Reportáž: Kráľovský maratón 2016 – maratón, ktorý naozaj preverí vašu techniku

Reportáž: Kráľovský maratón 2016 – maratón, ktorý naozaj preverí vašu techniku

Tento pretek išiel vždy tak trochu proti prúdu. Len málokto sa snaží každoročne preverovať technické schopnosti bikerov a posúvať hranice práve tak ako partia okolo Kráľovského maratónu. Najmä z toho dôvodu sa vždy teším, čo nového opäť vymysleli...

Priznám sa, že keby ste mi povedal názov obce Granč-Petrovce pred pár rokmi, asi by som pochyboval, že niečo také vôbec existuje. Lenže pár ročníkov Kráľovského maratónu mi tento názov definitívne vrylo do pamäti. Rovnako mám už v pamäti každoročnú rannú hmlu, ktorá dotvára atmosféru na „parkovacej“ lúke. Tradičné deja-vu...



Ako som spomínal, tak Kráľovský maratón ide svojou vlastnou cestou. Náročný charakter trate je už známy, ale tento rok pribudla okrem zmeny trasy aj novinka v podobe jej výberu. Jazdec sa totiž môže rozhodnúť až počas preteku, či pôjde kratší alebo dlhší variant – tento spôsob som videl na niektorých alpských podujatiach, ale u nás zatiaľ nie. Osobne som pripravený teda na maratón, ktorý má mať cca 80 km s prevýšením 3 000 m. Akurát záver sa už nejde okolo miestnej dominanty – Spišského Hradu.

Početný pelotón


Pozdravím sa ešte s kamarátmi, trochu sa previezem s Rasťom Balkom a postavím na štart. Vďaka „spojeniu“ je štartové pole nezvykle početné a v duchu predpokladám poriadnu tlačenicu po štarte. Keď o 9:30 vyrazíme, prekvapí ma pravý opak. Dolu po ceste aj v úvodných km po lúkach sa ide normálne, dokonca som hodnú chvíľu aj na čele pelotónu. Je krásne sucho, len zopár prejazdov cez kravami „vylepšené“ blato hneď dotvorí MTB atmosféru . Úvodné kopčeky začínajú a už sa pekne delíme. Medzitým vykuklo slniečko a je mi jasné, že neskôr to bude poriadny výpek. Prvý dlhší kopec je klasika a poriadna „strmina“. Zobem do riadítok a funím nahor. Záver do sedla, ale už tlačím asi ako väčšina štartového poľa. No a konečne začína tá pravá zábava, a to, prečo sa sem tak teším.

Iné jazdenie


Označenie na strome „RS1“ hovorí o prvej „zjazdovej“ sekcii. Pár ľahších rýchlostných skúšok máme totiž spoločných aj so zajtrajším Endurom. Väčšina výškových ubehne po parádnom singláči, nechýbajú ani strmšie pasáže, kde aj predbehnem zopár borcov a na konci mám čelo zase nadohľad. Bufet ma zatiaľ necháva chladným a po peknej šotoline opäť stúpame. Tento v podstate najdlhší kopec nás po pár technických vsuvkách privedie do sedla pod Smrekovicou, ale zatiaľ nejdeme až hore na vrchol Smrekovice – to je lahôdka pre gurmánov do druhého kola .



Zbehneme trochu nadol a pokračujeme po takej ťahavej zvážnici, čo nikdy moc nemusím a postupne sa na mňa doťahujú zozadu. Samozrejme, neviem kto presne pôjde nakoniec dlhú trasu, skôr to len odhadujem . Keď vidím, že zvážnica sa zužuje, tak trochu prišliapnem, nech som na singláči vpredu. Ten pokračuje neskôr smerom do kopca a opäť pribudne kopec hravých úsekov, ktoré sa ale dajú všetky zvládnuť v sedle, aj keď občas treba pekne popracovať telom. Zo sedla pod „Markovou skratkou“ už sa motáme opäť z kopca po peknej a riadne zatočenej RS5. Paradoxne takto je to zároveň ďaleko bezpečnejšie ako zletieť z kopca rovno dole, pretože človeka trail nepustí do rýchlosti. Len treba mať v ruke trochu strmšie zákruty. Presvedčí sa o tom kamarát Marek, keď sa vyvalí do trávy . Vybehnem na zvážnicu a nepokračujeme zatiaľ až úplne dole po hrebeni, ale točíme doľava. Zvážnica stúpa, ale neskôr naberie opačný smer a privedie nás po rýchlom zjazde späť k prvému bufetu. Len sa napijem vody a valím z kopca po asi jednom z mála asfaltových úsekov k Branisku.



