do sáčku. Aby ste sa potom nedivili, čo všetko dokáže spraviť váš pot aj pri relatívne pokojnej jazde. To platí aj pre mobil, ak teda nemáte nejaký vodeodolný variant, ktorý bez problémov potenie aj dážď ustojí. Tu sa už ale dostávam do vecí, ktoré mi prídu úplne samozrejmé aj bez mojich „kecov“.

Železná zásoba

Téma stravy a pitného režimu je na oveľa dlhšiu a širšiu debatu, ale je fajn držať aspoň jedno úplne základné a jednoduché pravidlo. Ak idem na výjazd, vždy si so sebou beriem aspoň jednu tyčinku a plnú fľašu. Je úplne jedno či horalku, sójovku, rožok alebo niečo zo špeciálnej športovej výživy. V prípade, že sa v zápale boja dostanete ďalej, ako ste pôvodne chceli, bude úplne jedno, aké to má zloženie – hlavne, že sa to bude dať jesť a nechytí vás kdesi v hore hlaďák. Tieto zážitky nebývajú veľmi časté, ale o to dlhšie zostanú v pamäti .

Opraviť takmer všetky bežné nástrahy

Takže týchto pár základných vecí v malých modifikáciách mi robí spoločnosť takmer na každom výjazde. Vďaka nim je možné opraviť takmer všetky bežné nástrahy, ktoré ma pri bikovaní môžu postretnúť a ja si následne nezoderieme podrážku na tretrách. Navyše, pri vhodnom výbere sa dá aj táto výbavička držať na miminálnej váhe, ktorá nebude nijako obťažovať ani pri dlhých výjazdoch. Samozrejme, ak máte nejaké postrehy alebo dobré tipy určite, to hoďte do komentára pod článkom, pretože táto výbava je tiež veľmi individuálna záležitosť.