Príprava na dobrodružstvo menom Cape Epic - druhá časť

Je nedeľa 31. júla a môj prvý članok o ceste na Cape Epic bol zverejnený len deň a pol a už bol som veľmi milo prekvapený pozitívnou odozvou, a tak sa vám chcem samozrejme aj touto cestou poďakovať. Sedím v záhrade, je celkom príjemne polooblačno a rozhodol som sa, že skúsim zosumarizovať posledný mesiac.

Predtým ako začnem, by som sa touto cestou chcel ospravedlniť všetkým hardcore mtbikerom, ktorí boli pohoršení tým, že som Cape Epic nazval najťažším etapovým pretekom na horských bicykloch. Ako som spomenul v jednom zo svojich komentárov pod článkom, ja som len obyčajný hobby jazdec a nikdy som podobný pretek neabsolvoval, takže neviem, aký ťažký v skutočnosti je.

Najťažšie preteky?

Myslím si, že jediná objektívna možnosť ako porovnať Cape Epic s ďalšími pretekmi, ktoré boli spomenuté ako najťažšie (Transalp, Crocodile Trophy), by bolo poslať tých istých jazdcov na všetky tri v priebehu jedného roka (kedže každý rok sa etapy menia) a potom by tá skupinka jazdcov mohla povedať, ktorý pretek bol v danom roku najťažší. Na druhej strane, treba tiež zvážiť, že každý človek (jazdec) je iný. Niekto zvláda v pohode horúčavu, ktorá údajne je na Cape Epic a predpokladám, že aj v Austrálii, kde je pravdepodobne kombinovaná s humiditou. Niekto lepšie zvláda nadmorskú výšku, ktorá predpokladám ovplyvňuje jazdcov na Transalp. Takže, ktorý pretek je najťažší? Ťažko povedať, kedže je to dosť subjektívny názor a pohľad na vec. Ale myslím, že sa môžeme zhodnúť a na celú vec zabudnúť. Cape Epic je najlepšie marketingovaný etapový pretek na horských bicykloch na svete. Ups....

Myslel som si, musím sa priznať, že druhý článok bude o tom, ako som hľadal partnera na pretek a dúfal som, že aj nájdem a budem môcť písať o tom. Vyzerá to tak, že ako so sponzormi, tak aj s partnerom som bol dosť naivný. Po komunikácii s pár ľuďmi zatiaľ nič, takže skúsim zosumarizovať posledný mesiac.

Na okraj

Posledného 2,5 roka doma na otcovskej so svojim synom Maxom. Dôvod, prečo tak dlho je ten, že to v Anglicku funguje trochu ináč ako na Slovensku. Dieťa môže ísť do škôlky od dvoch rokov, ale platíte si to zo svojho. Od 3 rokov dieťaťa, už štát hradí 15 hodín týždenne (čo budeme využívať od septembra) a od štyroch rokov sa ide od 9- 15:30 každý deň. Dôvod, prečo som nešiel skôr späť do práce bol ten, že väčšina môjho platu by šla na škôlku alebo pestúnku a Maxa by som videl trošku ráno a možno 1-2 hodiny večer. Potreboval som to tu napísať, aby ľudia, ktorí nie sú v obraze, o tom vedeli.

Je 28. júna deň predtým ako som zaplatil za Epic a mal som zmeškaný hovor z neznámeho čísla, tak volám spať a po chvíli mi došlo, že to je môj bývalý šéf Chris, ktorého číslo som pred časom vymazal. Pýtal som sa ho, či by mi vedel nájsť nejakú prácu na soboty alebo 1-2 dni v týždni. Povedal, že nie. Tak som číslo vymazal a povedal si, že keď budem hľadať prácu tak niekde bližšie k domu. Predtým som cestoval za prácou 32 km. Ak nie je veľká premávka trvá to 45 minút, na motorke som to zvládol aj okolo 30 min.


Neskôr mi Chris opäť volal, ale už s tým, či nechcem ísť pre neho pracovať. Prvá myšlienka bola že nie, lebo najbližších 9 mesiacov som mal už plán v hlave, že tie dva dni, keď Max bude v škôlke na celý deň, budem môcť robiť dlhšie jazdy (80 + km) a nebudem sa musieť ponáhľať domov. Tiež pridám jednu cez víkend či už sobotu alebo nedeľu a k tomu 2-3 kratšie jazdy s intervalmi a nejaký tréning vo fitku (keďže mám vybavenie, lebo robím Circuit Training classes v dedinskej hale) a nejaký core training.

Takže toto bol plán "A". Po chvíli rozmýšľania nad pracovnou ponukou mi napadlo, že ak tú robotu zoberiem, aspoň sa nebudem musieť až tak veľmi obávať toho, ako za Epic zaplatím. Takže po pár emailoch a stretnutí sme sa dohodli, že od septembra pôjdem naspäť na čiastočný úväzok a uvidíme, ako sa to celé vyvinie. Stále budem môcť robiť dlhšie jazdy v utorky a štvrtky, kedže pracovať budem od 14-tej a tiež teoreticky budem môcť dochádzať na biku, čo je 32 km tam a 32 km späť.