No a prichádza posledný väčší kopec do sedla Humence. Má pomerne pravidelný sklon a ide sa mi akosi ťažko . Každopádne pri pohľade na svoje hodinky vidím, že si celkom „dávam“, a tak radšej nešetrím gélmi ani tyčinkami a pravidelne ich do seba tlačím. Nadol opäť zletím už v pomerne rýchlom singli a po menšej motanici v lesíku ma vypľuje v Dúbrave.

Tak, ktorú trať?


Čakajú už pomerne rozpálené lúky a po ďalšej technickej vložke sa môžem rozhodnúť, či pôjdem do cieľa alebo budem pokračovať. No nič, točím doľava na malý medzibufet s vodou. Dávam trochu teplej coly a „hurá“ do druhého kola. To nie je úplne rovnaké, ale úvodné kopce áno. Hlavne ten prvý poriadne strmý. Už v jeho úvode, keď cítim ako mi naskakujú z tepla zimomriavky si hovorím, prečo som nešiel krátku – ešte by bol aj dobrý výsledok . Tieto myšlienky ma prenasledujú v celom prvom kopci, na chvíľu prejdú v krásnej RS1 a opäť sa vrátia v tom druhom. Hlavne už riadne pečie a musím si liať ioňták za krk. No chytá ma kríza, ale natlačím do seba jedlo, zvoľním a postupne ukrajujem výškové metre. Všetko to vyvrcholí tesne pred koncom, pretože „maratónci“ si vychutnajú aj vrchol Smrekovice, na ktorú vedie tradičné „VHT“ v tretrách. Asi jeden z mála pretekov, kde je smrtka (teda výstraha) aj smerom do kopca . Medzitým ma dobehol František Šmelko, ale na vrchole ma kamarátsky púšťa pred seba. No konečne!

RS ako odmena


Začína asi najzaujímavejší technický úsek - zajtrajšia RS4. Zadok pekne za sedlo a ani strmý úvod po skalách nie je problém a zábava potom pokračuje parádnym hravým singlom. Na tomto úseku vidím u seba najväčší rozdiel vo vnímaní trate. Minulé roky som úvod vždy niesol a následne trochu pindal, že už to bolo moc. Tento rok jazdím viac aj technické zjazdy a zrazu som na konci úseku celý vysmiaty. Možno práve o to ide organizátorom – nastaviť trochu zrkadlo a prinútiť nás jazdiť v teréne. Ak to nepôjde, skúsiť sa zlepšiť a prísť znovu. Sám na sebe vidím, že všetky tie pasáže sa dajú bezpečne zvládnuť. No a zjazd pokračuje stále ďalej, pretože v druhom kole si vychutnáme aj kompletnú „RS5“ - už nebočíme na zvážnicu, ale po hrebeni ideme priamo dole.



A hlavne, pri tom ako sa bavím s bikom, aj pominula moja kríza. V asfaltovom zjazde po treťom prejazde bufetu si ešte viac vydýchnem a môžem začať záverečné repete od motorestu Branisko do sedla Humence. Paradoxne sa mi ide oveľa lepšie ako v prvom kole a z chuti si prišliapnem. Zjazd už mám nacvičený z prvého prejazdu a za chvíľu vyletím v Dúbrave. Záverečné lúky už šliapem ako to dá, kedže finiš sa blíži. No a konečne po záverečnej technike vidím Granč-Petrovce a cieľovú bránu – za 5:02 hod. na 8. mieste. Dres aj nohavice mám veru poriadne vysolené a najmä nohavice majú úplne nový design .

