Giro d'Italia 2016 na vlastné oči

Každý rok začiatkom leta sa koná Giro d'Italia - jedna z troch najznámejších a najpopulárnejších cestných akcií. Giro je trojtýždenný etapák ako ináč v Taliansku a tento rok vďaka dovozcovi značky Pinarello na Slovensko, firme Davorin, som mal možnosť pozrieť si koniec jeden etapy. Ale poďme pekne po poriadku.

Najskôr takmer 7-hodinová cesta na sever Talianska, kde sídli nespočetne veľa známych (aj) bike značiek. Jednou z nich je samozrejme Pinarello a preto, keď ide etapa okolo ich sídla, pozvú predajcov a ďalších partnerov, aby si spolu etapu pozreli. Nakoniec sme mali možnosť si pozrieť aj samotnú fabriku Pinarello.


Program začal už doobeda, kedy sme sa autobusmi z hotela dopravili tesne k cieľu 11. etapy, ktorá viedla z Modeny do Asola, ktoré leží pri meste Treviso. Prípadne sa dá povedať, že je to aj pri Benátkach, tie budete poznať isto viacerí. Taliani majú stále pohodičku, nikam sa neponáhľajú, a tak sa trošku všetko naťahuje, ale veď nech sa porozprávame...

Po príchode na miesto a následnom označení správnou vysačkou, sme sa mohli rozísť a ísť si pozrieť kúsok trate a dedinku. Po pár krokoch sme už v cieli etapy a keďže cyklisti sú ešte veľmi ďaleko, môžeme si pozrieť miesta, kde budú robiť po dojazde rozhovory s jazdcami, ako aj cieľovú čiaru.



Na mieste nemohlo chýbať množstvo televíznych štábov, ktoré majú aj takto vytuningované dodávky. Veľkým lákadlom bola cieľová čiara, kde sa fotil takmer každý, pričom o rôzne kreácie nebola núdza. Neodolal som ja, ani Davor.



Ešte trošku pocvakáme okolie a ideme sa pozrieť do dedinky, kadiaľ vedie trasa. Narážame aj na úseky páve, ktoré v zjazdovej pasáži nemusia tešiť každého jazdca. Všade je vidno veľa cyklistov - divákov, ktorí čakajú na pelotón. Celá oblasť žije Girom, ružová je proste všade.




Čas bežal a zvuk helikoptér dával tušiť, že jazdci sa dostali na okruh okolo Asola, ktorý ich privedie čoskoro až k nám do cieľa. Divákov bolo razom dvakrát toľko a dostať sa na dobré pozorovacie miesto bolo nemožné. Nechcelo sa mi čakať viac ako “pol hodinu” pri bariére a sledovať sprievodný "PR” program. Lepšie bolo vychutnať si s prehľadom záver etapy v stane pri obrazovke a ujedať z občerstvenia. Občas som vybehol pozrieť na program, ale až tak ma neoslovil.


Už sú skoro tu, poďme sa pozrieť...








Dojazd na rovinke nie je pre diváka až taká výhra. Jazdci sa na cieľovej rovinke ženú vysoko nad 50 km/h, takže sa doslova iba mihnú pre divákmi. Oveľa zaujímavejší je dojazd do mierneho stúpania, prípadne horský finiš, kedy jazdci idú pomalšie a pelotón je roztrhaný. Alebo časovka, ktorú si boli pozrieť minulý rok a viac ako dve hodiny sa stále dalo na čo pozerať aj z jedného miesta.

Vôbec sa ale nechcem sťažovať, bola to šupa.

Po dojazde pelotónu, ktorý prišiel až za utrhnutými jazdcami, sme sa vybrali pomaly k nášmu autobusu. To však nebolo až také rýchle, nakoľko sa dal do pohybu snáď každý a všetko sa upchalo. Hlavne jeden kruháč, cez ktorý sa muselo prejsť. Vďaka tomu sme si ale mohli pozrieť zblízka nielen tímové autá s naloženými bicyklami, ale ja niektorých jazdcov. Napríklad Nibaliho a veru sa dvakrát nadšene netváril.







Zhodou okolností som z ničoho nič už noc pred týmto dňom skoro vôbec naspal, skrz upchatý nos, vysokú teplotu, proste ma bolel celý človek. Ráno to všetko ešte pokračovalo a v hlave mi neskutočne hučalo. Skrátka som si myslel, že ten deň ani nedožijem, ale nakoniec som si odniesol super zážitky, aj keď mi miestami nebolo veru všetko jedno.

Navyše, večer nás čakalo ešte prekvapenie v podobe prezentácie nových modelov spolu so zaujímavými hosťami.



Pinarello sponzoruje tím SKY a práve títo jazdci bývali v rovnakom hoteli ako my. Večer nás prišli aj pozdraviť a pred publikom trošku poklábosili. Paráda.

Malé nahliadnutie z prezentácie…





Viac fotografií si môžete pozrieť v galérii.