Tiež som počas júna rozmýšľal nad tým, ktorý bike bude dobrý na Epic a kedže ja som nikdy nevlastnil full suspension, tak som rozmýšľal, že možno to zvládnem na hardtaile a budem môcť mať o 1,5 kg ľahší bike, čo pomôže so stúpaniami. Po troche zisťovanie na rôznych fórach na nete a tiež komunikovaním s pár potenciálnymi partnermi som sa rozhodol, že to musí byt full suspension bike. Pre mňa to bolo rozhodovanie medzi 3 značkami, ale nakoniec bol jeden víťaz: Specialized Epic Comp. Po mesiaci jazdenia som rád, že som sa rozhodol pre Epic, ale nikdy by som za neho nezaplatil plnú cenu. Našťastie v júli začali výpredaje, kedže čoskoro budú značky prichádzať s modelmi 2017.

Ide sa na výjazd

5. júla je konečne pekný letný deň, aj ked nie s letnými teplotami, dám Maxovi vaňu, oblečiem sa, vyberiem z garáže svoj starý single speed bike a idem na svoj obľúbený okruh do Ashridge Woods. Pohodová jazda, prekvapivo dosť ľudí na to, že je skoro 9 hodín večer. Cestou naspäť si všimnem, že slnko pomaly zapadá, tak sa ponáhľam, aby som to stihol na Ivinghoe Beacon pred západom, ale pre istotu urobím pár fotiek, keby som tam náhodou nedošiel na čas. Pár minút som meškal, no nevadí. Neveril som, koľko ľudí tam sedelo a pozeralo na západ slnka.


Je ráno 13. júla, kontrolujem mail a v priečinku junk mails vidím čosi, čo nevyzerá ako klasický spam, tak to otvorím a nemôžem tomu uveriť. Niekto má chce sponzorovať!? Pred dvoma týždňami, keď som zaplatil poplatok a vzdal som sa nádeje, že nájdem sponzorov, niekto reagoval na môj mail z polovice júna a bol ochotný mi materiálne pomôcť. Po výmene pár emailov sa dohodneme na podmienkach a je to. Takže mojim druhým sponzorom po MTBIKER Shop je český výrobca plášťov Mitas.

Sobotu 23. júla sa rozhodnem, že idem vyskúšať jeden okruh, ktorý som si v hlave vymyslel a som zvedavý, koľko je to výškových metrov. Je to asi 1,5 km stúpania po ceste s priemerom 4,5 %, potom kúsok po lese a krátky zjazd a trávnatá rovinka, kde treba dávať pozor, aby ste neprešli po kravských lajnách a dúfať, že vám kravy nezablokujú bránu a potom chvíľu zjazd opäť po ceste a opäť stúpanie asi 1,5 km s 3,4 %. Po prvom okruhu si poviem, že celkom fajn, ale keď z toho vytvorím večer segment na Strave, tak to je iba 123 výškových metrov. 20 okruhov? Po prvom kole si poviem, že dám ešte dva a pôjdem domov. Ked som v polovici stúpania na konci druhého kola, vidím pred sebou chlapa na cestnom biku. Neviem ako vy, ale ja milujem, keď sa mi občas podarí dobehnúť, predbehnúť a nechať za sebou chlapa na cestnom biku, keď ja jazdím svoj 29er. Ja viem, že to sa väčšinou podarí, iba keď ten druhý človek je buď starší alebo menej fit ako ja (vy), ale aj tak to je dobrý pocit. Takže tesne predtým ako odbočím a začnem tretie a na dnes posledné kolo, chlapa dobehnem, pekne pozdravím pri obiehani a sústredím sa, aby som nevyzeral hlúpo, keď má na svojom pravdepodobne o 2-3 kg ľahšom biku na 25c plastoch v porovnani s mojimi 2" obehne.


Blížime sa k polovici toho 1,5 km stúpania a cítim ako mi dýcha na chrbát a povie mi, ako sa mu dobre ide vo vláčiku, tak si myslím, že sa len nevez, ale zaber aj ty, ale nevadí. Sústredím sa na svoju kadenciu, aby som nemusel podradiť, keďže zhruba v polovici je kopec trochu strmší. Nie, dnes ide o moju pýchu, tak zaberiem ešte viac, zrýchlim o 1
i 2 km/h a po chvíli mám pocit, že už ho za sebou necítim. Stále sa sústredím a keď konečne prídem na rovinku predtým ako odbočim do lesa, pozriem sa za seba, len sa uistiť, že stále ešte ide a je tam 100-150 m. Zasmejem sa pre seba a idem na posledný zjazd predtým ako sa vrátim domov na večeru.

Pár slov na záver

Okrem emailov od pár potencionálnych partnerov z Juhoafrickej republiky, s ktorými to vyzeralo, že aj čosi z toho bude, som zatiaľ nikoho nenašiel. Od kúpy biku a nájdenie druhého sponzora sa nič zaujímavé neudialo. Začal som jazdiť dlhšie vzdialenosti, ak sa dá a je čas, lebo ako mnohí budete vedieť, pokiaľ máte rodinu, deti a prácu, tak to nie je tým, že by ste nechceli ísť von a jazdiť, ale problémom je čas. Kedy a na ako dlho, aby bol dobrý balance medzi prácou, rodinou a tréningom. Ak ma chcete podporiť, dajte like na moju facebookovú stránku.

Pokračovanie na budúci mesiac.