Keď sa ako tak oklepem, trochu pretočím nohy, dám dokopy seba aj bike a zamierim k výdaju jedla. Na výber sú 3 možnosti, ale teraz je to jednoznačné – bryndzové halušky . Potom už si chytíme miesto pod altánkom a v príjemnej atmosfére čakáme na záverečné vyhlásenie. Zvíťazil kamarát Tomáš Višňovský (PRO Efekt Ghost team) za 4:10 hod. Medzi ženami sa radovala Beata Balazs z Maďarska za 6:10 hod.



Výsledky nájdete TU a GPX a mapu TU.

Nuž, na záver je potrebné dodať asi jedno. Pohľad na túto trať, resp. maratón, veľmi záleží od toho, v akom teréne bežne jazdíte. Ak máte radi technické jazdenie a sem tam si strihnete aj náročnejší chodníček, tak ste na dobrej ceste si ho naplno užiť. Ak jazdíte hlavne po zvážniciach a v ľahkom teréne, tak je jasné, že niektoré pasáže môžu byť náročné a dokážu otráviť. Každopádne je dobré sa k tomu postaviť ako k výzve, trochu potrénovať a skúsiť prísť zase nabudúce. Myslím, že to je aj hlavný zámer organizátora. Určite nezaškodí mať v „repertoári“ aj jeden trochu odlišný pretek, kde nejde len o to, kto dokáže viac založiť na zvážnici, prípadne pustiť bez rozmýšľania brzdy v ľahkom teréne...



Ja sa večer nikam neponáhľam a pomaly si všetko pobalím. Ešte si vychutnám príjemnú podvečernú atmosféru a zamierim do Studenca. Cestou tam si ma odchytávajú policajti a prvýkrát v živote sa podrobím dychovej skúške. Verím, že to pivo bolo naozaj nealko, ale výsledok 0.00 hovorí jasne . Každopádne, policajti boli v pohodičke, trochu sme pokecali o bikoch a ja konečne zastavujem pred svojím ubytkom. Z izby mám výhľad priamo na majestátny Spišský Hrad. Otváram druhú tašku, ktorú som nafasoval a poriadne študujem zajtrajšie propozície. Prvýkrát ma totiž čaká Enduro, ale viac o ňom trochu neskôr .



Za fotky ďakujem Zuzane Galbavej a Faxcopy.
report_problem Našiel si v texte chybu?

Kráľovský MTB maratón

calendar_today 20.08.2016
format_list_numbered 5. kolo - Pedal MTB tour
label MTB - maratón
place Granč - Petrovce (Slovensko)

Páči sa ti tento článok? thumb_up35thumb_down comments 17 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Kráľovský maratón – majstrák v štýle poctivého MTB

Reportáž: Kráľovský maratón – majstrák v štýle poctivého MTB

Je to jasné...poriadne trate prinášajú aj poriadnu porciu zážitkov. Dôkazom bol opäť Kráľovský maratón, ktorý pripravil množstvo prekvapení a o ďalšie sa postaralo samotné počasie.
ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

ŠKODA BIKE OPEN TOUR s WeLoveCycling - aký bol tento ročník

Prvá polovica roka 2020 bola ovplyvnená pandémiou a obmedzeniami, ktoré nám priniesla. Väčšina z nás sa však snažila pripravovať aspoň individuálne a aj počas karantény zlepšovať svoju kondíciu.
Reportáž: ŠKODA Slovenský raj – tradične vysoká priemerka

Reportáž: ŠKODA Slovenský raj – tradične vysoká priemerka

Začiatok septembra mávam obvykle vyhradený pre ŠKODA Slovenský raj maratón, ktorý mám podobne ako Horal na skok od Popradu.
keyboard_arrow_up