Reportáž: 4. kolo Považsko-Strážovského pohára - Maratón Horné Srnie

Po krásnej slnečnej sobote sa prebúdzam do zamračenej nedele a vôbec sa mi na bike nechce. Po hodine autosugescie a zavrhnutí cesty autom sa vyberám aspoň na krátky tréning po vlastnej osi smer Ilava, pričom okrem mobilu, multikľúča a kľúčov od domu so sebou prakticky nič nemám.

Terapia šokom celkom zabrala a na moje počudovanie sa mi ide veľmi dobre a cestu popri Váhu s vetrom v chrbte si užívam aj napriek drobnému dažďu. V hlave mi stále vŕta, či by nestálo za to sa aspoň skúsiť previezť do 30 km vzdialeného Horného Srnia. Cesta pomaly ubieha a približne po hodine a desiatich minútach blúdenia sa ocitám v zázemí štartu – v miestnej časti Rajkovec pri Cyklozrube.

(autor fotiek je Ján Švehlík)

Príjemná atmosféra

Napriek dusnému počasiu tu panuje príjemná amosféra a k štartu sa dostavilo okolo 120 pretekárov (na obe trate). Vzhľadom na pokročilý čas a nepriaznivé predpovede slovenských hydrometeorológov sa uskromňujem so štartom na 22 km trati, čo sa neskôr ukáže ako prezieravá a veľmi rozumná voľba .


Po krátkom rozjazdení a omrknutí okolia sa staviam pod hranatý „oblúk“ so skupinkou asi šesdesiatich pretekárov niekam do tretieho radu bez akýchkoľvek víťazných ambícií. Samotný štart je situovaný do strmého kopca na lúke, ktorý dá zabrať hlavne všetkým „jednoprevodníkarom“. Po úvodnom výstrele nám nad hlavami zlovestne prelieta bzučaci dron a v strmom kopci sa štartové pole pomaly trhá. Nasleduje krátky zjazd, trocha asfaltu po miestnej cyklotrase a už sa ocitáme na lesnej ceste, ktorá sa pozvoľne mení v tiahlu kamenistú zvážnicu s miernym stúpaním, čo je profil presne podľa môjho gusta. Túto vrchársku pohodu kazí len drobné husté mrholenie. Počas najbližšej polhodiny sa pomaly doťahujem na jazdcov, ktorí mi ušli v zjazde a pomaly sa predieram dopredu. Na konci stúpania sa už ocitám so skupinkou jazdcov na menšej lúke, kde zarosené a zafrkané okuliare nekompromisne putujú do zadného vrecka dresu.


Hmla na trati

Tu sa našťastie už presúvame do lesa, kde dážď takmer vôbec necítiť a podklad ešte nestihol nasiaknúť. Po krátkom kľukatení lesom sa dostávame k výživnému singletreku, ktorý si však vzhľadom na počasie, osliznuté korene a pískajúce brzdy moc neužívam. Koniec singláča ústi opäť na lúku, ktorá nás zjazdom vedie opäť do obce, kde preletíme zo dve ulice a vzápätí sa opäť štveráme do dlhého strmého kopca za dedinou. Na pätnástom kilometri sa spúšťa avizovaný výdatný dážď a cesta sa postupne mení na blatové galeje. Zo dva kilometre šliapem v závese s prvou ženou na krátkej trati - Martinou Šichtovou a ešte jedným bikerom, ale najstrmšie úseky už musím tlačiť, nakoľko fungl nová zablatená reťaz strieľa na najväčšom pastorku a rozbahnený terén nedovoľuje viac ako najľahší prevod. Postupne tlačíme všetci, až kým sa nedopracujeme na v oblaku ponorený a machom obrastený hrebeň, kde nás už poučuje regulovčík, aby sme sa držali vpravo, keďže jazdci z dlhej trate sa ženú oproti nám v protismere. Cesta už je pekne šmykľavá, všade nepríjemná hmla s viditeľnosťou zhruba 5 metrov. Túto rozprávkovú atmosféru dokresľuje zopár vydesených tvárí vynárajúcich sa z hmly v protismere v mojej pravej lajne.


Do cieľa nezostáva veľa, no miesto stavu kilometrov sa radšej sústredím na zelené reflexné značky a žlté fáborky, keď spoza mňa vyštartuje biker, ktorý to na najbližšej križovatke preletí a musí sa vracať. Nasleduje záverečný transfer po mokrých lúkach a posledný strmý zjazd do cieľa, ktorý idem nanajvýš opatrne, vzhľadom na to, že vzadu mám obutý citeľne ojazdeného x-kinga. Nie všetci bikeri majú ale rovnakú „filozofiu“ a dojazd do cieľa sa stáva tak divácky veľmi atraktívnym. Našťastie bez vážnejších následkov.


V cieli

Po krátkom vydýchaní sa idem opláchnuť a vyjednávam s pani pri občerstvení horúci čaj namiesto piva. K čaju si beriem výborný guláš z diviny a spokojne kráčam k altánku, kde nachádzam príjemný úkryt pred dažďom a Ivana Reháka, ktorý ako prvý preťal cieľovú pásku na 22-kilometrovej trati. To už sa však do cieľa dostáva s časom 2 h a 2 min aj prvý pretekár z dlhej trate a patrón preteku v jednej osobe – (kto iný ako) Kája Hartl, ktorý došiel štandardne so širokým blatovým úsmevom. Frontu na vapkovanie som vzhľadom na 30 km cestu v daždi, ktorá ma ešte čaká a premočené oblečenie zavrhol, rovnako ako dvojhodinové čakanie na vyhlasovanie výsledkov. Pri časomiere zisťujem, že som došiel nakoniec tretí v kategórii, no moje odhodlanie dobojovať dnešný „tréning“ to už neovplyvní .

Výsledky a fotogalériu nájdete TU.


Cesta domov ubiehala vzhľadom na neutíchajúci dážď celkom svižne. Napriek tomu, že už som mal toho nadnes „plné brýle“, som sa domov vracal s príjemným pocitom z vydareného a dobre zorganizovaného preteku, nedočkavý na výkony elity na olympijskej XC trati. Dúfam, že budúci rok bude počasie zhovievavejšie a inak výborne stavanú trať si s radosťou odpretekám znova.
report_problem Našiel si v texte chybu?

4. kolo Považsko - Strážovského Pohára

calendar_today 21.08.2016
format_list_numbered 3. kolo - Bike Cup
format_list_numbered 4. kolo - Považsko-Strážovský pohár
label XC preteky
place Horné Sŕnie (Slovensko)

bimjeam 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Bachureňská Winter MTB sedmička 2024 – odštartovať sezónu a obhájiť minulý ročník

Bachureňská Winter MTB sedmička 2024 – odštartovať sezónu a obhájiť minulý ročník

Dnes som si pre vás pripravil reportáž z mojich prvých pretekov tejto sezóny. Poďte sa so mnou pozrieť, ako sa mi darilo.
Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Poďte sa so mnou pozrieť na trať známeho zimného podujatia, ktoré napísalo už svoju štrnástu kapitolu.
Reportáž: Dubničák 2023 - po ďalšíkrát a zase inak

Reportáž: Dubničák 2023 - po ďalšíkrát a zase inak

Dá sa vôbec o tomto 28-ročnom starigáňovi napísať niečo, čo by sa už rokmi neopakovalo? Nebude to len mlátenie prázdnej slamy, cez kopirák pusté parafrázy, superódy a hejty, ktoré po týždni aj tak skončia v zabudnutí?
keyboard_arrow_up